Tlačová správaTlačová správa, 29. október 2015 – Aj tento rok si 29. októbra pripomíname Svetový deň psoriázy.
Vyhlasuje ho Medzinárodná federácia psoriatických organizácií, zastupujúca približne 125-miliónov psoriatikov na celom svete.
Témou Svetového dňa psoriázy pre tento rok je „Nádej. Činy. Zmena.“
Keďže toto nepríjemné kožné ochorenie má mnohokrát negatívny dopad na život pacienta, je nutné podniknúť kroky k zlepšeniu zdravotného, ako aj spoločenského života psoriatikov, a dať im tak nádej na lepšiu budúcnosť.
Rovnako je dôležité, informovať verejnosť o základných faktoch, že psoriáza nie je infekčné ochorenie, a preto nie je dôvod, aby sa osobám s týmto ochorením vyhýbali, alebo ich diskriminovali.
Čo je psoriáza?
Psoriáza, ľudovo nazývaná aj lupienka, je autoimunitné ochorenie, ktoré sa prejavuje ako chronické zápalové ochorenie kože. V dôsledku tohto zápalu, sa kožné bunky v postihnutých oblastiach reprodukujú 3 až 6 dní (namiesto bežných 28 dní), čo vedie k vzniku zhrubnutých šupinatých ložísk.
Pri psoriáze je koža suchá, červená, posiata šupinkami, ktoré sa najčastejšie vyskytujú na lakťoch, kolenách, na pokožke hlavy, rúk a nôh.
Medzi typické príznaky patrí svrbenie, podráždenie a bolesť. Okrem kože, bývajú postihnuté aj nechty a kĺby.
Ako uvádza Národný ústav reumatických chorôb, u 10 až 40 % pacientov trpiacich psoriázou, môže vzniknúť chronické reumatické ochorenie – psoriatická artritída.
Psoriáza je geneticky podmienené ochorenie, ktoré sa dlho nemusí navonok prejaviť, môže však vypuknúť pod vplyvom určitých podnetov, ako je:
- stres,
- bakteriálna infekcia (napr. streptokoková angína),
- nezdravý životný štýl,
- mechanické alebo chemické poškodenie kože.
Psoriáza sa môže objavovať cyklicky, to znamená, že ju spustia určité faktory, ako gravidita, alebo sa zhorší v určitých obdobiach roka, hlavne v zime.
Jeden z päťdesiatich má psoriázu
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), je celosvetový výskyt psoriázy okolo 2 %, no štúdie v rozvinutých krajinách hlásia vyššie číslo, v priemere 4,6 %. Takmer dve tretiny ľudí so psoriázou majú miernu formu choroby, s menej ako 3 % postihnutej kože.
Riziko rozvoja psoriázy u dieťaťa je 41 %, ak na psoriázu trpia obaja rodičia, 14 %, ak ju má jeden z rodičov, a 6 %, ak ju má súrodenec. Psoriáza sa vyskytuje u 0,70 % detí.
Sprievodné ochorenia
Podľa štúdií, majú psoriatici vyššie riziko vzniku a rozvoja cukrovky, artritídy, srdcových chorôb a depresie. Epidemiologické pozorovania dokázali, že ťažkí psoriatici žijú v priemere o 10 rokov menej, ako priemerná populácia.
Podľa WHO, sa psoriáza môže prejaviť v ktoromkoľvek veku, najčastejšie však medzi 15 – 35 rokom. Asi u troch štvrtín pacientov býva nástup psoriázy pred dosiahnutím 40-teho roku života, a asi u jednej tretiny pred dosiahnutím 20-eho roku.
Napriek tomu, že psoriáza nie je nákazlivá, často negatívne ovplyvňuje nielen fyzické zdravie pacienta, ale aj psychické. Psoriatici nezriedka trpia depresiou, majú problémy v intímnom, ale i pracovnom živote.
Neliečená, alebo nedostatočne liečená psoriáza, výrazne znižuje kvalitu života väčšiny pacientov, pritom v súčasnosti už existuje viacero typov liečby, ktoré dokážu ochorenie udržať pod kontrolou. Medzi veľmi účinné spôsoby patrí biologická liečba, pri ktorej býva vysoká a dlhodobá úspešnosť, s minimom nežiaducich účinkov.
Slovenské štatistiky
Podľa posledných štatistík Národného centra zdravotníckych informácií, dermatovenerológovia na Slovensku počas roka vyšetrili vyše 63 000 pacientov s týmto ochorením. Počet vyšetrených psoriatikov sa v uplynulom roku vyšplhal na 63 413 osôb, z toho 32 612 mužov a 30 801 žien. Oproti roku 2013 je to nárast o 1 581 pacientov.
Najviac vyšetrených pacientov v sledovanom období podľa územia zdravotníckeho zariadenia bolo v Košickom (11 763) a Prešovskom (10 796) kraji, najmenej v Trnavskom (5023) a Trenčianskom (5523) kraji.
Vo vekovej skupine 0 – 18 rokov bolo vyšetrených 3 875 osôb, najviac v Prešovskom (1099) a Košickom (724) kraji, najmenej v Bratislavskom (217).
Podľa odhadov je celkový počet psoriatikov na Slovensku približne 200-tisíc, avšak len tretina z nich vyhľadá odbornú lekársku pomoc.
Ak chcete vedieť viac, pozrite si štatistický prehľad Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) s názvom Činnosť dermatovenerologických ambulancií 2014.
Zdroj: NCZI
Redakčne upravené (jam)
Ilustračné fotografie
