Pri príležitosti Svetového dňa psoriázy sa 29. októbra v bratislavskom hoteli Albrecht konala tlačová konferencia pripravená spoločnosťou Pfizer a Spoločnosťou psoriatikov a atopikov SR. Na konferencii, ktorej sa popri novinároch zúčastnili aj viacerí pacienti – psoriatici, sa prítomní dozvedeli, čo je príčinou vzniku psoriázy, aké možnosti liečby existujú a oboznámili sa aj s novými vedeckými poznatkami.
Konferenciu otvoril produktový manažér spoločnosti Pfi – zer Mgr. Roman Šutka a hneď po ňom sa ujala slova prof. MUDr. Mária Šimaljaková, PhD., s témou „Psoriáza – pôvod a dôvod ochorenia a možnosti liečby“. Profesorka Šimaljaková v úvode opísala psoriázu ako chronické recidivujúce, neinfekčné, zápalové, erytematoskvamózne, autoimunitné ochorenie prejavujúce sa červenými ložiskami so šupinami, postihujúce kožu, nechty, sliznice a kĺby človeka. Dôvodom jeho vzniku sú genetická predispozícia a niektoré provokačné faktory, ktorými môžu byť napríklad infekcie horných dýchacích ciest, rôzne lieky, gravidita, stres a pod.
Ako povedala prof. Šimaljaková, ide stále o nevyliečiteľné ochorenie, pričom 20 až 30 % psoriatických pacientov trpí súčasne psoriatickou artritídou (PsA). Najčastejšie postihnutými miestami sú lakte (70 %) a kolená (50 %), tvár býva postihnutá zriedkavo.
Za liečebné možnosti označila prof. Šimaljaková predovšetkým lokálnu liečbu, fototerapiu – klimatickú liečbu, systémovú liečbu a psychoterapiu. Lokálnu liečbu podstupuje 80 % pacientov s malým rozsahom ochorenia. Týka sa lakťov, kolien, krížových oblastí a lieči sa lokálnymi imunomodulátormi, kortikosteroidmi, vitamínom D3, atď. Fototerapiou, ktorá sa často kombinuje s lokálnou terapiou, je liečených asi 10 % pacientov. Systémovú liečbu absolvujú asi 2 % pacientov, pričom 15 až 25 % z nich má stredne ťažkú až ťažkú formu.
Ťažšie formy sú rozsiahle a rezistentné na liečbu. Pri liečbe sa používa napr. metotrexát, cyklosporín, retinoidy, kortikosteroidy, a tiež biologiká, ako je etanercept, infliximab, adalimumab či ustekinumab. Biologiká blokujú špecifické imunitné procesy na molekulárnej úrovni a sú namierené proti špecifickému miestu v imunitnej odpovedi. Indikujú sa pri strednej a ťažkej forme ložiskovej psoriázy u dospelých a detí nad 8 rokov a u psoriatickej artritídy, ďalej keď pacient netoleruje ostatnú systémovú terapiu, alebo keď táto terapia zlyhá.
Druhou prednášajúcou bola prof. MUDr. Jagienka Jautová, PhD., ktorá popísala kazuistiku dvoch pacientov – dvojčiat, úspešne liečených biologikami. Otec oboch pacientov mal lokalizovanú psoriázu, a takisto jeho sesternica. Prvý pacient, 22-ročný študent Š. F., vážnejšie chorý nebol, psoriázu mu diagnostikovali v r. 2001 na tvári, pričom provokačným faktorom bola bakteriálna infekcia. V priebehu roka sa dostavila generalizácia prejavov, od júna 2006 postihnutie kĺbov rúk a nôh. Nezabrala liečba retinoidmi, cyklosporínom, metotrexátom, ani fototerapia. Opakovaná kúpeľná liečba mala krátkodobý efekt. Od roku 2006 začal brať biologiká a počas liečby sa príznaky vytratili.
Druhý pacient, 22-ročný študent M. F., mal psoriázu diagnostikovanú v roku 2003, a to tiež na tvári. Provokačným faktorom bola rovnako bakteriálna infekcia. Od zimy 2006 mal psoriatické ložiská vo vlasatej časti hlavy, na končatinách a trupe. Liečba cyklosporínom a RePUVA v roku 2008 bola bez efektu, v roku 2009 boli nasadené biologiká. Príznaky psoriázy vymizli.
MUDr. Slavomír Urbanček, PhD., hovoril o kvalite života pacienta so psoriázou. Ako povedal, psoriáza má vplyv na fungovanie pacienta s týmto ochorením. Podľa prieskumu má 59 % pacientov problém s vymeškaním zo zamestnania, 46 % s výberom odevu, u 38 % je problém s hygienou a výmenou odevu, u 37 % s kúpaním na verejných miestach, 26 % pacientov má problém so športovými aktivitami. U pacientov má ochorenie negatívny vplyv na psychiku. 75 % psoriatikov trápi pocit neatraktívnosti a sexuálnej neželateľnosti, 40 % má problémy s poskytovaním rovnakých služieb ako zdravým v rôznych inštitúciách a 19 % pociťuje sociálne odmietnutie.
