Parazitológ Branislav Peťko: Ako (ne)žiť s kliešťami

Podľa slov docenta MVDr. Branislava Peťka, CSc., riaditeľa Parazitologického ústavu SAV, ktorý bol včera (1. apríla) hosťom vedeckej kaviarne SAVinci v KC Dunaj v Bratislave, s parazitmi nie je možné nežiť, a musíme sa s tým zmieriť. Parazit (patrí sem aj kliešť) sa totiž objavil krátko po tom, ako sa objavil prvý zárodok života na tejto planéte, a je tu stále s nami. Mimoriadne teplá zima, s nesúvislou snehovou pokrývkou, sa prejavila (okrem iného) aj skorším nástupom sezóny kliešťov.

MVDr. Peťko nás ponúkol šálkou vedomostí práve o nich.

 

Zaostrené na naše kliešte

Kliešť je typický upír, ktorý, ak sa nenapije krvi, umiera. Vďaka tomu, že strieda hostiteľov, prenáša nákazy.

Na svete je známych asi 650 rôznych druhov kliešťov. Väčšina z nich (90 %) je sústredena na určitú skupinu – jeden druh hostiteľa (napríklad, na netopiere).

Na Slovensku žije šesť druhov epidemiologicky významných kliešťov. Z nich dva druhy sú v popredí, pretože vplyvom klimatických zmien sa šíria do nových oblastí, kde zanášajú aj choroby, ktorých počet na Slovensku rastie. Sú to kliešť obyčajnýpijak lužný.

Kliešte sú charakteristické tým, že striehnu na svojho hostiteľa. Skrývajú sa najmä na koncoch tráv (pri okraji lesa), na čistinkách, vo vlhkých údoliach. Od januára do decembra „máme“ vonku stále nejaké kliešte.

 

Choroby

Kliešte prenášajú lymské boreliózy, kliešťové encefalitídy, ochorenie bielych krviniek (anaplazmózu) a bebeziózu (nový strašiak psov). Počet týchto ochorení však narastá.

.>> Čítajte u nás: Nie je vyrážka ako vyrážka

Kliešť je infikovaný v slinných žľazách, a je schopný nakaziť hostiteľa hneď, ako začne piť. Pri borelióze je typická červená škvrna na tele, nervová forma, alebo sa zapália kĺby. Pritom je dobré vedieť, že nakaziť sa encefalitídou môžeme nielen od kliešťa, ale aj konzumáciou mliečnych výrobkov (syrov) z kozieho a ovčieho mlieka, ak boli vyrobené z nepasterizovaného surového mlieka. Encefalitída sa prejavuje horúčkami, nepokojom a bolesťami hlavy.

 

Otec kliešť je abstinent

Keď sa pozrieme na kliešťa bližšie, zistíme, že je ako rozprávková bytosť. Rozprávka má tiež svojho hrdinu – kladného a záporného, a má tri časti, a nakoniec dobro (alebo zlo?) víťazí.

Pokiaľ kliešť ešte len chodí po nás, a nie je „prisatý“, nehrozí nám (zatiaľ) nebezpečie. Rodinka kliešťa pozostáva z larvy, nymfy a dospelých kliešťov s rozlíšeným pohlavím.

Kliešť sa pripíja chobôtikom. V kliešťovej rodine pijú matka a deti, otec je „abstinent“ a vytrvalý „milovník“.

Tieto parazity sa musia trikrát napiť, aby sa dožili svojho dospelého konca. Prvýkrát ako larva: prichytia sa (väčšinou) na nejakú myšku (3-6 dní), a keď sa zväčšia, odpadnú do vlhkého prostredia. Potom sa vyvinie nymfa, ktorá sa musí opäť dostať na hostiteľa, a zopakuje sa to.

Keď je kliešť dospelý, samček má za úlohu nájsť samičku, a počas jej pitia ju oplodniť. Asi o mesiac samička začne klásť vajíčka (je ich 2 – 4 tisíc), z ktorých sa vyliahnu larvy. No z nich len dva kliešte (samček a samička) založia novú rodinku.

Samička, keď sa dostane na hostiteľa, chodí po ňom. Pohlavným otvorom, ktorý je vpredu, vylučuje feromón. Zanecháva stopu, aby ukázala cestu samčekovi – kliešte sú totiž slepé, idú len po pachu.

