Do sekcie osobnosti súčasného Slovenska sme vybrali a požiadali o rozhovor prof. MUDr. Jána Klimenta, CSc. (na fotografii) – uznávaného odborníka u nás doma, ale aj v medzinárodných odborných kruhoch. Ako len v stručnosti charakterizovať jeho osobnosť a prácu? Špičkový odborník. Lekár – urológ. Vedec. Pedagóg. Predseda Slovenskej urologickej spoločnosti a člen viacerých medzinárodných odborných spoločností. Iniciátor a implementátor pokroku v slovenskej urológii a urologickej onkológii. Navyše, odborná stránka sa snúbi i so stránkou ľudskou. Skutočne, jeho prístup k pacientom je príkladný a hodný nasledovania. Nakoniec, potvrdzujú to autentické vyjadrenia mnohých jeho pacientov…
Pán profesor, čo vás viedlo k výberu súčasného medicínskeho odboru, ktorým je urológia? Alebo si urológia vybrala vás?
Počas štúdia medicíny som nemal vyhranený názor o svojom budúcom odbore. Prvý podnet mi dal môj budúci učiteľ, ktorý mi po záverečnej štátnej skúške z chirurgie, v rámci ktorej sa skúša aj urológia, ponúkol miesto na urológii. Ani vtedy som však ešte nebol rozhodnutý, a až po niekoľkomesačnej práci na pracovisku všeobecnej chirurgie som pôvodnú ponuku prijal.
Obzretie sa späť, alebo ako prebiehal váš profesionálny rast?
Môj profesionálny rast určite zo začiatku ovplyvnili moji vtedajší učitelia, ktorí podnietili môj trvalý záujem o urológiu. Sám som však bol – už od začiatku mojej profesionálnej činnosti – rozhodnutý robiť svoju prácu svedomite, zodpovedne a so snahou presadzovať moderné trendy v mojom odbore. Absolvoval som viaceré študijné pobyty doma a v zahraničí – z nich ma najviac profesionálne ovplyvnil pobyt na Urologickej klinike Univerzitnej nemocnice v Nijmegene (Holandsko) začiatkom 90. rokov. Pracovisko malo vtedy vynikajúce personálne obsadenie, a robili medicínu tak, ako som si ju predstavoval, a potom aj chcel robiť doma. Mali výborné výsledky v chirurgickej liečbe, mali vlastné výskumné experimentálne oddelenie, boli technicky špičkovo vybavení; mali vynikajúce výsledky vo výskumnej činnosti a perfektnú spoluprácu, s pravidelnými seminármi s patológmi, onkológmi a rádiológmi, čo je veľmi dôležitý predpoklad dobrej úrovne pracoviska. Tam som dostal aj odporúčanie, stať sa členom EORTC (European Organisation for Research and Treatment of Cancer). V tejto organizácii som mal možnosť stretávať sa – na pravidelných mítingoch – so špičkovými európskymi odborníkmi v oblasti urologickej onkológie, čo malo pre moje medicínske vzdelanie ohromný prínos. Neskoršie sa mi viaceré ciele podarilo splniť – aj vďaka tomu, že som bol obklopený schopnými, vzdelanými a ambicióznymi spolupracovníkmi, ktorí chceli v medicíne niečo dosiahnuť. Spolu sa nám podarilo vybudovať kvalitné akademické pracovisko nielen z liečebno‑preventívneho hľadiska, ale aj z hľadiska aktivít vo vedecko‑odbornej a publikačnej činnosti.
Urológia je komplexný medicínsky odbor. Ktoré oblasti zahŕňa?
Urológia je medicínsky odbor, ktorý sa zaoberá komplexnou starostlivosťou o chirurgické ochorenia, vrodené malformácie (znetvorenia) a úrazy obličiek a močového ústrojenstva u mužov a žien, a chorobami pohlavných orgánov u mužov. Má svoje viaceré subšpecializácie, ako sú pediatrická urológia, urologická onkológia, endourológia, andrológia (choroby mužských reprodukčných orgánov), urologická gynekológia.
Ktorá oblasť je vám profesne najbližšia?
Pre mňa je zaujímavá celá urologická problematika, ale posledných 20 rokov najviac času venujem urologickej onkológii.
Ako vnímate vývoj onkológie ako medicínskeho odboru, od vašich profesionálnych začiatkov, až po súčasnosť?
