Obchodovanie s ľuďmi: Typy vykorisťovania a mechanizmus obchodu

(Zdroj foto: AdobeStock.com)

Obchodovanie s ľuďmi je jedným z najrýchlejšie sa rozrastajúcich nelegálnych obchodov na svete.

V našom povedomí sa tento problém týka najmä nútenej prostitúcie, nútenej práce, či prípadov vykorisťovania slovenských Rómov v zahraničí.

Otázka obchodovania s ľuďmi je však oveľa rozsiahlejšia. Preto sa na ňu pozrieme trochu bližšie.

Čo je obchodovanie s ľuďmi?

Dalo by sa povedať, že ide o modernú verziu niekdajšieho otroctva. Každý z nás sa môže ocitnúť v pasci obchodníkov s ľuďmi. Veľa ľudí dnes cestuje do zahraničia za lepšou prácou, láka ich vidina nadpriemerných zárobkov. Aj preto je vo svete toľko nelegálnej práce.

A práve v týchto prípadoch sa zvyšuje riziko, že budeme podvedenízneužití. Teraz si priblížime rizikové situácie, v ktorých sa ľahko staneme obeťami trestného činu, nazývaného obchodovanie s ľuďmi.

Vo všeobecnosti rozlišujeme 4 hlavné formy obchodovania s ľuďmi.

1. Obchodovanie s ľuďmi za účelom sexuálneho vykorisťovania

Sexuálne vykorisťovanie je možno najznámejšou formou obchodovania s ľuďmi. Obete často trpia doživotnou traumou, keďže zvyčajne ide o každodenné sexuálne, psychické a fyzické násilie. Najmä ženy a deti sú zneužívané na prostitúciu, pornografiu, či sexuálnu turistiku.

Ženy bývajú zneužívané aj na nútené sobáše. Typickým donucovacím prostriedkom je napríklad splácanie dlhu, ktorý vznikol za dopravu, ubytovanie, či stravu, ale oveľa častejšia je „obyčajná“ hrozba násilím.

Dobre organizované zločinecké skupiny veľakrát pôsobia ako zoznamovacie agentúry, ktoré lákajú ženy do manželstva s bohatým mužom. Najmä dievčatá z chudobných krajín považujú manželstvo s mužom „zo západu“ za únik z biedy.

Po sobáši sa však ukáže, že muž už je ženatý, alebo ide priamo o pasáka. Žena je následne vystavená násiliu, prostitúcii, alebo musí vykonávať neplatenú prácu. Veľmi často dostane iba dočasné povolenie na pobyt, ktoré je závislé od trvania manželstva.

2. Obchodovanie s ľuďmi za účelom nelegálneho obchodovania s ľudskými orgánmi

Obchodovanie s orgánmi sa vzťahuje na situácie, keď sa osoba premiestňuje z jedného miesta na druhé, aby jej mohli byť odobraté orgány. Svetová zdravotnícka organizácia WHO odhaduje, že každoročne dochádza vo svete k viac ako 10 000 nelegálnym operáciám.

mechanizmus obchodovania s ľuďmi
Zdroj foto: AdobeStock.com

3. Obchodovanie s ľuďmi za účelom nelegálnej adopcie

Ide najmä o sprostredkovanie nelegálnej adopcie neplodným párom, ktoré si nemôžu dieťa adoptovať legálnym spôsobom. Nájsť prepojenie na obchodovanie s ľuďmi, je v takýchto prípadoch takmer nemožné.

Kriminálnici, ktorí sprostredkúvajú nelegálnu adopciu, sa totiž nezaujímajú o to, čo sa stane s dieťaťom, keď ho odovzdajú „nejakým“ ľuďom. Ich záujmom je len obchod. Našťastie, v krajinách EÚ je veľmi málo prípadov tohto trestného činu.

4. Obchodovanie s ľuďmi za účelom ekonomického vykorisťovania

Podstatou ekonomického vykorisťovania je vytvorenie dlžníckeho vzťahu medzi obchodovanou osobou a obchodníkom. Vykorisťovaní netušia, aký je ich dlh, ale celá mzda „odchádza“ na splácanie tohto dlhu. Obchodník si zároveň vyhradzuje „právo“, obeť znovu predať, čím jej dlh narastá, takže sa z neho prakticky nedá vymaniť.

