Prinášame rozhovor s PhDr. Vierou Nogovou, kontaktnou klinickou sociálnou pracovníčkou z Fakultnej nemocnice Bratislava – Ružinov, ktorá je zakladateľkou neziskovej organizácie VIERA reštart a čestnou členkou pacientskeho svojpomocného Združenia Sofia Bratislava. Ako jeho kľúčová partnerka spolu so skupinou aktuálne plánuje pre klientov hipoterapiu a dramatoterapiu, z grantu od farmaceutickej spoločnosti GSK.
Stáli ste pri zrode prvej pacientskej organizácie na Slovensku, ktorá od roku 1997 združuje ľudí s duševným ochorením. Priblížite nám okolnosti jej vzniku?
„V rámci reformy psychiatrickej starostlivosti bol v tých časoch zriadený denný psychiatrický stacionár v Podunajských Biskupiciach, čo nás podnietilo k tomu, aby sme založili pacientsku organizáciu. Klienti sa začali stretávať v priestoroch stacionára – v popoľudňajších hodinách-, ale spravovali a „menežovali“ si to sami. Pomáhali sme im v tom s kolegami iba podporne, konzultačne. Združenie pacientov Viktória je činné podnes. Čo je iné, je nielen názov Združenie Sofia Bratislava a niektorí členovia, ale aj profesionalizovaní lídri, partneri a sponzori združenia, a tiež náplň stretnutí a miesta, kde sa stretávajú.“
Aké sú sociálne dôsledky pre človeka s duševným ochorením?
„Je ich niekoľko, v rôznych oblastiach. Najvýraznejšie sú práve v sociálno-právnej ochrane: dotýkajú sa spôsobilosti na občiansko-právne úkony. V praxi zaznamenávam, že klienti predovšetkým zložito prijímajú sami seba, a majú sťaženú sociálnu a pracovnú adaptáciu.“
Je duševné ochorenie viditeľné v kontakte s ľuďmi?
„Záleží na tom, čo chorý „produkuje“ smerom k iným. Napríklad extrémy sú zmyslami viditeľné. Pri chronickom narušení psychického stavu je rozpoznateľné neštandardné sociálne správanie či neprimeraná verbálna komunikácia.“
Dajú sa duševné ochorenia prirovnať k paralelným svetom?
„Áno – myseľ duševne chorého je oddelená, rozpoltená či zdvojená. Keď klienti produkujú bludné systémy, vtedy si ich vypočujem, no ja rozhodnem, kedy to zastavím – sú isté hranice. Zreálňujem im vnímanie sveta. Dôležité pritom je, aby sa nepoškodzovali a nikoho neohrozovali. Konám podľa toho, či sú akútne alebo dlhodobo chorí. To je pre mňa podstatné, to musím rozlíšiť.“
Čo pomáha vašim klientom zvládať ochorenie?
„Je to vždy človek. Môže ním byť rodinný príslušník, partner, priateľ, známy alebo odborník, prípadne dobrovoľník. Niekto, s kým sa dokážu slobodne porozprávať tvárou v tvár, dôverovať mu, zdieľať s ním. Predpokladom pozitívneho pomáhania je prirodzené akceptovanie klienta. Osobne im pomáham pri náhľade na ochorenie, s vybavovaním „papierov“, pri rozhodovaní sa, vnímam aj zraňujúce problémy v ich vzťahoch.“
Stretávate sa v praxi s prijatím ochorenia u klientov a ich príbuzných?
„Stretávam. Napriek tomu, že majú nejasné informácie o ochorení, s láskou zvládajú veľa, a sú statoční. V rodinách sa v súvislosti s ochorením jej člena môžu vyskytnúť rizikové symptómy a nebezpečné putá, preto s nimi pracujem najmä na prijateľnej, nenásilnej komunikácii.“
Zabezpečujete aj prevenciu v oblasti duševného zdravia?
„Áno, radíme klientom individuálne, v skupine, aj s celou rodinou. Vždy sa snažím, aby klient nebol opakovane hospitalizovaný, a neochoreli ani príbuzní. Ak mám v starostlivosti klienta, ktorý sa správal patologicky, sústredím sa na to, aby jeho stav neprerástol do diagnostikovaného duševného ochorenia.“
Máte skúsenosti s krízovou intervenciou?
„Áno, on-line (telefonicky, mailom) aj osobne. Je nevyhnutné, aby boli ľudia orientovaní v probléme, a kontaktovali relevantné inštitúcie. Dôležité je, „udržať“ klienta v krízovej opatere, teda v jeho svete, a až keď to nejde, pozitívne ho naladiť na hospitalizáciu. Som v tomto za mäkký prístup.“
Ktoré sociálne služby v Bratislave nie sú dostupné klientom s duševným ochorením?
„Podľa mojej mienky absentujú – alebo sú nedostačujúce – krízové intervencie, nízkoprahové a rodinné centrá, ale tiež asistenčné, kontaktné a psychosociálne služby. Žiaľ, existujú mnohí „stratení“ klienti, ktorí nemajú societu, čím sa deformuje ich doliečovanie. Pred necelými tromi rokmi som preto zriadila neziskovú organizáciu VIERA reštart (partner Združenia Sofia Bratislava), kde sa s tímom venujem rodinám so skúsenosťou s duševným ochorením. Nevynímame však ani stabilizovaných seniorov, deti s poruchami správania, mladých abstinujúcich a ľudí vo alebo po výkone trestu. Máme pre nich v ponuke funkčný preventívny, ambulantný a terénny program.“
Ďakujem za rozhovor.
