Bratislava 4. septembra (TASR) – Zmeny, ktoré má priniesť reforma liekovej politiky sa nebudú dotýkať iba určovania cien liekov či pôsobenia farmaceutických firiem, ale upravujú aj podmienky pre lekárne a lekárnikov. Tým sa venuje najmä zákon o liekoch. Plány ministerstva zdravotníctva už dlhodobo kritizuje Slovenská lekárnická komora. O konkrétnych výhradách k zákonu porozprával pre TASR viceprezident komory Ondrej Sukeľ.
Parlament bude v septembri rokovať aj o zákone o liekoch, ktorý upravuje aj fungovanie lekárenstva na Slovensku. Aké sú vaše základné výhrady k tomuto zákonu, a naopak, aké pozitíva v ňom vidíte?
„Medzi základné výhrady patrí uľahčenie tvorby a prevádzky verejných lekární. Majú sa legalizovať siete lekární tým spôsobom, že na jednom povolení bude možné povoliť ľubovoľný počet lekární. Ďalší problém je razantné zjednodušenie činnosti laických prevádzkovateľov lekární tým spôsobom, že odborný zástupca už nebude mať formálne postavenie ako má doposiaľ. Pretože zmena odborného zástupcu, ktorý je jediným odborným garantom verejnej lekárne, nebude podliehať správnemu konaniu. Prevádzkovateľ si ho bude môcť zmeniť kedykoľvek iba oznamovacou povinnosťou, ktorú ako a kedy si splní už zákon nedefinuje. Ďalší problém je inštitút náhradného odborného zástupcu, kde povolanie farmaceuta bude regulované úplne iným spôsobom, ako je ďalších 20 zdravotníckych povolaní. Náhradného odborného zástupcu bude možné ustanoviť v podstate kedykoľvek, z hodiny na hodinu. U ostatných povolaní ako je lekár, sestra či asistent je takto možné postupovať iba pri náhlej neschopnosti odborného zástupcu vykonávať povolanie. Zákonom tiež dôjde k narušenie cenovej regulácie formou vernostných systémov. Negatívne vnímame aj kvalifikačné požiadavky, kde dlhodobo požadujeme, aby odborný zástupca mal špecializáciu z lekárenstva, ako je to v Česku. Ministerstvo hovorí, že by to bolo porušenie európskej smernice, ale už nehovorí, či ju Česi porušujú, alebo nie. Smernicu je treba dočítať do konca, potom ministerstvo zistí, že požiadavka kvalifikačnej skúšky nie je v rozpore.“
Dlhodobo kritizujete, že ministerstvo s vami pri príprave zákona nerokovalo.
„V rámci legislatívneho a pripomienkového procesu sme neboli prizvaní na rokovanie. Boli sme účastní len neformálnych stretnutí bez akéhokoľvek dopadu.“
Komu môže podľa vás táto navrhovaná právna norma prospieť?
„Prospeje to výhradne veľkým finančným skupinám, ktoré prevádzkujú sieťové lekárne. A toto je cieľom celého zákona a netreba si zakrývať pred tým oči, že tento zákon je objednávkou veľkých finančných skupín. Napríklad v súvislosti so sieťami lekární ministerstvo poukázalo, že existujú aj teraz a má sa to len legislatívne upraviť. Tak ako to je? Je to teraz nejaké komplikovanejšie, keď sieť lekární vznikne, bude to ľahšie alebo v čom bude ten rozdiel? Momentálne je ten systém nastavený z filozofického hľadiska takým spôsobom, aby bolo vždy zrozumiteľné, ktorý odborný zástupca je zodpovedný za ktorú lekáreň. Vzniká lekáreň, podá si žiadosť o vydanie povolenia na VÚC, ten rozhodnutím v správnom konaní vydá rozhodnutie o povolení tejto lekárne. V ňom je uvedené meno odborného zástupcu, názov právnickej osoby, jej IČO. To znamená jedno IČO, jeden odborný zástupca, jedna lekáreň. Je vždy zrozumiteľné, kto je zodpovedný za