Veľká časť obetí je využívaná na prácu v domácnosti. Pracujú tu viac 14 hodín denne, 7 dní v týždni, v hrozných podmienkach. Takto môžu žiť celé roky – v kultúrnej i sociálnej izolácii, v strachu z úradov, či násilia zo strany zamestnávateľov. Obete často pracujú aj v ilegálnych továrňach, či v sektore stravovacích služieb.

Ľudia bývajú zneužívaní aj na žobranie alebo pokútny pouličný predaj. Dotýka sa to hlavne detí, žien s malými deťmi, či zdravotne postihnutých, ktorí ľahšie pôsobia na city druhých ľudí. Miestom výkonu práce sú železničné stanice, zastávky metra, pešie zóny a iné frekventované miesta.

Obete musia denne obchodníkom vyzbierať určitý obnos peňazí. Obchodníci obetiam vezmú doklady, aj rodné listy ich detí, čo následne zneužívajú na nelegálne poberanie sociálnych dávok v cudzine.

obchodovanie-s-ľuďmi-prevencia
Zdroj foto: AdobeStock.com

Osobnosť páchateľa a obete

Opísať typickú obeť, alebo (naopak) typického páchateľa, je veľmi ťažké. Na prácu v zahraničí totiž často presviedčajú ženy, ktoré pôsobia veľmi dôveryhodným a príjemným dojmom. Môže ísť aj o človekablízkeho okolia, ktorý potencionálnu korisť pozná priamo, alebo cez svojich známych.

Obete sú verbované buď osobne, cez podvodné agentúry, internet, alebo vás osloví cudzí človek na ulici. Páchateľmi tohto trestného činu bývajú aj jednotlivci, ale častejšie sú to skupiny obchodníkov. Žena je individuálnym páchateľom najmä v prípadoch sexuálneho obchodovania, za núteným žobraním hľadajme skôr muža.

V prípadoch, kde je činnosť organizovaná, vystupuje na čele skupiny častejšie muž – tzv. vedúci manažér. Ten sa nepodieľa priamo na vykonávaní trestnej činnosti, ale rozdeľuje úlohy a hľadá potencionálnych zákazníkov.

Na pozícii tzv. výkonného manažéra zvykne vystupovať žena, ktorá slúži ako kontaktná osoba medzi potencionálnou obeťou a zákazníkom. Operatívne úlohy – stráženie, prevoz a pod., vykonávajú hlavne mladší muži.

obchodovanie-s-ľuďmi-príbehy
Zdroj foto: AdobeStock.com

Kto je potenciálnou obeťou?

Obchodovanou osobou (obeťou) sa môže stať každý – žena i muž. Ženy sú zväčša sexuálne vykorisťované, muži zneužívaní na nútené práce. Najohrozenejší sú ľudia, ktorí nutne potrebujú finančné prostriedky, napríklad dlhodobo nezamestnaní, prepustení z väzenia, či mladí ľudia, ktorí nedávno vyšli z detských domovov.

V prípade, že obeťou je maloletá osoba, pravdepodobne utiekla z domu, alebo žije na ulici. Takéto dieťa je často z dysfunkčnej rodiny, alebo ide o žiadateľa o azyl.

Veľké nebezpečenstvo hrozí práve deťom, ktoré nie sú občanmi danej krajiny, alebo sú na území cudzieho štátu bez akejkoľvek ochrany – bez sprievodu.

Systém obchodovania s ľuďmi

1. Nábor

Obchodníci s ľuďmi sú majstrami v manipulácii s potenciálnymi obeťami. Dokážu vymyslieť rôzne spôsoby, ako ich zlákať. Niektoré postupy sú v súčasnosti už dostatočne známe, no ďalšie sú oveľa zákernejšie a ťažko odhaliteľné. V našich podmienkach je hlavným lákadlom ponuka práce v zahraničí. Môže ísť o inzeráty na webe, či v tlači.

Zriedkavejšie sú únosy, keď je obeť násilne zavlečená na neznáme miesto. Inou metódou manipulácie je predstieranie lásky, za čím sa skrývajú hlavne ponuky na sobáš s cudzincami, zoznamovacie agentúry, či nevyžiadané priateľstvá na sociálnych sieťach.

