Bratislava, 16. október 2013 – Štátny rozpočet sa nevyrovnal s vývojom dlhu v kapitole zdravotníctvo. Jeho aktuálne znenie, v porovnaní s augustovým návrhom, počíta s poklesom zamestnaných, no napriek tomu chce od nich štát vybrať viac. Na druhej strane, za vyšší počet nezamestnaných chce platiť menej.
Rovnako, ako v tomto roku, ani na budúci rok rozpočet nepočíta s možným oddlžovaním zdravotníckych zariadení. Pritom výška záväzkov po lehote splatnosti (istina) v rezorte zdravotníctva dosiahla v minulom roku výšku 213,29 milióna eur. V rokoch 2011 a 2012 bol medziročný nárast dlhu prostredníctvom rastu záväzkov po lehote splatnosti o 62,79 milióna eur.
„Z vývoja dlhu v týchto rokoch usudzujeme, že v ďalšom roku sa môžeme dostať k hranici 300 miliónov eur. V minulosti bolo zadlženie nemocníc riešené práve pri tejto hranici jednorazovým oddlžením, v roku 2011 sumou 300 miliónov eur, v roku 2009 sumou 130 miliónov eur,“ hovorí Katarína Kafková, prezidentka Združenia zdravotných poisťovní SR (ZZP). Podľa nej z tempa zadlžovania nemocníc vyplýva reálna obava, že sa v najbližšom období nevyhneme špeciálnemu záchrannému balíčku pre nemocnice, rovnako, ako v minulosti.
Na sanáciu nemocníc išli doposiaľ prostriedky priamo zo štátnej kasy, a teda rovno z vreciek ekonomicky aktívnych daňových poplatníkov. ZZP varuje pred ich nadmerným zaťažením, keďže rozpočet tiež predpokladá nárast príjmov od nich o 2,45 %, na úroveň 2,71 miliardy eur, v porovnaní s rokom 2013. Podľa ZZP je prílišným optimizmom predpokladať, že nezamestnanosť sa v budúcom roku zníži. Aj Inštitút finančnej politiky revidoval vlastný predpoklad nárastu zamestnanosti z augustových 0,4 % na terajších 0,2 %, čo by znamenalo oproti augustovému návrhu nielen nižší výber poistného od ekonomicky aktívnych obyvateľov, ale aj vyššie výdavky na poistencov štátu, kam patria aj nezamestnaní občania.
“Napriek tomu ministerstvo urobilo presný opak. V porovnaní s augustovým návrhom, zvýšilo očakávané príjmy od ekonomicky aktívnych obyvateľov a znížilo očakávané platby za poistencov štátu,“ vysvetľuje K. Kafková. ZZP preto vyzýva ministerstvo, aby vysvetlilo, z akých čísel vláda pri zostavovaní rozpočtu vychádzala, keďže na rozdiel od augustovej verzii, v tej aktuálnej chýba predikcia počtu ekonomicky aktívnych občanov a poistencov štátu.
Už teraz sa, podľa ZZP, pohybujeme na tenkom ľade udržateľnosti financovania zdravotníctva, keďže štát sa spolieha na to, že približne 64 % zdrojov zdravotného poistenia vytvárajú ekonomicky aktívni poistenci, a štát za svojich prispieva len 36 %.
„Ak použijeme aktuálny počet poistencov štátu, tak nám vyjde mesačne platba 30,48 eur za jedného poistenca. Táto sadzba nebola taká nízka od roku 2009, kam sa nominálne dostávame,“ upozorňuje K. Kafková. Pre ilustráciu, minulý rok prispel do systému ekonomicky aktívny poistenec sumou 1 722 eur, štát za svojich poistencov zaplatil sumu 369 eur. Chýbajúce údaje o počte ekonomicky aktívnych obyvateľoch a poistencoch štátu požaduje ZZP zverejniť, pretože sú kľúčové pre príjmovú stránku rozpočtu.
„Ak nebudeme poznať tieto čísla, hrozí, že sa reálne vyberie na zdravotnom poistení menej peňazí, a zdravotné poisťovne budú mať k dispozícii menej na zdravotnú starostlivosť, a za kratší koniec tak bude v systéme ťahať len pacient,“ vysvetľuje K. Kafková.
Navyše, podľa nej by bolo zodpovednejšie, keby sa bral do úvahy aj podobný scenár, ktorého sme boli svedkami v marci, keď pri nesprávne nastavenom rozpočte došlo k jeho prehodnoteniu, a zdravotníctvo muselo okresať svoj rozpočet o dodatočných 40 miliónov eur, kým napríklad rezort obrany sa musel paradoxne vzdať len 1 milióna eur.
„Ak sektor príde opätovne o takúto sumu, dopad na pacientov bude veľmi bolestivý,“ varuje K. Kafková.
Kontakt pre médiá:
MUDr. Katarína Kafková
prezidentka ZZP SR
Tel: 0903 217 234
