Prevencia(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Stravovanie, resp. nechutenstvo u detí, je široko diskutovaná téma, a to nielen v kruhu čerstvých mamičiek.
Mnoho rodičov, ktorí už majú väčšie deti, sa pýta, ako ich naučiť správne sa stravovať, čo je pre ne vhodné, a čo im môže – naopak – uškodiť.
Práve detstvo je najlepším časom na vybudovanie si zdravých stravovacích návykov, ktoré potom trvajú po celý život.
Zdravá a pestrá strava dodá dieťaťu energiu a všetky potrebné živiny, vďaka čomu si udrží optimálnu telesnú hmotnosť.
Rodičia si často neuvedomujú, ako môžu svojimi návykmi a postojmi k jedlu ovplyvniť výživové smerovanie svojich detí.
Začíname…
Prvá nutričná dilema, pred ktorú sú postavení rodičia, sú príkrmy. Podľa výživových odporúčaní, prvý príkrm sa má zavádzať nie skôr, ako v ukončenom 4. mesiaci veku dieťaťa. Ak dieťa prospieva, a nie je hladné, ideálna chvíľa nastáva v ukončenom 6. mesiaci.
Veľa mamičiek spraví chybu, keď prestanú svoje deti dojčiť. Príkrmy však v tomto období nemajú nahrádzať dojčenie.
Na začiatku mamičky podávajú deťom zeleninové jedlá, k zelenine neskôr pridajú mäso a výrobky z obilnín. Ovocný príkrm prichádza nakoniec.
Toto poradie je správne, najmä z toho dôvodu, aby si dieťa nezvyklo na sladkú chuť, keďže neskôr môže odmietať slané pokrmy.
Častou chybou je však jednostranný výber zeleniny a mäsa – dieťa dostáva najčastejšie len mrkvu, prípadne pár ďalších druhov koreňovej zeleniny; z mäsa prevažne hydinu. Výsledkom je potom jedálniček, ktorý je chudobný na niektoré vitamíny a minerálne látky, ako vitamín K, kyselina listová a železo.
Je dôležité, aby sa dieťa už počas prvých príkrmov stretlo s čo najširšou paletou potravín! Získa tak „dostatok všetkého“, a vďaka zoznámeniu sa s rôznymi potravinami môžeme u neho predísť strachu z neznámeho jedla (tzv. potravinová neofóbia), resp. nebude odmietať pokrmy, ktoré vidí prvýkrát. V opačnom prípade môže u dieťaťa vzniknúť dokonca nechutenstvo.
Dieťa kopíruje svojich rodičov
Správna výživa dieťaťa je akýmsi odrazovým mostíkom pre zdravie v neskoršom veku. Preto by rodičia mali dbať na to, aké jedlo dieťaťu ponúkajú. Dieťa napodobňuje správanie rodičov, a stravovanie nie je výnimka!
Rodič je nielen ten, kto nakupuje a varí, ale tiež ten, kto je dieťaťu vzorom v tom, čo je, kedy je, a čo pri tom robí. Dieťa „okukáva“ stravovacie návyky všetkých členov rodiny, s ktorými je v kontakte.
Chcete, aby dieťa jedlo viac ovocia a zeleniny, no vy sami tieto typy potravín neobľubujete?
Nečudujte sa, keď kopíruje vaše nechutenstvo k určitým potravinám.
Chcete, aby dieťa jedlo v pokoji a nebehalo s rožkom po celom byte?
Jedzte spolu za stolom.
Poskytnite deťom rady pri výbere potravín a celkovej príprave. Buďte pre svoje deti príkladom. Naučte ich pravidelnosti, pestrosti a striedmosti v stravovaní. Spravte z jedenia rituál a zapojte dieťa do nakupovania a prípravy pokrmov. Takéto aktivity deti ocenia. Potraviny, ktoré samy pripravili, sú pre ne lákavejšie, a ochotnejšie ich budú konzumovať.
