Prevencia(Zdroj foto: Shutterstock.com)
Zvykli sme mať jeden život, ale ako si zabezpečíme dva?
Existujú vedou overené látky na predĺženie života?
Za posledných 150 rokov sa priemerná dĺžka života zdvojnásobila. Dožívali sme sa 40 rokov, dnes žijeme 80.
Existuje množstvo populárnych kníh, sľubujúcich predĺženie života. Väčšina z nich však neposkytuje nič viac, ako špekulácie, vyvodené zo skúšok na zvieratách a skúšok v skúmavke.
Ako predísť poškodeniu organizmu
Cieľom dnešnej medicíny je eliminácia faktorov, ktoré poškodzujú ľudský organizmus. Tieto zákroky a lieky nesľubujú vek 150 rokov, ale pomáhajú nám žiť kvalitný život tak dlho, ako je len možné.
Moderná medicína sa vo veľkej miere zameriava na prevenciu – preventívne vyšetrenia, imunizácia, zlepšenie životosprávy a cvičenie, programy na podporu ukončenia fajčenia, ale taktiež lieky, vďaka ktorým môžeme predísť srdcovocievnym chorobám, alebo spomaliť (aspirín) ich priebeh u ľudí, u ktorých sa srdcovocievne ochorenia už začali rozvíjať.
V našom článku sa pozrieme aj na to, či bolo potvrdené, že život predlžuje užívanie antioxidantov.
Infekčné choroby – hlavný zabijak minulosti
Od minulého storočia sa dožívame približne dvojnásobného veku, no neexistuje dôkaz, že by sme starli pomalšie. Žijeme dlhšie hlavne preto, že sme odstránili hlavnú príčinu smrti z minulosti – niektoré infekčné choroby.
V minulosti neexistovalo poznanie, že choroby môžu byť spôsobené okom neviditeľnými mikroorganizmami. Keď boli objavené a bol zistený ich vplyv na chorobnosť, začala sa nová éra. Toto poznanie sa nazýva germ theory – teória mikroorganizmov/teória baktérií.
Kým sa však toto závažné zistenie ujalo, prešlo dlhé obdobie. Keď sa už udomácnilo, doba sa výrazne zmenila – mydlá sa stali lacnejšími a rozšírenejšími, ľudia mali logický dôvod, prečo si treba umyť ruky (po vykonaní potreby a pred jedením), aj prečo treba umyť nástroje pred operáciou. Mydlo výrazne zastavilo niektoré infekcie: dokonca aj dnes majú deti bez prístupu k mydlu a čistej vode zakrpatený vzrast.
Niekedy však ani dôkladné umývanie rúk a konzumovanie nekontaminovaného jedla nestačí. Mikroorganizmy boli na začiatku 20. storočia hlavnou príčinou smrti, a preto bolo dôležité, nájsť účinnú liečbu. A najlepšou liečbou je prevencia.
Očkovanie zabráni ročne približne 6 miliónom úmrtí. Vo vyspelých krajinách bolo pozorované 99 % zníženie výskytu deviatich chorôb, proti ktorým sa tam bežne očkuje už niekoľko desaťročí. Navyše, existuje množstvo ďalších prospechov, ktoré vakcinácia priniesla:
- úplné vyhladenie niektorých chorôb (napríklad pravé kiahne a detská obrna II. typu),
- ochrana pred pridruženými ochoreniami – chrípková vakcína má u detí ochranné účinky pred zápalom stredného ucha,
- ochrana nezaočkovanej populácie – dostatočná vakcinácia (nad 95 % ľudí zo spoločnosti) vytvára kolektívnu imunitu, čím ochraňujeme aj ľudí, ktorí nemôžu byť zaočkovaní,
- prevencia pred rakovinou – napr. chronická hepatitída B, voči ktorej sa dnes očkuje, vedie k rakovine pečene,
- socio-ekonomické benefity – v roku 2003 výskum odhadol, že vakcíny ušetrili desiatky miliárd dolárov,
- pozitívny dopad na odolnosť baktérií voči antibiotikám = viac očkovania, nižšia spotreba antibiotík,
- zvyšovanie priemernej dĺžky života – bolo pozorované znížené riziko úmrtia u zaočkovanej populácie,
- bezpečné cestovanie – s rastúcim cestovným ruchom sme vystavení väčšiemu množstvu infekčných chorôb,
- ochrana pred bioterorizmom – vakcíny dokážu ochrániť populáciu pred bioteroristickými útokmi, preto mnohé vlády zabezpečujú pre svoje obyvateľstvo dostatočné množstvo vakcín, ako prípravu na takýto útok.