2. Transport

Ide o premiestnenie osoby na požadované miesto. V slovenských podmienkach sa najčastejšie využíva autobusováletecká doprava. Koordinácia prepravy je organizovaná mimo nášho územia, avšak obchodovanie sa môže diať aj na Slovensku. Vtedy hovoríme o vnútroštátnom obchodovaní.

Obete obchodovania zväčša prechádzajú cez oficiálne hraničné prechody. Nič netušiaca obeť súhlasí s prepravou do zahraničia, avšak na mieste určenia zistí, že účel cesty bol iný, ako bolo dohodnuté.

3. Prechovávanie a prijímanie

Pri preprave a po príchode, sú obete ukrývané a strážené na rôznych miestach. Žijú v ťažkých podmienkach, nemajú žiadnu možnosť na únik. Často sa to robí tak, že obete sú opakovane predávané viacerým obchodníkom, aby zločinci zahladili stopy.

Zdroj foto: AdobeStock.com

4. Donútenie

Obchodníci používajú rôzne donucovacie prostriedky, aby ovládli človeka a situáciu. Obeť je vyhrážkami, násilím, či podávaním drog prinútená robiť to, čo sa od nej požaduje. Obchodníci hrozia, že ublížia jej rodine alebo blízkym, je obmedzovaná jej osobná sloboda, odopieraná lekárska starostlivosť a pod.

5. Zneužívanie

Ak je osoba donútená k práci, hoci dohodnuté podmienky nie sú splnené, resp. sú porušované jej ľudské práva a slobody, ide o prípad obchodovania s ľuďmi. Napríklad, žena chcela pracovať ako striptérka, ale nakoniec ju donútia k prostitúcii.

6. Vyslobodenie a reintegrácia

Pre vyslobodenie neexistuje jednotný scenár. Únik sa zväčša podarí v nestráženom okamihu, keď obeť ujde, niekedy s pomocou tretej osoby, alebo pri policajnej razii. Vyslobodenie je však len začiatok. Reintegrácia obete je zložitý proces, keďže mnohí sa nechcú so svojou traumatizujúcou skúsenosťou podeliť.

Opätovné zaradenia do života je veľmi náročné, najmä ak išlo dlhodobé, resp. intenzívne ubližovanie. Na Slovensku pomáhajú týmto obetiam špecializované neziskové organizácie, ktoré poskytujú psychologickú a inú pomoc, napríklad IOMMedzinárodná organizácia pre migráciu.

Služby pomoci sú riešené aj prostredníctvom Programu podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi, podliehajúcom Ministerstvu vnútra SR.

Príbeh obete

Juraj sa dozvedel o ponuke práce od svojej sesternice, ktorej manžel pracoval vo Veľkej Británii a vraj sa mu tam darilo. Na stavbe, kde bol zamestnaný, potrebovali pomocnú silu, a tak si spomenul na Juraja.

Keďže Juraj bol dlhodobo nezamestnaný a potreboval peniaze pre rodinu, s ponukou súhlasil. Dostal pokyn, že si má zobrať aj rodné listy svojich detí. Po príchode do zahraničia však Juraj zistil, že známy nepracuje. Sám si teda musel hľadať prácu. No keďže neovládal jazyk, nemohol sa zamestnať.

Jurajovmu známemu po čase praskli nervy. Kričal na Juraja, že ak chce uňho ďalej bývať, musí sa starať o jeho domdeti. Ak nebol s Ivanovou prácou spokojný, býval násilnícky. Juraja stále kontroloval, vôbec nemohol opustiť dom.

Ivan dokonca raz počul svojho „dobrodinca“, ako sa niekomu do telefónu vychvaľuje, že má doma otroka. Neskôr už Juraj nedokázal pracovať, keďže nedostával jedlo a musel spávať na zemi.

V tomto stave ho obchodník poslal domov, lebo už nebol na osoh. Po príchode na Slovensko, sa Juraj dozvedel, že známy po celý čas poberal dávky na jeho deti.

Máte záujem o prácu v zahraničí? Na čo si dať pozor?

Práca v zahraničí neodolateľne láka desaťtisíce Slovákov. Mnohí sa v cudzine dokázali skvele uplatniť, takže sa ani nechcú vrátiť domov. To boli tí šťastnejší, ktorých nikto nepodviedol. Vy také šťastie nemusíte mať. Ak sa nechcete stať obeťou obchodovania s ľuďmi, dodržte týchto 11 zásad.