tú ktorú činnosť konkrétnej lekárne. To, že sa deje to, že jedna osoba je vlastníkom dcérskych spoločností viacerých lekární je realita, ale nič to nemení na tom, že tie dcérske spoločnosti majú v tom povolení konkrétneho farmaceuta, konkrétne IČO. Vždy je jasné, ktorá firma vlastní danú lekáreň. Teraz to bude robené tým spôsobom, že jedna firma, jedno IČO si podá žiadosť o povolenie na 50 či 100 lekární, dostane to na jednej A4 s tým, že v tých 100 lekárňach bude formálne prítomný odborný zástupca. Ale jeho zmena sa bude diať podľa toho, ako si zmyslí ten jeden majiteľ. V navrhovanom zákone je tiež ustanovenie, že odborný zástupca ani nemusí byť na pracovisku. Nejaký farmaceut, ktorý býva kdesi v Snine, tak môže byť odborným zástupcom lekárne v Bratislave a nikdy do tej lekárne ani nevstúpi. Teraz tam musí byť prítomný. Nový návrh zákona zníži prevádzkové náklady sieťových lekární, nič iné sa nesleduje touto úpravou. Celá administratívna, správne poplatky a konania tak nebudú potrebné. Finančné skupiny nebudú musieť prevádzkovať 70 sročiek, bude to robiť jedna a štát príde o správne poplatky.“
Prejdime k vernostným systémom, prečo sa vám nepáčia a hovoríte im nie?
„Vernostné systémy sú manipulatívny nástroj, ktorý zvyšuje trhový podiel veľkých hráčov. Nie je to proklientsky systém, je to systém na ovládnutie trhu.“
Klienti, pacienti, by si ale možno mohli povedať, že je to proklientsky systém, lebo pre nich to znamená finančnú úsporu.
„Finančná úspora je marginálna, aj podľa tohto návrhu zákona nie je tá úspora nejaká markantná. Ministerstvo to proklamuje bez toho, aby napríklad najväčšia Všeobecná zdravotná poisťovňa mala nejakú štúdiu alebo predpoklad úspory finančných prostriedkov.“
Ministerstvo povedalo, že lekárnikom sa tento vernostný systém nepáči pre to, že sa nechcú deliť o svoje zisky s pacientom. Tvrdí, že chce, aby na základe vernostných systémov mohli zo zliav, ktoré poskytujú distribútori liekov lekárňam profitovať aj pacienti. Čo na to hovoríte?
„V princípe ma trochu prekvapuje rétorika ministerstva, pretože súčasný aj navrhovaný zákon o liekoch zakazuje poskytovať distribútorom zľavy verejným lekárňam. To znamená, že ak sa tak deje, tak to nie je postup v súlade so zákonom. Pokiaľ ministerstvo používa rétoriku, že my niečo nechceme, tak my by sme napríklad privítali keby, bola nová kategorizácia liekov, kde nebudú žiadne doplatky na lieky a tu je pointa celej našej výčitky. Neexistuje vo svete systém, ktorý by reguláciu cenotvorby zveroval do rúk konkrétnym subjektom. Celá odborná literatúra sa venuje tomu, ako regulovať ceny liekov, ale neexistuje nejaký model, ktorý by hovoril, že poskytovateľ môže zasahovať do cien. Naopak, existujú výsledky, ktoré hovoria o tom, že akékoľvek takéto zásahy vedú k zmene spotrebiteľského správania a môžu viesť k rastu spotreby liekov.“
Čo si myslíte o tom, že tie vernostné systémy nebudú mať na starosti odborní zástupcovia, ale tretie osoby?
„V navrhovanom znení zákona je to takto definované. Chcú zbaviť zodpovednosti odborného zástupcu za prevádzkovanie vernostného systému, keďže ten je alfa a omega existencie lekárne. Je to paradox, že zodpovedný farmaceut bude pozbavený zodpovednosti v niektorých činnostiach.“
Vernostné systémy v niektorých krajinách zakázali, ako to teda vyzerá v zahraničí?
