(Zdroj foto: Shutterstock.com)
Nakupovanie je súčasťou každodenného života. Niektorí z nás to považujú za nutné zlo, iní pri tom zažívajú príjemné pocity – užívajú si to ako relax.
Čo keď sa však z tejto bežnej aktivity vyvinie nutkavá potreba, ktorá človeka poháňa, aby dané správanie zopakoval zas a znova? Čo keď nakupuje veci, ktoré nepotrebuje, alebo na ktoré nemá peniaze?
Takýto jedinec sa ocitá v podobnej sieti problémov ako alkoholik či patologický hráč. Hovoríme o chorobnom nakupovaní, závislosti, ktorá má svoje meno – shopoholizmus.
Čo je to shopoholizmus (oniománia)?
Pojmom shopoholizmus označujeme chorobné nakupovanie, či závislosť od nakupovania. V západných krajinách sa stretávame s výrazom „obsessive shoping“, v medicínskom názvosloví sa používa pojem oniománia.
Terminológia v tejto problematike nie je ustálená, pretože oniománia oficiálne nie je zaradená do medzinárodnej klasifikácie chorôb. Je považovaná za návykovú poruchu, ktorá sa radí medzi nelátkové závislosti, podobne ako závislosť od internetu či mobilného telefónu. Niektorí odborníci zaraďujú oniomániu medzi impulzívno-kompulzívne poruchy, keďže ide o nutkavú potrebu dané správanie opakovať.
Ako sa prejavuje shopoholizmus?
Závislosť vo všeobecnosti definujeme ako nekontrolované nutkanie opakovať svoje správanie, bez ohľadu na jeho dôsledky. V prípade shopoholizmu je daným správaním nakupovanie. Závislý človek má silnú potrebu neustále nakupovať, bez ohľadu na to, či kupované veci potrebuje.
Táto forma závislosti sa týka predovšetkým žien, ktoré nakupujú oblečenie, topánky, kozmetiku, šperky, no vyskytuje sa aj (hoci ojedinele) u mužov. Tam sa predmety záujmu pohybujú v oblasti elektrotechniky či športových potrieb. Môže ísť, samozrejme, aj o akýkoľvek iný sortiment, keďže niektorí muži sa orientujú len na jeden druh tovaru.
A nemusí to byť len nakupovanie v kamenných obchodoch. Tovar sa dá dnes získať cez internet veľmi jednoducho a rýchlo. Cieľom shopoholika je – veci vlastniť, mať ich pre seba. To, že sa mu potom doma hromadia a mnohokrát ich ani nevyužíva, pre neho nie je podstatné.
Shopoholici popisujú pocity pri nakupovaní ako silné napätie, neodolateľnú túžbu. Po samotnom nákupe sa na chvíľu prejavia negatívne emócie, ako výčitky svedomia, sklamanie z vlastnej slabosti, no to im nezabráni, aby zopakovali bláznivý nákup znova.
Kedy sa z vášnivého nakupovania stáva problém?
Považovať shopoholizmus za vážnu závislosť sa môže niekomu zdať ako neopodstatnené. Veď to pripomína len mierne nezodpovedné správanie, či tzv. hviezdne maniere u celebrít.
Celkovo naša materiálne založená spoločnosť – prostredníctvom reklám, médií a spoločenského tlaku – ľudí priam nabáda k takémuto správaniu. A čo si kto kúpi a koľko financií je ochotný utratiť, sa v liberálnej spoločnosti považuje za jeho voľbu. Môžeme sa teda nakupovaniu oddávať, koľko len chceme. Problém však nastáva, keď sa z toho vyvinie činnosť, nad ktorou strácame kontrolu.
Dôsledky shopoholizmu
Ako každá závislosť, aj shopoholizmus zasahuje do života a spôsobuje veľa komplikácií.
Do akých problémov sa môže shopoholik dostať?
Finančné problémy
Je logické, že keď ide o utrácanie peňazí, v prvom rade sa to prejaví v ekonomickej sfére. Človek trpiaci shopoholizmom míňa bez uváženia. Túžba vec vlastniť je silnejšia ako skutočnosť, či si to môže vôbec dovoliť. Shopoholici sa často dostávajú do zložitých finančných problémov, ocitajú sa v začarovanom kruhu pôžičiek. To majú spoločné s patologickými hráčmi.
Sociálne problémy
Do problémov vtiahnu aj svoje okolie. Najbližší ľudia budú trpieť nielen tým, že u shopoholika je na prvom mieste v rebríčku hodnôt nakupovanie, až potom vzťahy, ale aj samotné finančné ťažkosti sa väčšinou týkajú celej rodiny.