A aké sú následky? U 79 % je to negatívny vplyv na psychické fungovanie, 60 % pacientov udáva stres ako provokujúci faktor psoriázy, 54 % pociťuje depresie, 9,7 % myslí na smrť a 5,5 % má samovražedné tendencie. Ich pocity charakterizuje výrok Ing. P. A. (1972): „Psoriáza bola príčinou môjho rozvodu. Manželke som bol odporný. Neznášam pohľady ľudí na mňa.“ Mgr. M. P. (1970) sa zas sťažoval, že kvôli psoriáze musel predčasne ukončiť prácu v Anglicku.
Tabuľka porovnávajúca kvalitu života u psoriatikov a ľudí s inými ochoreniami ukazuje, že hneď za depresiou stojí s najnižším skóre práve psoriáza a menej výraznejšie ťažkosti majú pacienti s artritídou, nádormi, diabetom, hypertenziou či infarktom. Psoriáza má z desiatich dermatóz najnegatívnejší vplyv na psychiku pacienta. Známe je zhoršenie kvality života z hľadiska využitia voľného času a spoločenských aktivít. Vplyv psoriázy na kvalitu života klesá s vekom. Prediktorom zlého mentálneho stavu je aj bagatelizujúci vzťah lekára k psoriáze a celkové zlé vnímanie liečby psoriázy.
MUDr. Klára Martinásková, PhD., mala prednášku na tému Liečba psoriázy v detskom veku. Čo sa týka výskytu psoriázy, najčastejšie (25 – 46 %) sa objavuje pred 16. rokom života. Pred 10. rokom života je to 10 % a do 2 rokov dve percentá. Vrodená forma psoriázy je zriedkavá. V detskom veku má psoriáza svoje osobitosti. Prevládajú akútne formy a typická lokalizácia je zriedkavejšia. Aj pri recidívach je ložisková forma komplikovaná akútnym výsevom, a je tiež menej infiltrovaná. U detí je psoriáza sprevádzaná svrbením, častým postihnutím tváre a kapilícia, zriedkavejšie nechtov.
Zvláštne formy vyžadujú špecifické liečebné postupy. Lokálna liečba miernej psoriázy vyžaduje emolienciá, kortikosteroidy, antralín, lokálne retinoidy a imunomodulátory. Fototerapia sa využíva pri stredne ťažkej psoriáze. Pri systémovej liečbe spojenej so závažnou psoriázou sa využíva cyklosporín, no tiež metotrexát a systémové retinoidy. Pri liečbe detských pacientov je nutná interdisciplinárna spolupráca dermatológa, hematológa, ftizeológa, pediatra, imunoalergológa, stomatológa, ORL a reumatológa. Medzi kritériá pre zváženie indikácie biologickej liečby patrí postihnutie viac ako 10 % povrchu tela, stredne ťažká a ťažká forma psoriázy, trvanie choroby viac ako 6 mesiacov a zlyhanie inej systémovej liečby.
MUDr. Helena Raffayová, PhD., vo svojej prednáške s názvom Psoriáza, to nie je len koža, ale aj kĺby pripomenula, že psoriatická artritída je zápalové reumatické ochorenie, u ktorého sa psoriáza spája so zápalom kĺbov a chrbtice, vrátane bedrovokrížových kĺbov. V ďalšej časti svojho vystúpenia MUDr. Raffayová spomenula klasifikáciu psoriatickej artritídy podľa typu kĺbového postihnutia. Zastúpenie pohlaví je pri nej rovnaké, začiatok prichádza zväčša medzi 20. a 30. rokom.
Exaktné príčiny psoriatickej artritídy nie sú známe, sú multifaktoriálne. Psoriáza nechtov je ťažko liečiteľná, bolestivá, pomaly ustupujúca vplyvom liečby. Je prítomná u 80 až 90 % pacientov so psoriatickou artritídou. Okolo 40 % pacientov so psoriatickou artritídou má ťažkú, erozívnu formu ochorenia. PsA sa vyznačuje zvýšenou mortalitou, ktorá sa asociuje, a aktívnym, závažným priebehom ochorenia. Z biologík sa v liečbe používajú infliximab, etanercept, adalimumab a golimumab. Kazuistiky pacientok so psoriatickou artritídou liečených biologickou liečbou ukazujú, že liečba mala dobrý účinok.
Zaujímavé informácie, ktoré na tlačovej konferencii v Bratislave zazneli, boli dobrým príspevkom pri šírení osvety o tomto nepríjemnom ochorení, a iste prispeli nielen k búraniu mýtov o psoriáze a psoriatikoch, ale i k stavaniu mostov, ktoré môžu preklenúť zbytočné bloky pretrvávajúce v mysliach mnohých ľudí.
