Click here!

Boli sme pri tom: Virológ Boris Klempa prednášal o hantavírusoch a ebole

Schovávajú sa v našich bunkách, a sú výrazne väčšie ako baktérie. Dnes sa menia, vyvíjajú v človeku, a zabíjajú nás. Vírusy. Ide o jednoduchšie formy života, akési genetické informácie, zabalené do obalu, ktoré sa rýchlo množia. Pôvodným hostiteľom sú často zvieratá, ktoré žijú vo veľkých skupinách.

O vírusoch hovoril včera (9. septembra) virológ, Dr. Boris Klempa, vo vedeckej kaviarni SAVinci, v bratislavskom KC Dunaj.

Hantavírusy poznáme už tisíc rokov

Ako uviedol dr. Klempa zo Slovenskej akadémie vied (SAV), jeho „srdcovkou“ sú hantavírusy, prenášané hlodavcami, aj vzdušnou cestou – z ich kontaminovaných výlučkov. Prvé písomné záznamy o týchto vírusoch sú z Číny, z 10. storočia.

Záhadou pre dr. Klempu je, prečo hantavírusy hlodavcom neurobia nič, a človeka dokážu zabiť. Žiaden špecifický liek na hantavírusy pritom neexistuje. Za posledné tri roky sa našli 3 odlišné hantavírusy, ktoré vedcom doteraz unikali.

Na Slovensku sú desiatky nakazených ročne, kolíše to medzi 20 – 50 pacientmi. Klasický spôsob nákazy je pri upratovaní sídiel na vidieku, kde sa pohybovali hlodavce.

Vírus môže prežiť cca tri týždne, záleží aj od vlhkosti a teploty. Ľuďom po infikovaní spôsobuje hemoragickú horúčku.

Prvé symptómy sú ako pri chrípke. Zatiaľ existuje len podporná liečba. Realita je taká, že slovenskí lekári o tom veľa nevedia, najlepší sú v tejto oblasti niektorí odborníci v nemocniciach na východnom Slovensku. Následná diagnostika sa robí na Úrade verejného zdravotníctva, kde sú na to vybavení.

Pátranie a výskum

Dozvedeli sme sa, že dr. Klempa „loví“ vírusy so svojími kolegami. Zozbierajú vzorky z hmyzu, či z divo žijúcich zvierat. V „teréne“ na ne rozkladajú pasce, „materiál“ sa snažia spracovať priamo na mieste – pitvajú ich, a vzorky okamžite zamrazujú.

Keď vzorky úspešne prepravia (najmä z Afriky) na Slovensko, samozrejme, s povolením na export, spracovávajú ich molekulárno-biologickými metódami a prevratnými technológiami. Potom, v laboratóriu, v sterilnom boxe a v ochranných oblekoch sledujú, či bunky začnú hynúť. Takto odhadujú evolúciu vírusu.

Akýkoľvek kontakt s vonkajším prostredím je realizovaný cez dvojkomorový systém. Zhromažďujú a detailne charakterizujú archivované vírusy. Keď chcú vedci s vírusmi bojovať, musia ich poznať, byť na ne pripravení.

SAV patrí medzi 9 laboratórií v Európe, ktoré sú do tohto výskumu zapojené,  s podporou medzinárodných partnerov. Dokonca si u nich môžete (ak na to máte oprávnenie) vírus objednať.

Dr. Klempa sa vyjadril aj k možnému zneužitiu v médiách tak často skloňovaného vírusu eboly. Uviedol, že vedecká komunita v zahraničí, ktorá sa ebole venuje, je malá a jasne definovaná. Vírus je pod prísnou zámkou, ukrytý v laboratóriách.

Vírus Ebola

„Čítal som nedávno o „armagedonskom“ víruse chrípky z laboratória, ktorý vyvolal veľkú diskusiu. Vedecké publikácie o tom boli pozdržané… Sú aj špekulácie, že ebola bola v minulosti „čierna smrť“ (mimochodom spôsobená baktériou), lebo sú tam obdobné symptómy. Trochu divoké… Technológie sú veľmi vyspelé, vieme sa dnes, v úvodzovkách, „zahrať na Boha“ – vytvoriť umelý vírus, manipulovať s ním. Využitie vírusu v medicíne je pre mňa fascinujúca oblasť. Pri hantavírusoch to zatiaľ nehrozí, „bránia sa“. Ale vakcína proti ebole, o ktorej sa aktuálne píše, sa ukázala ako veľmi sľubná, a je postavená na vloženej časti vírusu eboly…,“ povzbudil na záver poslucháčov špičkový slovenský virológ.

Pridaj komentár