„V júni prijali v Poľsku zákon, ktorý prísne zmenil cenovú reguláciu liekov. Celý systém je nastavený na pevných cenách, pričom porušenie sa netrestá pokutou, ale väzením. Poliaci zakázali akékoľvek vernostné a bonusové systémy na receptové lieky, dokonca sú zakázané reklamy na lekárne. V Česku v máji prijali rovnakú úpravu ako máme my teraz, čiže sú tam vernostné systémy zakázané. Maďari ich zakázali ako prví. Sú rôzne finančné skupiny, ktoré sa chystali na tieto trhy a teraz im na vyvádzanie ostane iba Slovensko. Regulačné opatrenia nie sú samoúčelné, ochraňujú verejné zdroje a dobro pacienta.“
A tých finančných skupín je u nás viac alebo iba jedna?
„Hovoríme o Pente, ktorá dostala zdravotníctvo na tácke, personálne obsadila všetky posty, z ktorých sa predkladajú zákony a tvária sa, že je to návrh ministerstva, čo nie je pravda a dnes sa tým ani neskrývajú. Budeme nejakým laboratórium, kde sa niečo otestuje. Napríklad na západe si tieto firmy ani neškrtnú.“
Čo teda bude podľa vás znamenať zákon o liekoch pre lekárnikov a čo pre pacientov?
„Pre lekárnikov bude znamenať obmedzenie možnosti vykonávať svoje povolanie odborne, pretože tu bude vytvorený silný obchodný tlak, aby lekárne vôbec prežili a už sa nebude pozerať na spôsoby akým, ale jednoducho lekárne budú tlačené do komerčných záležitostí. Nebude tu čas na nejaké odborné veci, ktorými sa lekárne zaoberajú dnes. Pre pacienta to bude na prvý pohľad možno znamenať možnosť nižších doplatkov, čo je skôr taká hypotetická výhoda, pretože môžeme si teraz tie snahy ministerstva porovnávať s tým, keď sa zavádzal strop na doplatky. Boli toho plné médiá, ale ten systém je nastavený tak, že sa to dotkne minimálneho množstva pacientov. Táto rétorika nie je vôbec úprimná, pacient možno na prvý pohľad ušetrí pár centov, ale to je tak marginálne oproti tomu, čo stratí, lebo to jednoznačne povedie k monopolizácii trhu a žiadne monopol nie je propacientsky a proklientsky. Jeho cieľom je ovládnuť trh a diktovať. V minulosti používané vernostné praktiky sú toho dôkazom. Napríklad nemožnosť čerpania zľavy väčšej ako desať percent, anulácia „bodov“ po uplynutí časového limitu. Stimulácia nákupu v dôsledku rizika anulácie.“
Hovorilo sa, že by mohli niektoré lekárne zaniknúť. Ako to vlastne vyzerá s lekárňami na Slovensku, minister zdravotníctva sa dávnejšie vyjadril, že ich máme veľa.
„Máme veľa lekární, keď to porovnáme s európskymi číslami. V Česku je na desať miliónov obyvateľov 2400 lekární, u nás je na 5,5 milióna okolo 1850, čo je viac ako optimum. Napríklad v Rakúsku môže vzniknúť jedna lekáreň na 5000 obyvateľov. Terajšia legislatíva spôsobí, že lekární bude pribúdať, ale tie nebudú prevádzkované lekárnikmi, ale budú dotované z iných zdrojov, aby vytesnili ostatné subjekty.“
Ako dopadli vaše pripomienky k zákonu o liekoch?
„Akceptovali nám pripomienky technické charakteru, ale nič zásadné. Neboli sme ani na rozporovom konaní s tým, že nás tam ministerstvo nemusí pozvať. Je to neštandardné rovnako ako to, keď sa hlavný odborník ministerstva pre lekárenstvo dozvie o takomto zákone z medzirezortného pripomienkového konania. Neviem, či je to normálne. Prizvaná nebola ani akademická obec. V súvislosti s našimi pripomienkami sa vytvára dojem, že sme lobisti, my sme však iba malí lekárnici, ktorí nechcú nič, iba robiť svoju prácu. Sme najmenšia časť systému a jeho deformáciou utrpíme najviac, preto nám najviac záleží na dobrom fungovaní systému. Pokiaľ bude fungovať, budeme fungovať aj my. Môžem povedať, že nám možno o systém ide viac ako štátu, my nič iné robiť nevieme, my sme lekárnici.“