Onkológia, od mojich profesionálnych začiatkov, prešla nesmiernym vývojom. Spomeniem aspoň niektoré kľúčové pokroky v urologickej onkológii. Začiatkom 70. rokov minulého storočia sa v liečbe biologicky vysoko agresívnych nádorov semenníkov začala používať chemoterapia na báze cis‑platiny, ktorá doteraz zachraňuje životy 80 – 90 % pacientov s týmto ochorením; začiatkom 90. rokov sa začalo skríningové vyšetrovanie mužov na karcinóm prostaty – pomocou prostatického špecifického antigénu (PSA); v tom istom období sa zaviedla do klinickej praxe radikálna prostatektómia (chirurgické odstránenie celej prostaty) pre karcinóm prostaty; v posledných 10 rokoch sa rozšírili (ako alternatíva otvorených operácií) menej invazívne, laparoskopické radikálne nefrektómie (odstránenie obličky) pre karcinóm obličky, a tiež operácie, ktoré zachovávajú funkčný parenchým obličiek; zdokonalili sa metódy derivácie (odvádzania) moču u pacientov, ktorí mali odstránený močový mechúr kvôli karcinómu; v ostatnom čase je to cielená liečba pri niektorých pokročilých nádoroch – týka sa to predovšetkým nádorov obličiek. Všetky tieto pokroky, aj keď s určitým oneskorením, sa uplatňujú aj v urológii a onkológii na Slovensku. Slovenská onkológia má porovnateľné postavenie s inými európskymi krajinami, a ja oceňujem výbornú, pre urológov nevyhnutnú spoluprácu s onkológmi, predovšetkým s Národným onkologickým ústavom v Bratislave, ale, samozrejme, aj s ostatnými onkologickými pracoviskami a jednotlivými onkológmi.
Postavenie slovenskej urológie v európskom či svetovom kontexte?
Slovenská urológia zaujíma dôstojné miesto v rámci európskej urológie. Môžem to potvrdiť, zo skúseností a pobytov na viacerých pracoviskách. Zaostávame však vo vybavení; úroveň našej urológie v mnohom závisí od technického vybavenia, ktoré sa zdokonaľuje, a z roka na rok je ťažšie dostupné pre ekonomickú náročnosť. U nás, žiaľ, neplatia pevné pravidlá na nákup prístrojového vybavenia podľa úrovne pracoviska, a preto dochádza k paradoxným situáciám, že pracoviská s nižším postavením v našom zdravotníckom systéme (týka sa to personálneho zloženia, počtu výkonov, kvality v medicínskom rozhodovaní) sú lepšie vybavené ako špičkové. Slovenská urológia nie je zvlášť aktívna vo vedeckej a výskumnej činnosti. Aktivity existujú na univerzitných urologických klinikách (najmä v spolupráci s príslušnými lekárskymi fakultami), ale celému systému vedeckej činnosti (ak hovoríme o klinickej medicíne) chýbajú vhodné podmienky a tradícia, čo je bežné na univerzitách západnej Európy. Čo sa týka hodnotenia môjho pracoviska a našej lekárskej fakulty, tak posun dopredu je v tejto oblasti zrejmý.
Pacienti na Slovensku čakajú na operácie, vo viacerých prípadoch neúmerne dlho. Sú známe prípady čakania na operáciu aj niekoľko mesiacov či rok. Ťaží problém dlhých čakacích lehôt na operácie aj oblasť urológie?
Čakanie na operácie nie je problémom slovenskej urológie – do 2 mesiacov je určite možné zabezpečiť operačnú liečbu pre všetkých urologických pacientov, ktorí ju potrebujú. Treba tiež povedať, že v urológii je veľa akútnych stavov, ktoré vyžadujú okamžitú hospitalizáciu a liečbu – napr. závažné krvácanie do močových ciest, akútne obštrukcie (nepriechodnosť) horných močových ciest z dôvodu vysokých teplôt a pod. Preto sa niekedy stáva, že je nevyhnutné meniť dátum hospitalizácie tých pacientov, ktorí boli na určitý dátum objednaní. Je potrebné, aby tieto situácie brali naši pacienti s pochopením.
Aké je postavenie urologického onkologického pacienta na Slovensku v porovnaní so svetom?
Postavenie urologického onkologického pacienta na Slovensku je porovnateľné s ostatnými krajinami západnej Európy. Naša urológia zabezpečuje štandardnú chirurgickú liečbu karcinómov obličky, močového mechúra, prostaty a semenníkov tak, ako je to všade vo svete. Aj keď, a to treba popravde povedať, jej úroveň na našich urologických pracoviskách kolíše. Na vysokej úrovni je, ak je potrebná, ďalšia onkologická starostlivosť, a to sa týka chemoterapie aj rádioterapie. V plnom rozsahu je dostupná hormonálna liečba pokročilých karcinómov prostaty. Otázkou asi zostáva dostupnosť cielenej liečby, ktorá v poslednom období zaznamenáva úspechy v liečbe pokročilých ochorení. Finančne je vysoko náročná, ale napriek tomu, z etického hľadiska má byť dostupná aj pre našich pacientov. Rezervy vidím v starostlivosti o pacientov s pokročilým ochorením, ktorí vyžadujú iba paliatívnu opateru. Starostlivosť o takto postihnutých je nedostatočná.
Zaznamenávate vo svojej praxi nárast, alebo pokles onkologických prípadov?
Podobne, ako v iných medicínskych disciplínach, aj v urológii sa počet onkologických pacientov zvyšuje.
Aké typy karcinómov majú v oblasti urológie najvyšší výskyt?
