Etika v zdravotníctve sa už dlho zmieta vo svojich základoch. Zdravotníci sú nútení riešiť svoje existenčné problémy nahlas, v tomto marazme a turbulencii je etika a empatia na dne. Preťaženosť, nadčasy, ponorková choroba, demotivácia zdravotníkov, sú najčastejšou príčinou syndrómu vyhorenia. Hnev a nedostatok času na pacienta, etiku vytlačili na chvost správania sa. Všeobecná tolerancia úplatkov a korupcie, etiku v zdravotníctve priamo zakopala do zeme.
„Prevenciu poskytovať nebudem, za taký plat…“
Názor mladej študentky ošetrovateľstva po prednáške o prevencii pred vznikom preležanín. Vážny názor mladej ženy, ktorý je potrebné vziať do úvahy, lebo táto študentka buď odíde za vyšším platom do zahraničia, alebo tú prevenciu naozaj poskytovať nebude, a bezvládny pacient ostane poškodený. Etika sa ešte ani nenarodila, a už je v rozpore s existenciou mladej študentky, ktorá svoju prax prehodnocuje.
„Nemám sestru, nestíham!“
Ospravedlňuje sa lekár špecialista pacientom za podmienky v zariadení. Vyšetrenie pacienta mu trvá hodinu, lebo primárne ošetrovateľstvo zmizlo zo zariadenia. Vitálne funkcie, EKG, BMI, Bartelovej test, Nortonová škála, MMSE, pravidelné posúdenie a informovanie pacienta, teda to, čo vie robiť sestra, to si musí robiť lekár sám. Koľko z potrebných vyšetrení neurobí vôbec? Pred dverami čaká zástup pacientov, aj etika ostáva za vstupnými dverami.
„Podpíšte mi toto!“
Informovaný súhlas pacienta musí byť pacientom podpísaný, alebo nepodpísaný, bez reálnej informovanosti pacienta. Podpis pred odberom, podpis pred vyšetrením, podpis pred prevzatím návrhu na inkontinenčné pomôcky. Pacient podpisuje ako obeť, bez toho, aby mu niekto vysvetlil, čo podpisuje a prečo podpisuje. Príbuzní podpisujú za bezvládneho pacienta, bez toho, aby boli informovaní, aká bude starostlivosť, alebo ako sa postarať o neho doma. Na rešpektovanie pacienta, alebo jeho príbuzných, na etiku nie je čas.
„Čo potrebujete?“
Sestra rieši s pacientom na chodbe jeho zdravotné problémy pred všetkými ostatnými v čakárni. Bez ohľadu na ochranu jeho osobitých zdravotných problémov, nahlas mu vysvetlí celý jeho problém. Ak je pacient anonymný, ešte túto hrubosť prežije, ale ak ho ľudia v čakárni poznajú, tak etika fialovie od hanby.
Nadradenosť, vzťah bez vzájomnej úcty
Etika v tímovej spolupráci, najmä v horizontálnej úcte medzi zdravotníkmi a pacientmi, medzi lekármi a sestrami navzájom, medzi zdravotníkmi a príbuznými pacienta, sa ťažko rodí. Chýbajúca empatia a uznanie, bez spoločného cieľa vyliečiť pacienta v tíme, bez vzájomnej úcty a rešpektu v rovnakej dôležitosti profesie sestry, lekára, fyzioterapeuta, sociálneho pracovníka, alebo všetkých potrieb pacienta, je častým sprievodným javom. Bez empatie k rodine, komunite pacienta, v procese liečby, sprevádzania, alebo úmrtia.
„Neklopať, pacientov voláme podľa poradia“
Nápis „Neklopať“ na dverách ambulancií, znie ako výzva „Daj pokoj a čakaj“. Zaostalosť v správaní a nadradenosť z minulého storočia. Ale prečo, ak si pacient v odvodoch zdravotnú starostlivosť platí? Direktívny spôsob, v ktorom pacient nie je rovnocenným partnerom v procese zdravotnej starostlivosti. Pacient s lekárom podpisuje zmluvu o starostlivosti, a direktívny nápis nesvedčí o etike a empatii v zdravotnej starostlivosti. Svojvoľná netransparentnosť poradia, podľa neprehľadných kritérií, robí z pacientov nervózne obete a zo sestier policajtky. Manažment času pacientov môže etickým spôsobom vyriešiť recepcia, alebo elektronický digitálny systém, rovnocenne a v úcte ku všetkým.
„Nestrkaj nos, do čoho ťa nič“
Ak zdravotnícky pracovník pripomienkuje neetické hospodárenie s prostriedkami v zdravotníctve, ak poukáže na nekvalitnú zdravotnú starostlivosť, manažment vtedy etiku nepozná. Ak zdravotníkovi nie je ľahostajná bezpečnosť pacientov z nedostatku personálu na oddelení, etika manažmentu sa končí a začína vetou „tam sú dvere“. Je etické, takto tlačiť na zamestnanca? Ak si podriadený nemôže dovoliť prísť o prácu, lebo má pôžičku, má nezamestnaného manžela, má doma dve malé deti, tak je manažmentom nútený svoj etický postoj vzdať. Čin, ktorý potrebuje nadľudské úsilie, aby prekonal odpor, ak získať podporu ostatných je často nemožné, je vzrastom v etike.
Prečo potom existuje pojem etika a empatia?
Čriepky etiky a potlačenej empatie dýchajú v každom jednom zdravotníkovi, v pacientoch, aj v manažmentoch. Etiku potrebujeme hlavne preto, aby sme cítili, že sme dôležité ľudské bytosti, v náročnej pomáhajúcej profesii. Aby sme mali na pamäti, že pacient nie je stroj, číslo, ani diagnóza, ani nie je iba zdrojom pre financie.
Nie sme roboty
Ak sme zaradení do sveta práce podľa „výkonov“, chceme podčiarknuť, že nie sme roboty. Sme mysliace, cítiace ľudské bytosti, ktoré vykonávajú najmä duševnú prácu, a potrebujú cítiť vzájomnú úctu a taktnosť. Rovnako dôležitú ako zdravie, stravu, vodu, odpočinok, aj v stále meniacej sa snahe o modernú spoločnosť.
Aby sa rok 2015 stal rokom modernej etiky a empatie, stačí, ak sa nám na chvíľu zastaví čas. Zdravotnícka etika sa nedá štandardizovať, každý prípad je iný a vyžaduje si individuálny postoj. Etika v nás potláča pudy, ale nemá potláčať srdce a rozum.
Asociácia sestier a pacientov ASAP vyzýva všetkých k zamysleniu sa. Prejav vzájomnej úcty nie je ponížením, oprieť sa o druhého nie je hanba, a byť oporou pre druhého je česť.
Autorky sú členkami Asociácie sestier a pacientov ASAP
(SLOVENSKÝ PACIENT uvádza výzvu v plnom znení, bez redakčných úprav)
Ilustračná fotografia