Slovenská republika prijala chartu 11. apríla 2001 uznesením č. 326, čím sa zavŕšila mnohoročná snaha odborníkov. Tí si uvedomovali, že na začiatku 21. storočia na Slovensku chýbal dokument, ktorý by zosumarizoval práva pacientov v zdravotníckom zariadení.
Charta práv je síce vytvorená zo zákonov platných v Slovenskej republike, ale nemôžete ju považovať za právny dokument, podľa ktorého by ste presadzovali svoje práva napríklad pri súdnom procese. Ide nám predovšetkým o to, aby každý z nás poznal aspoň základné práva, ktoré mu zdravotnícki pracovníci nesmú uprieť. Uverejnením charty chceme aj my prispieť k porozumeniu v zdravotníckych zariadeniach. Našou snahou je, aby ste spolu s lekárom našli východisko vyhovujúce obidvom stranám.
PREAMBULA
Je úvodnou časťou dokumentu a hovorí sa v nej, že každý má právo na zdravé životné podmienky a zdravé životné prostredie, na ochranu zdravia, na zdravotnú starostlivosť a zodpovedajúcu pomoc v prípade choroby, ohrozenia chorobou alebo ak je poškodenie zdravia trvalé. Zároveň máme právo na prístup k takému štandardu zdravotnej starostlivosti, ktorý je v súlade s právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike.
Článok 1 ĽUDSKÉ PRÁVA A SLOBODY PRI POSKYTOVANÍ ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI
Každý z nás má právo, aby sa jeho základné ľudské práva a slobody pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti rešpektovali. Zakazuje sa akákoľvek diskriminácia z dôvodu rasy, farby pleti, pohlavia, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu, sexuálnej orientácie alebo iného postavenia.
Článok 2 VŠEOBECNÉ PRÁVA PACIENTOV
Každý, kto je telesne alebo duševne chorý alebo postihnutý alebo kto je ohrozený týmto stavom sa považuje za pacienta a má právo na preventívnu starostlivosť, diagnostiku a liečbu v záujme obnovy zdravia alebo zmiernenia následkov takéhoto stavu alebo zabránenia ďalšieho zhoršovania stavu. Pacient má právo na takú ochranu zdravia, vrátane prevencie, akú zaručujú právne predpisy upravujúce zdravotnú starostlivosť. Článok 2 má spolu 9 bodov, v ktorých sa okrem iného hovorí, že každý pacient má právo na rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti, má zároveň právo na výber a zmenu lekára a zdravotníckeho zariadenia s výnimkou určitých obmedzení, ktoré ustanovuje zákon. Má tiež právo na to, aby ho ambulantný lekár v prípade potreby odoslal na vyšetrenie k lekárovi poskytujúcemu sekundárnu, resp. následnú starostlivosť (špecializovaná starostlivosť).
Článok 3 PRÁVO NA INFORMÁCIE
Informácie o poskytovaných zdravotníckych službách a dostupnej liečbe sú verejné, aby ich mohol využívať každý na základe princípov, uvedených v článku 1 a 2. Máte právo byť zrozumiteľným spôsobom informovaní o svojom zdravotnom stave. Zdravotnícki pracovníci vás zároveň musia informovať o povahe vášho ochorenia, o nákladoch za poskytnuté zdravotnícke služby, lieky a zdravotnícke pomôcky. Máte tiež právo nebyť informovaný o vašej chorobe v prípade, že o to požiadate. Máte právo nahliadnuť do svojej zdravotnej dokumentácie a robiť si z nej na mieste výpisky. Pri prepustení zo zdravotníckeho zariadenia máte právo vyžiadať si písomnú správu o diagnóze, o priebehu ochorenia a jeho liečbe. V prípade úmrtia pacienta má právo nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie manžel, manželka, plnoleté osoby, ktoré s ním žili v čase úmrtia v spoločnej domácnosti a plnoleté deti. Ak nie sú, tak nárok majú rodičia.
Článok 4 SÚHLAS PACIENTA
Informovaný súhlas pacienta je podmienkou každého vyšetrovacieho a liečebného výkonu. Máte právo odmietnuť alebo prerušiť zdravotný výkon s výnimkou niektorých prípadov, ktoré ustanovujú právne predpisy, napríklad vtedy, ak ide o nevyhnutný a neodkladný výkon. V článku 4 sa tiež spomína problematika odoberania orgánov z tela darcov. Hovorí sa tu napríklad, že orgán z tela mŕtveho na účel transplantácie alebo na vedeckovýskumné ciele možno odobrať iba vtedy, ak osoba počas svojho života neurobila písomné alebo inak preukázateľné vyhlásenie, že s týmto zásahom do svojej integrity nesúhlasí. Takýto súhlas v písomnej podobe je podmienkou zaradenia pacienta do vedecko- výskumných štúdií. Tento súhlas môže pacient kedykoľvek odvolať.
