Interview(Zdroj foto: archív Jany Bendovej)
Od 15. mája 2018 má slovenské všeobecné lekárstvo novú hlavnú odborníčku. Ministerka zdravotníctva SR Andrea Kalavská vymenovala do tejto funkcie MUDr. Janu Bendovú, PhD.
Všeobecnú lekárku z Veľkého Bielu čaká 5-ročné funkčné obdobie. Prichádza vo chvíli, keď nám chýba asi 500 všeobecných lekárov.
Nová hlavná odborníčka pre všeobecné lekárstvo, MUDr. Jana Bendová, PhD., poskytla portálu Slovenský pacient rozsiahly rozhovor.
Už mesiac ste hlavnou odborníčkou pre všeobecné lekárstvo. Je pre vás menovanie poctou?
Áno, pretože ide o potvrdenie mojej odbornosti. A je to pre mňa obrovská pocta nielen v tom, že ministerstvo zdravotníctva moju nomináciu prijalo, ale najmä v tom, kto ma nominoval – Slovenská spoločnosť všeobecného praktického lekárstva a Slovenská lekárska komora. Podporili ma aj Asociácia súkromných lekárov Slovenska a Zväz ambulantných poskytovateľov. Cítim teda plnú podporu kolegov a dôležitých rešpektovaných lekárskych kruhov. A to je pre mňa dôležité.
Vaše menovanie nie je náhodné, pretože okrem 12-ročnej ambulantnej praxe sa intenzívne venujete problematike všeobecného lekárstva v domácich aj zahraničných súvislostiach.
Okrem ambulantnej praxe sa zapájam aj do riešenia problémov primárneho kontaktu, či legislatívneho procesu. Niekoľko rokov som spolupracovala s pacientskou organizáciou Slovenský pacient na projekte Život bez antibiotík. Verím, že podobných projektov, ktoré sa budú týkať zdravotnej výchovy, prevencie a vzdelávania pacientov, bude pribúdať, aby sme sa od medicíny, ktorá je zameraná na choroby, presunuli k podpore zdravého životného štýlu.
Dlhodobo sa venujem činnostiam, ktoré prispievajú k zlepšovaniu primárnej starostlivosti, som členkou domácich aj zahraničných odborných spoločností, podieľam sa na organizácii podujatí na národnej a európskej úrovni. Už roky vnímam úlohu všeobecného lekára ako prvého odborníka, ktorého človek so zdravotnými ťažkosťami vyhľadá. Aj preto je mojou prioritou, presadzovať kvalitnú a silnú primárnu zdravotnú starostlivosť.
Vo svojej ambulantnej praxi ste sa vždy aktívne zapájali do uvádzania noviniek…
Som typ človeka, ktorý má novinky rád a považujem sa za pioniera vo viacerých oblastiach. Som jedna z prvých, ktorí sa začali venovať bezpečnosti pacienta v čase, keď táto téma bola ešte tabu, keď sa ešte nahlas nehovorilo o tom, že aj zdravotníci sa môžu pomýliť. Procesy poskytovania zdravotnej starostlivosti treba vylepšovať, aby neodchádzalo k chybám, aby sa nepodporovala kultúra obviňovania, ktorá vedie len k zakrývaniu chýb. Opakovanie chýb je pre pacienta nebezpečné. A to je aj jeden z dôvodov, prečo som bola jedna z prvých, ktorí sa zapojili do elektronického zdravotníctva. Som totiž presvedčená o tom, že zvyšuje bezpečnosť pacienta v zdravotnej starostlivosti, robí ju kvalitnejšou a efektívnejšou.
Ako dokáže elektronické zdravotníctvo zvýšiť bezpečnosť pacienta?
Napríklad tým, že systém lekárovi vyhodnotí liekové interakcie. Pri takom množstve liekov, ktoré dnes máme k dispozícii, lekár ani nemá kapacitu na to, aby všetky ovládal spamäti, a niekedy nemá ani všetky informácie o tom, aké lieky predpísali pacientovi rôzni špecialisti. Dnes systém automaticky upozorní lekára na nevhodné kombinácie liekov, ktoré by mohli ohroziť zdravie pacienta.
Ako by mohol naplno fungujúci systém elektronického zdravotníctva pomáhať v ambulancii všeobecného lekára?
