Pracuje ako ambulantný lekár od roku 1980. Postupne nadobudol špecializáciu v odbore všeobecné lekárstvo a geriatria. Má bohatú prednáškovú činnosť v odbore všeobecné lekárstvo a v oblasti naturálnej medicíny a výživových doplnkov. Rozprávam sa s MUDr. Vladimír Hudecom, ktorý prevádzkuje aj Lekársku službu prvej pomoci.
V časoch ministra Zajaca šli veľké peniaze do „záchranky“. Ako je to s ňou dnes?
Funguje, a myslím si, že nie dobre, ale výborne. Ale niekedy je to „výborne“ až v úvodzovkách, lebo občania sa naučili, že majú super špičkovú zdravotnú starostlivosť. A jednoducho, potom dochádza k častému zneužívaniu. Deje sa to kvôli slabej erudovanosti obyvateľov tohto štátu. Ľudia vedia, že majú všetko hneď a zadarmo. Tak prečo by to nevyužili? Sú obchádzané štandardy, ktoré by mali byť dodržiavané.
Stretli ste sa (v poslednom období) s privolaním „záchranky“, ktoré nebolo nutné?
Máme „záchranku“, ktorá funguje non stop, a lekárov prvého kontaktu, ktorí by mali byť k dispozícii pacientovi do pol štvrtej. Som z malého mesta Brezno, a keď počujem počas ordinačných hodín húkať húkačku, častokrát cca štyrikrát za deň, tak to nie je v poriadku. Zneužívanie záchranky prichádza skôr od ľudí zo sociálne nižších vrstiev a z komunít rómskeho etnika. Toto zneužitie sa nehlási, lebo dokázať zneužitie, by bolo asi veľmi obtiažne. Dispečerky na operačnom stredisku sú vo veľmi ťažkej situácii. Stačí, aby pacient povedal, že má bolesti na hrudníku, a sestrička si nedovolí, neposlať tam záchranku.
Dá sa povedať, že po novom budú chodiť sanitky v noci a nadránom bez lekárov?
Za skrátením Lekárskej služby prvej pomoci (LSPP) do 22,00 hod., vidím zníženú úroveň poskytovania zdravotnej starostlivosti pre občanov tohto štátu. Musíme vychádzať z lekárskych, historických a geografických skúseností, a z toho, na čo sú naši pacienti nastavení. Noc by bola vykrytá len urgentnou pomocou. Výjazdy, teraz určené pre LSPP, bude po 22,00 hod automaticky vykrývať záchranka. Môže sa stať, že neindikovaný stav bude riešený záchrankou (lebo LSPP nebude fungovať), a vážny stav, v ohrození života, nie. Činnosť LSPP po 22,00 hodine (aj keď tých výjazdov nie je veľa), vnímam ako vytvorenie pozitívnej ochrannej bariéry pred výjazdom záchranky, aby táto išla skutočne len k takým prípadom, pre ktoré je určená.
Koľko životov kvôli tomu vyhasne?
To by som sa musel pohybovať na úrovni špekulácií, a nie v číslach. Ale reálna hrozba tu skutočne je. Je to aj určité politické rozhodnutie, ak prezentujeme, že žijeme v sociálnom štáte… Zákon bude vyhovovať slúžiacim všeobecným lekárom, ale pacientom jednoznačne nie. Bráni niečo lekárovi po nočnej službe, ak má veľa výjazdov, ísť sa vyspať, a zatiaľ ho jeho kolega zastúpi? Alebo, ak teda nemá výjazdy, tak sa predsa v tej službe vyspí, a ráno bez problémov môže ordinovať.
Tu je tá schizofrénia v tvrdeniach o otrockej práci lekárov. Na jednu stranu, chudák – lekár, po nočnej službe musí ísť pracovať, na druhú stranu, chceme ukončiť LSPP po 22,00 hod, pretože do rána nie je vyťažená. Tak kde je pravda, a o čo komu ide? A nemali by sa k tomuto vyjadriť aj zdravotné poisťovne? Čo je pre ne efektívnejšie – výjazd LSPP, alebo výjazd záchranky s lekárom? Keď už hovoríme o efektívnom využívaní zdrojov v zdravotníctve…
Ako zmeniť, že máme sociálno-zdravotný systém, ktorý je „dookola“ zneužívaný?
Široká verejnosť sa mnohokrát odvoláva na Hippokratovu prísahu lekárov. Keď si ale pozrieme historické pramene, zistíme, že ani Hippokrates neliečil zadarmo. Niečo, čo je zadarmo, si ľudia nevážia – to vychádza z ľudskej mentality. Pamätám si na krátke obdobie Zajacovho poplatku dvadsať korún v ambulancii. Lekár z nich nezbohatol, ale bol to neuveriteľný prostriedok na zníženie nadspotreby využitia zdravotnej starostlivosti, a lekár mal aj viac času na pacienta.
Od rímskych čias, sú jediný výchovný prostriedok – peniaze… Nehovorím, že máme pacientov vychovávať cez peniaze, mnohí majú naozaj zlú finančnú situáciu. Ale možno symbolický poplatok, by vedel zredukovať nadspotrebu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Ľudia chcú dnes akosi málo preberať zodpovedať za seba, za svoje činy, za svoje zdravie… Chcelo by to politickú vôľu, ale aj citlivý prístup zo strany lekárov. Mohla by to byť jedna z ciest.
Aký typ vzdelávania pacientov vy – lekári potrebujete? A kto by ho mal prevziať?
Pamätám si svoj presný harmonogram za bývalého režimu: jedna z vážnych činností bola kedysi tzv. osveta. Robil som na dedinskom obvode, a mal som prednášky pre obyvateľov obvodu – povinne. Občania si skôr zoberú niečo z osobného kontaktu, ako z reklamy v televízii, alebo z nejakého billboardu.
Vrátim sa zase k financiám. Samozrejme, farmaceutickým firmám vyhovuje, že čím viac liekov vyrobia, lebo je viac chorých, tým majú väčší zisk. A určite, že sa to prenáša do lobizmu štátnej politiky, a to je chyba. Tomuto by sa mali politici ubrániť, a viesť výraznú časť prevencie nie mediálne, ale cez osobný kontakt lekára a pacienta. Toto by mala byť jedna z ťažiskových aktivít všeobecného lekára. A je tiež možné, že nám chýbajú silní politici, s citlivosťou k zdraviu ľudí.
Prevencia v ambulanciách všeobecného lekára. Čo pomôže pacientom, aby prišli?
Som rád, že zdravotné poisťovne v poslednom období dávajú dôraz na preventívne prehliadky. Je to efekt, ktorý sa o pár rokov dostaví. Skoro tridsať percent všeobecných lekárov na Slovensku nerobí prehliadky vôbec. Pýtam sa, prečo by nemali mať degresívnu kapitáciu? Ja si pacientov pozývam písomne. A chodia!
Motivácia pre lekára, je jedna vec, a motivácia pre pacienta, vec druhá. Pacient, ktorý absolvuje preventívnu prehliadku, má dostať isté zvýhodnenie. Niečo podobné, ako je to u stomatológov. Čo by sa stalo, keby mal – napríklad – znížený poplatok za lieky na recepte v lekárni, v prípade akútneho ochorenia? To by mohol byť ten bonus.
Ilustračné fotografie