Nezabúdajte tiež na stolovanie. Vytvorte príjemnú atmosféru, keď sa aspoň jedenkrát za deň zíde celá rodina spolu za jedným stolom. V pokojnej atmosfére sa najedzte, a primerane sa pri tom rozprávajte. Snažte sa o to, aby bola konverzácia príjemná, nenadávajte, nerozčuľujte sa, zbytočne neriešte problémy a neprijímajte dôležité rozhodnutia.
Ak je totiž spoločné stravovanie vnímané ako nepríjemná chvíľa, dieťa môže podvedome jesť rýchlejšie a spájať si jedlo so stresom. Všetky takéto zvyky v rodine sa potom podpíšu na výživovom správaní vášho potomka do budúcna. Myslite na to!
V dnešnej dobe, keď existuje mnoho výživových smerov, ľudia čoraz častejšie odmietajú rôzne druhy potravín. Striktná paleo strava, raw food (surová strava), vegánstvo, fruitariánstvo, makrobiotika (a mnohé ďalšie trendy), nič z toho nie je vhodné pre deti, a väčšinou ani pre dospelých. A keďže sa dieťa zapája do stravovacích zvykov svojej rodiny, nemá v útlom veku prakticky na výber. Stravovací scenár môže potom v očiach dieťaťa vyzerať naozaj strašidelne. Nechutenstvo je už za dverami…
Riziká striktného vegetariánstva
Zrejme najčastejší alternatívny smer je vegetariánstvo. Pozitívom môže byť bohatá konzumácia ovocia a zeleniny (či strukovín), skrátka, potravín, ktoré priemerné dieťa príliš neobľubuje. No všetkého veľa škodí.
Nadmerná konzumácia niektorých druhov zeleniny a ovocia vedie k zvýšenej koncentrácii dusičnanov, mykotoxínov (produktov plesní) a antinutričných látok, ktoré blokujú vstrebávanie minerálnych látok a vitamínov. Navyše, u vegetariánov boli namerané zvýšené hladiny toxického kovu – kadmia.
Vegetariáni mávajú deficit týchto látok:
- Železo – zohráva dôležitú úlohu v energetickom metabolizme, napomáha imunitnému systému, deleniu buniek, krvotvorbe a znižuje únavu. Nedostatok železa môže viesť k anémii, únave a častým infekciám. V rastlinných potravinách je železo v nehémovej forme, takže jeho vstrebateľnosť (zo zažívacieho traktu do krvi) je na úrovní iba 3 – 5 %. Navyše, v mnohých rastlinných potravinách sa nachádzajú látky a zložky, ktoré blokujú vstrebávanie železa – napr. fytáty, oxaláty, polyfenoly.
- Vitamín B12 – dôležitý vitamín pre krvotvorbu, delenie buniek, psychickú činnosť, energetický metabolizmus a imunitu. Jeho nedostatok môže spôsobiť anémiu, metabolické a neurologické poruchy. Okrem toho, u detí môže deficit vitamínu B12 negatívne ovplyvniť vývoj mozgu. Rastlinné zdroje tento vitamín neobsahujú. Traduje sa, že sójové výrobky ho obsahujú, no v skutočnosti nejde o vitamín, ale o korinoidy – analógy, ktoré však nepreukazujú rovnaké fyziologické účinky, ako vitamín B12.
- Jód – obsah jódu v potravinách rastlinného pôvodu je u nás veľmi nízky (vzhľadom na nízke množstvo tohto prvku v pôde). Deficit jódu je najčastejšou príčinou poškodenia mozgu, ktorému sa dá predchádzať. V opačnom prípade budeme mať doma dieťa s kreténizmom, alebo so strumou – zväčšenou štítnou žľazou. Riziko deficitu zvyšujú tiež strumigenné látky, nachádzajúce sa v hlúbovitej zelenine, sójových bôboch a batátoch – sladkých zemiakoch. Tieto totiž blokujú vychytávanie jódu štítnou žľazou.
- Vitamín D – tento vitamín prijímame sčasti zo živočíšnej stravy a sčasti si ho vytvárame v pokožke (zo slnečného žiarenia). Táto vlastná syntéza je však práve u detí nedostatočná, čo spolu s nedostatočnou konzumáciou vajec, rýb, vnútorností, mlieka a ďalších živočíšnych potravín, vedie k deficitu. Nedostatok vitamínu D sa prejavuje na kostiach, ktoré sa krivia, lámu, a taktiež na zlej imunite.