Keď samček stopu nájde, napĺňa ju svojím semenom (1 – 2 dni), až do úplného vyčerpania. Tým sa jeho „cesta“ končí, a zomiera.

Samička je ale samčekovi verná – keď je oplodnená, odpudzuje všetkých ostatných samčekov.

 

Ako sa díva kliešť na človeka

Poďme teraz k výsledkom ankety, kde sa odborníci pýtali ľudí, či mali kliešťa.

Mladí ľudia mali možnosť odpovedať: nikdy, ojedinele, aspoň jedného ročne.

20 % mladých (z takmer tisícky opýtaných) kliešťa nikdy nemalo, a u tých, ktorí sú kliešťami „napádaní“ aspoň raz ročne, je dvakrát toľko mužov ako žien.

Sú teda ľudia, ktorí sú pre kliešte atraktívnejší, a sú to skôr chlapci, muži.

 

Kde sa prisaje

Kliešte sú, dá sa povedať, „fajnšmekri“. Najčastejšie sa pripíjajú v oblasti hlavy, krku, brucha, pásu, stehien, a na miestach, ktoré sú prikryté spodným prádlom.

Kliešť bol zaznamenaný na intímnom mieste u mužov v 7 %, a u žien iba v 0,7 % . Kliešť je asi  „džentlmen“, na rozdiel od komára…

 

 

Popíjanie kliešťa je niekoľkohodinový rituál. To nám poskytuje dostatok času na jeho nájdenie a odstránenie z tela ­ (kliešť po nás chodí dlhšie, a kým sa pripije, neruší nás, ani v spánku).

Keď si kliešť nájde miestečko na tele, najskôr vylúči látku, ktorou si miesto umŕtvi. Následne sa, bezbolestne, prereže do kože, a začne pomaly sliniť. To miesto nás nesvrbí, lebo má v slinách antihistaminikum. Keď už začne piť, tak najskôr len trošku, no po dvoch dňoch sa dokáže zväčšiť na dvojnásobok, a potom sa, silou svojej váhy, odlepí – odpadne.

 

Ochrana proti kliešťom

Žijú v tráve, a odtiaľ nás napádajú – to už vieme. Preto, vždy, keď sa vrátime z lesa, prezrime si telo, alebo nám ho môže prezrieť niekto blízky.

V predaji je celá škála repelentov, no telo si môžeme chrániť aj vhodným odevom a obuvou. Dá sa chrániť aj špeciálnym skafandrom ­– ale tak po lese asi chodiť nebudeme…

S kliešťami je to ako s pravidlami v cestnej premávke. Ak budeme chodiť na červenú, „schytáme“ pokutu, a to bude ten lepší prípad. Keď nás zrazí auto, máme smolu.

Proti kliešťovej encefalitíde existujú vakcíny (hradíte si ich; ide o tri očkovania v ambulancii lekára), nie však proti kliešťom, čo si niektorí zamieňajú (vakcína je vo vývoji). Proti encefalitíde a lymskej borelióze máme lieky na zmiernenie bolesti.

 

 

Správne vyberanie kliešťa z tela

Neprepadnite panike… Platí, že čím viac o kliešťoch vieme, tým menej sa ich bojíme…

Kliešť drží v koži preto, lebo sa tam „zabetónuje“. Keď sa napije, musí sa ešte odlepiť – to je prvá vec. Ľahko sa dá potom uvoľniť, a pomaly ho vieme vybrať.

Miesto na koži by sme mali dezinfikovať – najlepšie jódovou tinktúrou. Hlavne nepoužívajme žiadne oleje ani krémy.

Kliešťa vyťahujeme pinzetou, čo najbližšie pri koži. Vykývame ho na jednu alebo druhú stranu, a pol otáčkou (je jedno, na ktorú stranu) ho kolmo uvoľníme. Potom sa ho snažíme vytiahnuť.

Nymfu dokážeme vytiahnuť aj vlhkým tampónom – priložíme a jemne krúžime. Keď sa stane, že hlavičku utrhneme (zostane v koži), treba ísť na chirurgiu.

Kliešť takto môže byť aj zámienkou na zoznámenie sa, zblíženie, a zanechá dobrý pocit z dobrej vykonanej práce…

Pridaj komentár