PrevenciaTelefonujeme, SMS-kujeme, mailujeme, hráme sa s mobilnými telefónmi stále častejšie.
Sú naozaj bezpečné?
Diskusia o bezpečnosti používania mobilov, ktoré sú vysielačmi a prijímačmi zároveň, sa ťahá odvtedy, čo sa mobily začali predávať. Raz sa v médiách objaví štúdia, poukazujúca na zvýšené riziko výskytu nejakého ochorenia (najčastejšie sa spomína rakovina), potom sa objaví protinázor, ktorý toto tvrdenie spochybňuje.
Rakovina mozgu z telefonovania?
Stalo sa to aj v prípade azda najznámejšej švédskej štúdie na túto tému, z roku 2005. Podľa nej, dlhodobé používanie mobilných telefónov môže viesť k rakovine mozgu – gliómu alebo meningiómu. (Glióm je zhubný nádor mozgu, meningióm je nezhubný nádor mozgovej blany.)
Kritici štúdie však argumentujú tým, že spomínaný typ mozgového nádoru je mimoriadne zriedkavý, a šanca, že niekto bude mať glióm, je 3 : 100 000 (podľa spomínanej švédskej štúdie, sa používaním mobilov toto riziko u určitej skupiny ľudí zvyšuje na 9 : 100 000).
Navyše, kritici štúdie upozorňujú aj na to, že jej výsledky nie sú celkom objektívne, keďže štúdia nebola randomizovaná. Princíp randomizovaných kontrolovaných štúdií spočíva v tom, že pokusné osoby sa rozdelia na dve skupiny – v tomto prípade by prvá používala mobil, a druhá by mobil nesmela vôbec používať.
Po dlhodobom (10-ročnom) sledovaní, by sa vyhodnotil zdravotný stav oboch skupín, a skúmalo by sa, koľko z „pokusných králikov“ trpí nejakým ochorením, ktorého vznik by sa dal prisúdiť používaniu mobilu. A, samozrejme, skupina by mala byť dostatočne veľká, aby jej výsledky boli relevantné.
V prípade gliómu, by sa pozorovaním 50 000 ľudí dalo nájsť okolo 20 pacientov s týmto typom rakoviny. Pochopiteľne, nič také nie je v praxi možné. Realita je totiž taká, že viac ľudí na svete má prístup k mobilným telefónom, než k splachovacím toaletám.
Na druhej strane, dánska a britská štúdia, obe zamerané na vzťah mobilov a mozgových nádorov, nepreukázali výsledky, ktoré by boli zhodné so švédskym výskumom.
Čomu teda máme veriť? Sú mobily škodlivé?
Zdá sa, že Svetová zdravotnícka organizácia sa k problematike stavia opatrne – rádiofrekvenčné žiarenie mobilov zaradila do skupiny 2B (možné karcinogény) v škále možných karcinogénov. Škála má celkovo 4 skupiny, pričom v prvej sú zaručene karcinogénne látky, a v štvrtej sú s najvyššou pravdepodobnosťou bezpečné látky.
„Pri bežnom používaní sa nepredpokladá, že by mobil mohol výrazne ohroziť zdravie človeka, ale notorickí používatelia, ktorí majú mobil večne pri uchu, sú vystavení vyššiemu riziku niektorých typov nádorových a iných ochorení,“ myslí si Ing. Elena Cocherová z Ústavu elektroniky a fotoniky STU.
Doc. Ing. Igor Belyaev, DrSc. z Ústavu experimentálnej onkológie SAV, zastupoval Slovensko práve v 31-člennej komisii Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá posudzovala vplyv používania mobilných telefónov na zdravie. Upozorňuje, že pri skúmaní možnej škodlivosti rádiofrekvenčného žiarenia, nejde len o vzťah k výskytu rakoviny. Podľa iných štúdií, môže mať nadmerné používanie mobilov vplyv na výskyt Alzheimerovej choroby, imunitných a neurologických ochorení, neplodnosti a hormonálnych porúch.
„V našej štúdii, ktorú sme začali robiť vo Švédsku a dokončujeme ju tu, na Slovensku, sme zistili, že rádiofrekvenčné žiarenie má významný vplyv na kmeňové bunky,“ vysvetľuje Belyaev.
Možný škodlivý vplyv tohto žiarenia závisí od viacerých faktorov. Niektoré z nich bežný človek nedokáže ovplyvniť, napríklad moduláciu, frekvenciu alebo intenzitu žiarenia. Iné však môže aktívne minimalizovať – a to uvedomelým používaním mobilu.
Kratšie volania
Oslovení odborníci odporúčajú používať mobil na krátke hovory, do jednej minúty, aspoň pár centimetrov od hlavy, a na dlhšie telefonáty používať tzv. handsfree súpravu (so slúchadielkami s káblikmi), alebo mať zapnutý hlasitý odposluch (reproduktor), a mobil pritom držať vo väčšej vzdialenosti od tela.
Bezdrôtové súpravy rádiobiológ Belyaev veľmi neodporúča:
„Bluetooth predstavuje ešte jeden zdroj ožarovania, ktoré máme v blízkosti tela a hlavy, bez ktorého sa – teoreticky – vieme zaobísť.“
Maximálny čas telefonovania mobilom, by podľa neho mal byť maximálne 5 minút na jeden hovor a najviac 20 minút denne.
Ilustračné fotografie
Tento článok vyšiel v tohtoročnom Neuro magazíne číslo 1. Ak máte záujem o celý časopis, môžete si ho objednať po kliknutí na obrázok.