Doktorka Anne Schuchat, niekdajšia riaditeľka, dnes hlavná zástupkyňa riaditeľa Centra pre prevenciu a kontrolu chorôb, tvrdí:
„Vakcíny nielenže vedecky dokázateľne fungujú a zachraňujú životy, ale taktiež existuje aj ohromná sociálna ochota, doručiť ich ľudom na zlepšenie kvality zdravia a predĺženie života.“
Očkovanie takmer úplne vyhladilo ochorenia (niektoré vyhladilo úplne), ktoré boli v minulosti zabijakmi na „dennom poriadku“. Aj vďaka vakcinácii sa dnes nemusíme obávať, že nám polovicu detí vyhladí nejaká infekcia, čo bolo v minulosti normálne.
,,Niektoré mikroorganizmy však stále cirkulujú v určitých častiach sveta, a pokiaľ nebudeme vo vakcinácii pokračovať, môžu sa znovu vrátiť,“ dodáva Schuchatová.
Vakcíny sú také efektívne, že väčšina dnešných ľudí iba vo filmoch videla, ako vyzerá dieťa, ktoré zomiera na čierny kašeľ alebo osýpky. Rodičia, ktorých deti boli týmito chorobami napadnuté, nám však o tom porozprávať môžu.
„Chyba bola, že sme podcenili choroby a báli sa takmer neexistujúcich nežiaducich účinkov vakcín,“ tvrdí otec z Nového Zélandu, ktorého dieťa takmer zomrelo na bolestivý záchvat tetanu, a to aj kvôli rastúcej paranoji z očkovania u mnohých rodičov, ktorú posilňuje vytrvalá anti-očkovacia kampaň.
„V dnešnej dobe je hlavnou prioritou HPV vakcína. Vakcíny sú vysoko efektívne a neuveriteľne bezpečné, avšak náš prístup je strašný. Tisícky prípadov rakoviny krčku maternice sa udejú v nasledujúcich dekádach, a pritom sme im mohli zabrániť,“ tvrdí Anne Schuchat.
Iba 3 % žien na Slovensku dostalo kompletnú sériu všetkých zložiek, potrebných na úplnú ochranu proti vírusu, ktorý spôsobuje rakovinu krčku maternice.
Kríza srdcovocievnych ochorení
Podľa svetovej zdravotníckej organizácie (WHO):
,,Zdravie je hlavnou prioritou pre človeka, ktorý chce byť šťastný a chce sa cítiť dobre. Taktiež prispieva k ekonomickému pokroku, pretože zdravá populácia žije dlhšie, je produktívnejšia a viac ušetrí.“
Podľa výskumov sú všetky zdravotné problémy, ktorým čelia vyspelé národy, prepojené so životným štýlom. Výskyt srdcovocievnych ochorení, a taktiež niektorých typov rakoviny, je pravdepodobne výsledkom nesprávnej životosprávy, nedostatku fyzickej aktivity, pitia alkoholu a fajčenia. Je preto viac než vhodné, vylúčiť/obmedziť správanie, ktoré negatívne vplýva na zdravie organizmu.
Napríklad na srdcové zlyhávanie trpí v Európe viac než 14 miliónov ľudí, a toto číslo má stúpajúcu tendenciu. Očakáva sa, že v roku 2020 dosiahne hodnotu 30 miliónov. Na Slovensku je to momentálne cca 100 000 ľudí. Ročne v Európe pribudne až 300 000 prípadov srdcového zlyhávania.
Bližšie o rizikových faktoroch srdcovocievnych chorôb v našom článku:
Srdcovocievne ochorenia: Ako sa pred nimi ochrániť?
Prečo toto číslo rastie?
Zvyšujúci sa výskyt srdcového zlyhávania úzko súvisí so zvyšujúcim sa priemerným vekom života, keďže postihuje predovšetkým starších ľudí. Týmto ľuďom sa každoročne poskytuje lepšia liečba a kvalitnejšia zdravotná pomoc, čím sa dožívajú vyššieho veku. Srdce je však potom náchylnejšie na zlyhanie.