Najčastejším karcinómom v urológii je karcinóm prostaty. Objavuje sa predovšetkým vo veku nad 50 rokov, ale nie je výnimočný ani medzi 40. a 50. rokom života. U nás je v poradí na treťom mieste po karcinóme pľúc a kolorektálnom karcinóme. Jeho výskyt však narastá, a možno predpokladať, že v krátkej budúcnosti sa dostane na prvé miesto, podobne, ako je to v USA alebo v škandinávskych krajinách. Jeho „nachádzanie“ sa viac ako zdvojnásobilo po zavedení prostatického špecifického antigénu do klinickej praxe. Karcinóm prostaty je však biologicky heterogénne ochorenie: mám tým na mysli celé spektrum ochorenia: od latentného, až po vysoko agresívne, s viacerými možnými liečebnými stratégiami. Výber optimálnej liečby patrí do rúk v tejto problematike skúsenému urológovi. Druhý karcinóm, ktorého počty sa významne zvýšili, je karcinóm obličky. Výskyt sa v posledných rokoch nápadne zvýšil u mužov (u ktorých je častejší), ale aj u žien. Najčastejšie postihuje populáciu vo veku 50 rokov a viac. Karcinómy močového mechúra a karcinómy semenníkov majú tiež mierny nárast.
Ako vnímate napredovanie vedy, výskumu a nových liekov vo svete? Zlepšili sa za posledné obdobie vyhliadky pacientov na kvalitnejší život?
Onkologický výskum je vo svete v popredí záujmu, a výsledky sa dostavujú. Napr., už spomenutá cielená liečba: zlepšuje sa účinnosť radiačných techník, do klinickej praxe sa dostávajú stále účinnejšie liečebné postupy, overené v klinických štúdiách a pod. Tým sa zlepšujú aj vyhliadky pacientov na vyliečenie alebo na dlhodobé prežívanie, s primeranou kvalitou života. Ľudia sami dokážu prispieť k lepším výsledkom liečby – tým, že absolvujú preventívne prehliadky, ktoré môžu odhaliť ešte klinicky neprejavené zhubné, vyliečiteľné ochorenie.
Aký je váš názor na alternatívne spôsoby liečby, resp., aký prístup pacientov k sebe a liečbe je vhodný?
V každom prípade majú pacienti dať prednosť štandardnej, klinicky overenej liečbe, ktorú im lekár navrhne. Alternatívne spôsoby pokladám za vhodné v tom prípade, ak sú bezpečné, a ak nenahrádzajú liečbu, ktorá je z medicínskeho hľadiska potrebná.
Myslíte si, že v súčasnosti existuje na Slovensku komplexná starostlivosť o onkologického pacienta, resp. súčinnosť v zdravotnej starostlivosti?
Myslím si, že súčinnosť v komplexnej starostlivosti o onkologického pacienta nie je úplne v poriadku. Kým v klinickej praxi sa jednotliví odborníci dokážu (bez väčších problémov) dohodnúť na konkrétnej starostlivosti o pacienta, na druhej strane často rušivo pôsobia administratívne zásahy do liekovej politiky, vyžadovanie súhlasu od zdravotných poisťovní k použitiu určitého lieku, pričom sa môže oddialiť liečba, alebo dokonca pacient nedostane súhlas na patričný prípravok, nepreplatia mu niektoré výkony a pod. Myslím si tiež, že pri riešení aktuálnych situácii v danom odbore by sa mali – v mnohých prípadoch – brať do úvahy stanoviská odborných spoločností. Často dostávame rozhodnutia, ktoré neboli konzultované odbornou spoločnosťou.
Budú raz všetky typy rakoviny vyliečiteľné? A spozná raz ľudstvo ich skutočnú príčinu?
Veda napreduje, a už dnes sú vyliečiteľné niektoré typy rakoviny. V urológii je toho príkladom karcinóm semenníkov. Som presvedčený, že odhaľovanie mechanizmov vývinu zhubného ochorenia – a jeho príčin – bude pokračovať, a v budúcnosti prinesie aj nové možnosti liečby.
Pán profesor, nosíte v sebe nejaké nezrealizované ciele?
Osobné ciele nie sú už pre mňa príliš reálne. Ale mám skôr želania pre moje pracovisko – aby si stavalo vždy najvyššie ciele, aby udržiavalo kontakt s vývojom v urológii, aby viac rozvíjalo vedeckú činnosť, a aby sa pracovisku dostávalo viac podpory od zdravotníckych inštitúcií.
Ďakujem za rozhovor.
Prof. MUDr. Ján Kliment, CSc., je prednostom Urologickej kliniky Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine (od roku 1987). Roku 1997 inauguroval za profesora urológie. Absolvoval študijné pobyty v Prahe, Aténach, Janove, Nijmegene, Mníchove a Londýne, pôsobil dlhšie obdobie vo funkcii hlavného odborníka MZ SR. Je členom viacerých odborných spoločností doma i v zahraničí. V súčasnosti zastáva funkciu predsedu Slovenskej urologickej spoločnosti. Vo svojom odbore sa v posledných rokoch venuje predovšetkým urologickej onkológii.