  1. Dobre si preverte agentúru, alebo človeka, ktorý vám prácu ponúka. Každá pracovná agentúra musí mať na svoju činnosť povolenie.
  2. Vycestujte, až keď podpíšete pracovnú zmluvu, získate pracovné povolenie alebo víza.
  3. Kontaktujte sa so svojím budúcim zamestnávateľom. Každá pracovná agentúra by vám mala dať meno a číslo na kontaktnú osobu.
  4. Pri vstupe do cudzej krajiny, musíte mať vždy pri sebe platný cestovný pas, resp. občiansky preukaz.
  5. Zistite si podmienky vstupu do danej krajiny alebo krajín, cez ktoré budete prechádzať. Ak má Slovensko voči týmto krajinám vízovú povinnosť, musíte si vopred vybaviť víza (tranzitné, pracovné, študentské a pod.).
  6. Vybavte si medzinárodnú platobnú kartu. Nenoste pri sebe väčšiu hotovosť.
  7. Za žiadnych okolností nedávajte nikomu svoje doklady! Všetky doklady noste stále so sebou. Ak vám ich niekto vezme, alebo ich stratíte, okamžite to nahláste na polícii.
  8. Oznámte domov každú zmenu pobytu.
  9. Ak sú pracovné podmienky iné, než je uvedené v zmluve, obráťte sa na agentúru alebo osobu, ktorá prácu sprostredkovala.
  10. Aj keď pracujete načierno, v prípade núdze sa obráťte na políciu. Vo väčšine európskych krajín s vami budú zaobchádzať ako s obeťou násilia.
  11. V prípade potreby: kontaktujte slovenské veľvyslanectvo alebo konzulát. Zistite si adresu a telefónne číslo ešte pred odchodom do zahraničia.
program-podpory-a-ochrany-obetí-obchodovania-s-ľuďmi
Zdroj foto: AdobeStock.com

Právna definícia obchodovania s ľuďmi

Všeobecne prijatú definíciu obchodovania s ľuďmi nájdeme v tzv. Palermskom protokole k Dohovoru OSN proti národnému organizovanému zločinu – Protokol o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi.

Ide o základný medzinárodný dokument, ktorý bol Slovenskou republikou ratifikovaný v roku 2004 a ktorý vytvoril základ pre medzinárodné právo. Upozorňujeme, že ide o právny výňatok, takže pre laika môže byť málo zrozumiteľný.

„Obchodovanie s ľuďmi je verbovanie, preprava, transfer, prechovávanie alebo získavanie ľudí pod hrozbou násilia, a to únosmi, podvodom, ľsťou, prinútením silou, zneužívaním pozície, v rámci ktorej nemá táto osoba žiadnu inú reálnu a akceptovateľnú možnosť, iba prijať uvedenú hrozbu, poskytovaním alebo prijímaním peňazí alebo iného prospechu za účelom získania súhlasu osoby majúcej kontrolu nad inou osobou s cieľom jej zneužívania, nezávisle od toho, či obete obchodovania súhlasili s účelom zneužívania. Zneužívanie zahrňuje, ako minimum, zneužívanie prostitúciou iných alebo služby, otroctvo alebo praktiky podobné otroctvu, zotročovanie alebo odoberanie orgánov na nelegálne účely.“

Obchodovanie s ľuďmi z hľadiska trestného zákona

Vyšetrovanie tohto trestného činu je nesmierne náročné a zvyčajne trvá neprimerane dlho. Najznámejšie formy obchodovania s ľuďmi zahŕňa slovenská legislatíva v trestnom zákone § 179. Za obchodovanie s ľuďmi si páchateľ odsedí 4 – 10 rokov.

Použité zdroje:

  • Identifikácia obetí obchodovania s ľuďmi medzi migrantmi v SR. Bratislava: 2009.
  • Základné informácie o problematike obchodovania s ľuďmi. Bratislava: 2010.
  • Mátel, A. Sociálna patológia a prevencia vybraných sociálno-patologických javov. Bratislava: 2015.
  • Národný program boja proti obchodovania s ľuďmi. Bratislava. 2011.
  • Zákon NR SR č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v.z.n.p.