- Zinok – vzhľadom na to, že vstrebávanie zinku z tráviaceho traktu znižujú fytáty (podobne, ako u železa), býva aj zinok minerálnou látkou, ktorá deťom chýba. Zinok je dôležitým prvkom pri metabolizme bielkovín, sacharidov, či pri delení buniek. Zinok vplýva na správnu funkciu imunitného systému, zdravú pokožku, vlasy a nechty, na plodnosť a reprodukciu.
Pri striktnom vegetariánstve hrozí tiež nedostatok bielkovín, pretože v rastlinnej strave sa nachádzajú neplnohodnotné bielkoviny. V strukovinách chýba napríklad dôležitá aminokyselina – metionín, v ryži – treonín, v kukurici – tryptofán, v obilninách – lyzín.
Horšia je aj stráviteľnosť rastlinných bielkovín (v porovnaní so živočíšnymi). Vegetariánska strava sa tiež vyznačuje nízkym príjmom nenasýtených mastných kyselín s dlhým reťazcom – tzv. omega-3 mastné kyseliny, o ktorých sa často hovorí. Tieto mastné kyseliny sú kľúčové obzvlášť u detí, pretože sa podieľajú na vývoji mozgu, očí, imunite, a mnohých ďalších fyziologických pochodoch.
Z vyššie uvedených tvrdení plynie jedno: deti potrebujú pestrú stravu, založenú na rastlinných, ale aj živočíšnych potravinách. Vegetariánstvo u detí nie je odborníkmi odporúčané!
Nechutenstvo u detí – ďalšia útrapa
Odmietanie jedla je u detí bežná vec. Začína sa to už v batolivom veku, čo označujeme ako batoľací negativizmus. Ide o normálny jav, ktorý súvisí s rozvojom osobnosti dieťaťa, s miernym spomalením tempa rastu a s formovaním chuťových preferencií. Rodičia by dieťa nemali do jedla nútiť, ani ho presviedčať, aby dojedalo, pretože uňho akurát vybudujú potravinové averzie.
Naberte radšej vždy menšiu porciu. Zároveň požiadajte dieťa, aby si vypýtalo, keď bude ešte hladné. Dôležité je, potraviny ponúkať, čím najskôr docielite pravidelnosť stravovania, ktorá je nesmierne dôležitá.
Svoje však dieťa neuplácajte za to, že dojedlo. Tzv. inštrumentálne jedenie („Keď vypiješ pohár mlieka, môžeš sa pozerať na TV“) je zdrojom zníženej obľúbenosti potraviny, za ktorú odmeňujeme. Takisto dieťa nenúťte, aby jedlo potraviny, ktoré mu nechutia. Takto ich nebude mať rado nikdy.
Pri zavádzaní príkrmov je však normálne, že dieťa odmieta napr. nejaký druh zeleniny. Vydržte. Deti sú konzervatívne, na zmenu potrebujú čas. Hovorí sa, že deti sa potrebujú zoznámiť s potravinou najmenej desaťkrát, než ju príjmu, a kým im bude chutiť. Takže – chce to trpezlivosť.
U staršieho dieťaťa by ste však mali pátrať po príčine nechutenstva. Ak celkovo nejedáva dostatočné porcie, môže byť za tým strach, stres, úzkosť, alebo „dusná“ atmosféra za stolom u vás doma.
Nechutenstvo častokrát sprevádzajú rôzne ochorenia, najmä infekčného pôvodu, ale tiež bolesť akéhokoľvek typu. Bežná nechuť do jedla sa dá vyriešiť pravidelnosťou a malými porciami jedla. Pri pravidelnom stretnutí s jedlom totiž dôjde k vytvoreniu akéhosi návyku, a tak sa časom stane, že si ho dieťa vypýta aj samo.
Dôležité je, nevzdávať sa. Myslite na to, že strava bola, je a vždy aj bude jedným z najdôležitejších a najviac ovplyvniteľných faktorov rozličných chorôb.
Redakčne upravené (jam)
