(Zdroj foto: www.stock.adobe.com)
643 detí vo veku 4 až 10 rokov, si vzali počas roka a pol na mušku vedci z Amerického centra pre kontrolu chorôb a prevenciu.
Priebežne merali ich BMI (pomer tuku v tele), fyzickú aktivitu, čas strávený pred televízorom alebo počítačom, a testovali aj ich duševné zdravie.
Ukázalo sa, že deti, ktoré žijú v domácnosti so psom, nie sú o nič chudšie ani tučnejšie, nehýbu sa o nič viac, než ich rovesníci bez chlpatého miláčika, netrávia viditeľne menej času pred televízorom, a aj za počítačom vysedávajú približne rovnako dlho, ako deti, ktoré vyrastajú bez psa.
Zato v testoch zameraných na duševnú pohodu, sú na tom oveľa lepšie.
Prečo odborníčku na verejné zdravotníctvo, Annu Gadomskú, zaujímal práve tento aspekt?
Pretože duševné poruchy u detí a detská obezita vykazujú v USA nárast – a obidva problémy je potrebné riešiť už v zárodku. Pozitívny vplyv psích miláčikov na duševné, ale aj telesné zdravie ich majiteľov sa viackrát potvrdil v rôznych štúdiách.
(U dospelých sa dokonca prejavil aj viditeľný pozitívny vplyv na reguláciu hmotnosti majiteľa, na jeho fyzickú aktivitu, spoločenskú angažovanosť a celkové duševné zdravie.)
Táto štúdia preto mala ambíciu preskúmať, či sa efekt prejaví aj na menších deťoch, ktoré, priznajme si, so psami majú viac radosti, ako starostí.
V Austrálii a vo Veľkej Británii sa v podobných výskumoch ukázalo, že deti vo veku 5 až 12 rokov majú nižšie riziko nadváhy alebo obezity, ak vyrastajú so psom. Propagovanie aktívnej hry s domácimi miláčikmi, častého chodenia von so psom, sa v týchto krajinách ukazuje ako efektívna stratégia na podporu pohybových aktivít u detí.
V USA sa tento efekt nepotvrdil – tamojšie deti zrejme zriedkavejšie chodia so psami na prechádzku, a táto úloha pravdepodobne ostáva skôr na rodičoch. Čo však potvrdil aj americký výskum, je pozitívny vplyv psích kamarátov na hladinu úzkosti u detí.
Keď Anna Gadomská porovnala deti, ktoré vyrastajú so psom, s tými, ktoré doma psa nemajú, vyšlo jej, že až dvojnásobok detí bez psa má zvýšené hodnoty úzkosti. Testuje sa to skríningom, príznačne nazvaným SCARED (po slovensky „straško“, Screen for Child Anxiety and Related Disorders).
Podľa Gadomskej, psy znižujú strach u detí, najmä z pohľadu separačnej a sociálnej úzkosti. Darí sa im to tým, že neraz poslúžia ako zámienka na prelomenie ľadov, často sú katalyzátormi vzťahov, posilňujú pocit spolupatričnosti a upevňujú schopnosť vytvárať citové putá.
Pozitívny efekt iste zohráva aj hormón šťastia – oxytocín, ktorý sa v nás pri hre so psom vyplavuje. Na odbúravaní stresu sa podieľa aj kortizol, ktorého hladina – naopak – klesá, ak sa stretávame s príjemným majiteľom a jeho milým psom.
Z inej štúdie, ktorú viedla Američanka Yvette Brazierová, dokonca vyplynulo, že deti vo veku 7 až 8 rokov prikladajú psím miláčikom väčší význam, než ľuďom, ak potrebujú upokojiť alebo upevniť pocit vlastnej hodnoty.
A aké výhody plynú pre dospelých, keď je v domácnosti pes?
Ak doma vznikne hádka pre to, kto pôjde von so psom, myslite na to, že na prechádzke si upevňujete kondičku a znižujete stres!
Zdroj: časopis Preventing Chronic Disease, Volume 12, November 2015, vydáva Centrum pre kontrolu chorôb a prevenciu
Tento článok vyšiel v jednom z vydaní magazínu Neuro od spoločnosti Medmedia.