Optimálna liečba srdcových chorôb je kombináciou viacerých faktorov – a môžete k nej prispieť aj vy:
- zmenou životného štýlu (viac pohybu a pravidelného spánku, menej stresu a alkoholu),
- obmedzením (alebo úplným vynechaním) solenia,
- kontrolou hmotnosti a množstva prijatých potravín,
- obmedzením fajčenia,
- komunikáciou s kardiológom, aj o užívaných liekoch.
Fyzická aktivita
American Heart Association odporúča minimálne 150 minút ľahkého cvičenia týždenne. To predstavuje iba 30 minút denne, päťkrát do týždňa.
Priveľa sedenia a obdobných aktivít zvyšuje „šancu“ na rozvinutie srdcovocievnych ochorení. Napríklad ľudia, ktorí denne sedia 4 hodiny pred TV, majú až o 80 % väčšie riziko rozvoja srdcovocievnych porúch.
Bez pravidelnej fyzickej aktivity, stráca telo silu, výdrž a schopnosť pracovať kvalitne. Ľudia, ktorí sú fyzicky aktívni a udržujú si optimálnu hmotnosť, sa v priemere dožívajú až o 7 rokov viac, ako obézni ľudia.
Fyzické cvičenie je dôležité na zlepšenie celkového fyzického stavu. Taktiež pomáha udržiavať správnu hmotnosť, ventiluje stres a zlepšuje celkovú mobilitu. Cvičením sa znižuje riziko fyzického poranenia, hlavne keď človek starne.
Cvičenie posilňuje aj imunitný systém. Bolo tiež dokázané, že pravidelné cvičenie dokáže liečiť vážne ochorenia, ako sú vysoký krvný tlak, obezita, srdcové ochorenia, nespavosť a depresia. Navyše, cvičenie povzbudzuje rozumové a myšlienkové pochody, a zvyšuje aj prah bolesti.
Výživa
Správne zloženie jedla počas dňa je dôležitá požiadavka pre fyzické i duševné zdravie a vývin. Všetky telu potrebné látky (okrem kyslíka) prijímame cez potravu, no disciplína je veľmi podstatná. Je dôležité, čo a koľko konzumujeme, ale mali by sme tiež chápať, prečo.
Štúdie poukazujú na fakt, že ľudia, ktorí si osvojili zdravý životný štýl, nefajčia, konzumujú denne dostatočné množstvo zeleniny a ovocia, pravidelne cvičia, majú BMI v rozmedzí od 18,5 – 29,9 kg/m2 (BMI kalkulačku nájdete voľne dostupnú na internete), a tým aj nižšie riziko vzniku srdcovocievnych ochorení a skoršej smrti.
Mnohé diétne recepty (naopak) spočívajú v nevyváženom zložení stravy, resp. veľmi malom výdaji energie. Telo sa takýmto podmienkam prispôsobí a šetrí energiu, aj keď sa už diéta skončila. To znamená, že spomalí metabolizmus a šetrí živiny na ďalšie časy hladovania. Výsledkom je okamžitý prírastok na hmotnosti, známy pod názvom jo-jo efekt.
Typy pre zdravé stravovanie:
- jedzte pomaly a uvážene,
- jedzte pravidelne,
- rozmanitosť – telo potrebuje asi 40 druhov nutričných látok, a tie neposkytuje „naraz“ žiadne jedlo,
- nič nie je zakázané – dôležitá je striedmosť,
- zredukujte spotrebu cukru a soli,
- kontrolujte si veľkosť porcií – stačí použiť menší tanier,
- ovocie a zelenina nesmú chýbať,
- pravidelne pite (čistú vodu, minerálne vody)
- radšej postupné, ako radikálne zásahy do životného štýlu.
Zmena naučených stravovacích návykov môže byť veľmi náročná. Treba k nej pristupovať s rozumom. Prísne pravidlá a nereálne očakávania, ktoré si ľudia pri diéte vytvoria, sú často hlavným dôvodom ich neskoršieho zlyhania.
