Príznaky
Prvá pomocBolí vás hlava?
Neviete sa sústrediť?
Trpíte svalovými kŕčmi, alebo búšením srdca?
Môže byť za tým nedostatok horčíka.
Horčík (magnézium) je druhý najdôležitejší katión, ktorý naše bunky potrebujú (prvým je draslík – kálium). Je to minerálna látka, ktorá ovplyvňuje činnosť vyše 300 enzýmov v tele.
Jeho protipólom – antagonistom – je vápnik. To znamená, že magnézium bráni vápniku, aby sa nadmerne ukladal v bunkách (napríklad v podobe obličkových kameňov).
Magnézium – horčík – je dôležitou súčasťou mnohých metabolických procesov. Ide o minerálnu látku, ktorá zodpovedá za svalové sťahy srdca, reguluje výmenu informácií medzi jednotlivými nervovými bunkami, syntetizuje bielkoviny a nukleové kyseliny (RNA a DNA) a aktivuje viaceré enzýmy, ktoré sa podieľajú na metabolizme uhľohydrátov a aminokyselín.
Od magnézia závisí aj vstrebávanie vápnika, fosforu, sodíka a draslíka v tele. Horčík sa pokladá za užitočný doplnok pri prevencii srdcového infarktu a pri liečbe niektorých neurologických a duševných komplikácií, ako napríklad zvýšená citlivosť na hluk, depresia alebo tetánia (zvýšená nervovo-svalová dráždivosť). Keďže pôsobí ako antacidum (znižuje množstvo žalúdočnej kyseliny), je vhodný aj pri zvracaní, žalúdočných ťažkostiach a hnačke.
Koľko ho potrebujeme?
Dospelý človek má v sebe asi 22 – 30 g horčíka. Zhruba dve tretiny sú uložené v kostnom tkanive, tretina v iných bunkách, a asi 1 % v priestore medzi nimi.
Odporúčaná denná dávka sa pohybuje v rozsahu od 300 do 420 mg – v závislosti od veku, pohlavia a ďalších faktorov (stres, choroby, zvýšená psychická a fyzická záťaž, pribúdajúci vek a pod.) Vyššia dávka môže viesť k hnačke, pretože soli magnézia na seba v črevách viažu vodu, a teda pôsobia ako prirodzené preháňadlo.
Kde nájdeme horčík?
V prirodzenej podobe, horčík nájdeme hlavne v (podľa abecedy):
- agare,
- amarante,
- artičokoch,
- fazuli,
- figách,
- ľanových semiačkach,
- nelúpanej ryži,
- otrubách,
- pohánke,
- quinoai (neobsahuje lepok),
- sóji,
- spiluline,
- tritikale (hybrid žita a pšenice),
- wakame (morské riasy),
- žite.
Magnézium v bunkách
Ióny magnézia sa do buniek dostávajú rôznou rýchlosťou, podľa typu buniek: do metabolicky rýchlych (pečeň, srdce, slezina) prenikajú rádovo v hodinách. Svalové a kostné bunky alebo červené krvinky v sebe menia koncentráciu horčíka pomalšie, rádovo v dňoch až týždňoch.
Zmena koncentrácie magnézia však mení aj rozloženie iných iónov – K, Ca a Na. Významné zníženie magnézia vedie k zníženiu koncentrácie draslíka a – naopak – k vyššej koncentrácii vápnika a sodíka.
Magnézium v kostiach
V kostných bunkách sa časť magnézia viaže na apatit, a časť je uložená voľne tak, aby sa v prípade nedostatku mohol naviazať tam, kde je to potrebné.
Vekom sa podiel takto mobilizovateľného magnézia mení – deti majú asi 50 % „voľného“ horčíka, dospelí 30 %, a v starobe vie telo voľne disponovať iba 10 % horčíka.
Hypomagnezémia – nedostatok magnézia v tele – je najčastejšou nediagnostikovanou poruchou elektrolytov v tele.
Kto má vyššie riziko nedostatku magnézia?
Deficit horčíka sa objavuje pri viacerých ochoreniach, ktoré sa prejavujú vysokým krvným tlakom, ako je napríklad obezita alebo cukrovka. Vyskytuje sa tiež približne u tretiny pacientov s kongestívnou srdcovou slabosťou.
Nedostatok magnézia sa môže prejaviť aj v podobe predsieňových alebo komorových arytmií. S nízkou hladinou horčíka sa spájajú aj akútne infarkty myokardu a niektoré varianty anginy pectoris.
Vzhľadom na množstvo príznakov, akými sa nedostatok magnézia môže prejavovať, odporúča sa sledovanie jeho hladiny aj u ľudí trpiacich úzkosťou, depresiou, poruchami koncentrácie (ADHD), celiakiou a častými infekciami močových ciest (najmä u žien).
Štúdia, ktorú viedla dr. Jasmin Amighiová na oddelení klinickej angiológie Univerzitnej nemocnice vo Viedni, ukázala, že nízke hladiny magnézia možno považovať za prediktora neurologických komplikácií u pacientov s aterosklerózou (ochorení tepien, pri ktorom sa v cievach ukladá tuk, najmä cholesterol, čo znižuje prietok krvi). Aj mierny nedostatok horčíka v tele môže spôsobovať nervozitu, zmätenosť, depresiu, nespavosť, podráždenosť alebo tras.
Niektorí odborníci na výživu dokonca tvrdia, že ľudia, ktorí majú nadmernú chuť na čokoládu, po nej podvedome siahajú preto, že tmavá čokoláda obsahuje viac horčíka – a neplatí to len o ženách pred menštruáciou.
Upokojujúci účinok, ktorý sa prisudzuje čokoláde, teda v skutočnosti nespôsobuje sladká chuť cukru (alebo tuk), ale práve magnézium. Čiže pri zvýšenej nervozite by sme si mohli vybrať aj menej kalorickú alternatívu.
Ako sa prejavuje nedostatok magnézia
Spočiatku nešpecificky:
- Hlava: tlakové bolesti hlavy, slabosť, migréna, nervozita, napätie, depresia, úzkosť, porucha koncentrácie;
- Srdce: bolesť na hrudníku (treba myslieť na nebezpečenstvo anginy pectoris a infarktu myokardu!), nepravidelný tlkot srdca, zrýchlené búšenie srdca.
- Svaly: bolesť v záhlaví, strnulosť šije alebo mimických a žuvacích svalov, kŕče stehenného alebo lýtkového svalu, svalov prstov, mravčenie v končatinách (parestézia), zvýšená dráždivosť (tetánia).
- Vnútorné orgány: žalúdočné kŕče, hnačka, zvracanie, kŕč v hrdle, napätie tráviacich orgánov.
- Alkohol, sladkosti a nadmerná konzumácia mlieka obohateného vitamínom D, spôsobujú vylučovanie horčíka z tela.