Článok 5 SÚHLAS V PRÍPADE PACIENTOV, KTORÍ NIE SÚ SPÔSOBILÍ O SEBE ROZHODOVAŤ
Za maloletého pacienta s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony alebo pacienta pozbaveného spôsobilosti na právne úkony udeľuje súhlas jeho zákonný zástupca alebo opatrovník alebo osoba, ktorá má maloletého v pestúnskej starostlivosti. Ak zákonný zástupca takýto súhlas nedá, na návrh zdravotníckeho zariadenia rozhodne súd.
Článok 6 DÔVERNOSŤ
Všetky informácie o vašom zdravotnom stave, diagnózach liečbe a prognóze, a tiež všetky ostatné informácie osobného charakteru sú dôverné počas života pacienta a aj po jeho smrti. Údaje zo zdravotnej dokumentácie je možné poskytnúť na základe písomného vyžiadania iba prokurátorovi, vyšetrovateľovi, policajnému orgánu alebo súdu formou výpisov. Zdravotnícke zariadenie je povinné uchovávať zdravotnú dokumentáciu pacienta spôsobom a po dobu určenú právnymi predpismi.
Článok 7 LIEČBA A STAROSTLIVOSŤ
Pacient má právo vedieť základné údaje (meno a priezvisko) o zdravotných pracovníkoch, ktorí ho liečia a starajú sa o neho. Po prijatí do zdravotného zariadenia sa vyšetrenie, liečba a prípadný pobyt v zdravotníckom zariadení uskutočňujú v súlade so zásadami práva na ľudskú dôstojnosť a na zachovanie intimity pacienta. Zdravotné výkony sa zo strany zdravotníckych pracovníkov poskytujú v súlade so zásadami etického a dôstojného prístupu. Ako pacient máte právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti s ohľadom na váš zdravotný stav a) v dohodnutom čase, b) podľa dohodnutých a odsúhlasených podmienok c) v čo najkratšom čase, ak ide o akútny alebo život ohrozujúci stav. Po dohode so zdravotníckym zariadením má žena právo, aby s ňou pri pôrode bola dospelá osoba, ktorú si vyberie. Ak už pominuli dôvody na ďalší pobyt pacienta v zdravotníckom zariadení, pacient musí byť informovaný o dôvodoch svojho prepustenia alebo presunu do iného zdravotníckeho zariadenia a o ďalšom liečebnom postupe spôsobom, ktorý je v súlade s platnými právnymi predpismi.
Článok 8 NEVYLIEČITEĽNE CHORÍ A UMIERAJÚCI
Pacient má právo v nevyliečiteľnom štádiu ochorenia na takú úľavu a zmiernenie bolestí, ktoré zodpovedajú súčasným vedomostiam a možnostiam zdravotnej starostlivosti o umierajúcich. Nevyliečiteľne chorý a umierajúci pacient má právo na humánnu starostlivosť a má právo v, aby ho v posledných chvíľach života sprevádzala osoba podľa jeho želania. Má zároveň právo na dôstojné umieranie. Pacient má právo na dôsledné rešpektovanie písomnej žiadosti nebyť resuscitovaný alebo odmietnuť aplikáciu liečebných zákrokov a postupov. Ak pacient napriek náležitému vysvetleniu odmieta potrebnú zdravotnú starostlivosť, lekár si od neho vyžiada vyjadrenie o jeho odmietnutí v písomnej alebo inak preukázateľnej forme.
Článok 9 PODÁVANIE SŤAŽNOSTÍ
Máte právo podať sťažnosť, ak sa domnievate, že sa porušilo vaše právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Sťažnosť môžete podať riaditeľovi zdravotníckeho zariadenia, v ktorom vám poskytli zdravotnú starostlivosť, lekárovi samosprávneho kraja, na Ministerstvo zdravotníctva SR, stavovským organizáciám a ďalším inštitúciám (Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou).
Článok 10 NÁHRADA ŠKODY
Pacient má na základe rozhodnutia súdu nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, podľa platných právnych predpisov.