Zmysel života
Dôchodcovia, ktorí sa venujú rôznym koníčkom, žijú dlhšie a šťastnejšie, tvrdí jedna štúdia. Podľa nedávneho výskumu, hobby/koníčky poskytujú podobné benefity ako pravidelné cvičenie.
Výskum sledoval 424 účastníkov počas 6 rokov. Zistilo sa, že ľudia, ktorí boli sociálne založení, sa dožívali vyššieho veku. Štúdia poukázala aj na skutočnosť, že ľudia, ktorí boli členmi rôznych skupín a spolkov, nielenže žili dlhšie, ale aj kvalitnejšie.
Antioxidanty – predlžujú život?
Všetci chceme žiť zdravo a vyzerať tak mlado, ako je to len možné. Práve preto milióny z nás užívajú veľké množstvo výživových doplnkov – antioxidantov, ako vitamín C, E a beta-karotén.
Roky nám rôzni odborníci tvrdia, že antioxidanty spomaľujú spôsob, akým starnú naše bunky, a teda aj naše telo. Teória znie, že antioxidanty znižujú škodlivé účinky, spôsobené voľnými radikálmi, ktoré produkuje naše telo alebo fajčenie. Predpokladá sa, že tieto voľné radikály napádajú bielkoviny a tuky v bunkách, ničia bunkovú membránu a poškodzujú DNA zvnútra.
Umelo prijímané antioxidanty však v skutočnosti môžu spôsobiť rýchlejšie starnutie. Problém s antioxidantami je ten, že dokážu eliminovať vlastný ochranný účinok tela. To by mohol byť aj dôvod, prečo sa pri testoch s antioxidantami objavili zaujímavé nežiaduce výsledky.
Laboratórne výsledky dokázali, že vysoké dávky populárneho antioxidantu – N-acetyl cysteinu, môžu podporiť rozšírenie rakoviny prsníka. Taktiež antioxidanty, ako beta-karotén a vitamín A, boli spájané so zvýšeným rizikom rakoviny pľúc a s dýchacími ochoreniami.
Či už existujú benefity z antioxidantov, alebo nie, najlepšie bude, keď ich získame z diéty, ktorá je bohatá na zeleninu a ovocie. Zo stravy totiž získame potrebné vitamíny, z ktorých mnohé majú antioxidačné účinky.
Vitamínové doplnky môžu byť vhodné riešenie pre starších ľudí, tehotné ženy alebo ľudí s deficitom príslušného vitamínu, ktorý nie je možné kompenzovať z pestrej stravy. Zvyšku populácie však najlepšie prospeje pestrá a vyvážená strava.
O predĺženie života sa postarajte sami
Je dôležité poznamenať, že niektoré príznaky starnutia možno oddialiť. Ak sa napríklad vyhnete nechránenému opaľovaniu, oddialite starnutie pokožky.
To, že žijeme dlhšie, však neznamená, že sa nám podarilo ovplyvniť starnutie. Ak budeme žiť zdravo, môžeme sa dožiť vyššieho veku aj bez toho, aby sme nejako ovplyvnili proces starnutia.
Neexistuje magická pilulka, ktorá by spomalila starnutie. To ale neznamená, že neexistujú jednoduché rady a odporúčania, ktoré môžu predĺžiť život. Lekárske poznatky a rozmanitá zdravá strava vám – pravdepodobne – dopomôžu k tomu, aby ste tu boli dlhšie.
Na zdravie by sa pritom nemalo pozerať len z hľadiska dobrého fyzického stavu, ale aj z hľadiska emocionálneho a duševného. Nejde len o účinné diéty a pravidelné cvičenie, ale aj o emocionálne zdravie, dosiahnuté znižovaním stresu.
Neexistuje žiaden dôkaz, že by určitý výživový doplnok pomáhal predlžovať ľudský život. Bolo by úžasné, keby sme mali tabletku, ktorú stačí užívať raz denne, a dožijeme sa 150 rokov – bez zdravého stravovania a športovania.
Niektoré otázky však nemajú jednoduché odpovede a niektoré problémy vyžadujú veľa úsilia a premýšľania.
Autor je farmaceut
Použité zdroje:
NATIONAL GEOGRAPHIC. Svet okolo nás. Bratislava: Columbus, 2009, ISBN: 978-80-7136-192-3
http://www.who.int/bulletin/volumes/86/2/07-040089/en/