Psychické problémy
Všetky tieto okolnosti závislému nepridajú na psychickej pohode. Shopoholici často podliehajú depresiám, výkyvom nálad a emočným problémom.
Vplyvy spoločnosti
Materiálne zameranie našej spoločnosti má určite značný podiel viny. Obchodné centrá sú preplnené tovarom, ktorý láka pestrofarebnými obalmi. Do očí bijúca reklama, kdekoľvek umiestnená, pritiahne náš zrak. To všetko priam podnecuje k tomu, aby sa ľudia stali závislými.
Aj preto je dnes zmysel pre zodpovednosť ohrozenejší a sila odolávať tlaku potrebnejšia, než kedykoľvek v minulosti.
Zraniteľné duše shopoholikov
Spoločnosť ako taká, nie je jediným vinníkom. Výskumy totiž potvrdzujú, že ide o ľudí, ktorí majú v povahových črtách veľa spoločného. Často pochádzajú z problémových rodín, či naopak z rodín, kde materiálne hodnoty boli na vysokom mieste.
Shopoholici sú ľudia náladoví, citovo labilnejší, s nízkym sebavedomím. Ľahko podliehajú módnym trendom. Väčšinou nemajú iné záujmy, často pociťujú prázdnotu a nudu. Nakupovaním si kompenzujú to skutočné, čo im chýba, napríklad pocit bezpečia či sebaúcta. No keďže ide o potreby, ktoré sa kúpiť nedajú, je logické, že k naplneniu nedochádza.
Dotyčný sa takto ocitá v kruhu frustrácie. Nenaplnenosť ho núti, aby konečne dosiahol uspokojenie, a preto neustále nakupuje. V niektorých prípadoch sa chorobné nakupovanie môže objaviť aj po vyliečení z inej závislosti, keď si pacient kompenzuje jednu závislosť druhou.
Ide o závislosť, ktorú si môžu dovoliť len bohatí?
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že závislosť od nakupovania sa bude týkať iba ľudí, ktorí majú dostatok prostriedkov. Bohužiaľ, nie je to tak. Ako každá iná závislosť, aj shopoholizmus postihuje ľudí zo všetkých spoločenských vrstiev. Neobchádza ani ľudí s nízkym príjmom, či dokonca nezamestnaných. A práve u tých je väčší predpoklad, že ich finančné ťažkosti uvrhnú do ešte väčšej chudoby.
Liečba shopoholizmu
Vzhľadom na to, že ide o silnú závislosť, postihnutý jedinec si väčšinou neporadí sám, či za pomoci najbližších. Jednoznačne je namieste, aby vyhľadal odbornú pomoc. Prostredníctvom terapie, ktorá zahŕňa viacero postupov, dochádza k analýze problému a hľadaniu riešení.
Liečba však vôbec nemusí byť jednoduchá. Jej priebeh totiž sťažuje skutočnosť, že nakupovanie stále ostáva nevyhnutnou súčasťou života. Navyše, shopoholik nemá šancu, aby sa úplne vyhol všetkým miestam, kde naňho striehne pokušenie, ako sa alkoholik nemôže vyhnúť všetkým pohostinstvám, alebo patologický hráč všetkým herniam.
V liečbe sa postupuje v niekoľkých bodoch:
- Priznanie si problému – najpodstatnejší krok pri každej závislosti.
- Zvládanie nepriaznivých duševných stavov – sebaľútosť, pocit viny, nuda, samota, ktoré bývajú spúšťačom pre chorobné nakupovanie.
- Uvedomovanie si rizík nezodpovedného nakupovania – zlyhania v minulosti berieme ako odstrašujúci príklad.
- Relaxačné techniky – na zmiernenie napätia, stresu, nutkavých myšlienok.
- Vyhľadávanie iných aktivít – upriamenie pozornosti na niečo iné (napr. na fyzickú aktivitu, zabudnuté koníčky).
- Posúvanie rebríčka hodnôt iným smerom – odklon od typických materiálnych hodnôt, hľadanie iného zmyslu života ako konzum a peniaze.
- Lekcie rozumného a kontrolovaného nakupovania – na nákup chodíme so zoznamom a striktne ho dodržiavame.
Zdroje:
Prim. MUDr. Karel Nešpor, CSc. a Andrea Scheansová, Ph.D.: Nakupování jako problém: oniománie (nezdrženlivé nakupování, shopping addiction), Časopis Lék. čes. 2010;
Benkovič J.: Oniománia – chorobné nakupovanie. Sociálná prevencia 2009