V tom, že môžem vystaviť recept elektronicky, že ma systém automaticky upozorní na nevhodné liekové interakcie, že ako lekár mám hneď prístup k prepúšťacím správam a lekárskym správam od špecialistov. Táto služba však zatiaľ zaostáva. Spomínané dokumenty v systéme často nevidíme a zdá sa, že v nemocniciach uplatňovanie elektronického zdravotníctva funguje horšie, ako v ambulanciách všeobecných lekárov.
V Národnom centre zdravotníckych informácií sme zistili, že práve všeobecní lekári podržali elektronické zdravotníctvo – najväčšie percento lekárov, ktorí sa doň pripojili, tvoria práve všeobecní lekári. Rozšírená predstava o všeobecnom lekárovi, ktorý je pasívny a ťažko prijímajúci novinky, teda už nie je namieste. eZdravie je toho príkladom.
„Pionierkou“ ste aj v zavádzaní nových prístrojových techník do ambulancie všeobecného lekára. Aké vybavenie môže mať dnes moderná ambulancia všeobecného lekára?
Vybavenie ambulancie všeobecného lekára modernými diagnostickými prístrojmi je veľmi dôležité – „vidiecke“ ambulancie sa bez toho dnes ani nezaobídu. Pacienta s bolesťou na hrudníku predsa nemôžem posielať niekoľko kilometrov na EKG vyšetrenie. Je to nielen o komforte, ale najmä o bezpečnosti pacienta. Ako jedna z prvých ambulancií, sme si zaobstarali EKG prístroj, dokonca ešte v časoch, keď žiadna zdravotná poisťovňa toto vyšetrenie všeobecným lekárom nehradila.
Rovnako sme si zadovážili CRP prístroj. O význame CRP vyšetrenia som v začiatkoch jeho zavádzania do praxe prednášala kolegom-lekárom po celom Slovensku. Toto vyšetrenie dnes už preukázateľne pomáha pri eliminácii zbytočného nasadzovania antibiotík pri liečbe infekčných ochorení. V našej ambulancii máme aj ABI prístroj na meranie členkovo-ramenného indexu ako spoľahlivého ukazovateľa stavu ciev v organizme (upchávanie ciev). Máme prístroj na 24-hodinové monitorovanie krvného tlaku – tlakový Holter, aj spirometer na meranie pľúcnych funkcií. A najnovšie nám pribudol prístroj na meranie krvnej zrážanlivosti (INR), na skvalitnenie starostlivosti o pacientov, ktorí užívajú wafarín.
V zahraničí sú kompetencie všeobecných lekárov širšie. Ako si ich prestavujete v ideálnom prípade v našich podmienkach?
Aj napriek výrazne okliešteným kompetenciám a nadbytočnej siete nemocníc a ambulantných špecialistov, všeobecný lekár vyrieši sám problémy až 72 % pacientov. Teda len 28 % pacientov putuje ďalej zdravotníckym systémom. V susednej Českej republike majú lekári kompetencie širšie, dokážu v súčasnosti vyriešiť už 85 % problémov pacientov. V Holandsku či Dánsku, kde sa všeobecní lekári môžu starať o pacienta komplexne, dokážu dokonca vyriešiť viac ako 90 % jeho problémov.
K tomuto vyspelému systému by sme sa chceli priblížiť aj my. Aj keď sme ešte len na začiatku tejto cesty, podstatné je, že sme sa na ňu vydali a za posledné roky sa podarilo niektoré veci presadiť. Napríklad to, že všeobecný lekár môže vo svojej ambulancii spraviť EKG vyšetrenie a jeho výsledok aj popísať. Sú to už 4 roky, čo všeobecní lekári môžu robiť aj predoperačné vyšetrenia. Táto možnosť znamená komfort pre pacienta, že nemusí kvôli tomu cestovať do vzdialenejších miest za špecialistami – vyšetrenie sa vykoná v mieste jeho bydliska pacienta, no zároveň ide o záruku, že je vykonané načas. V minulosti sa totiž operácie často prekladali z dôvodu, že sa nestihli zrealizovať predoperačné vyšetrenia načas. Mali sme dlhé čakacie doby na vyšetrenie k špecialistovi-internistovi.
Pre pár rokmi začala všeobecným lekárom podliehať aj starostlivosť o pacientov s vysokým krvným tlakom. Ako presun tejto kompetencie hodnotíte dnes?
Nezačíname hneď liekmi, ale snahou o úpravu životného štýlu. U špecialistu dostane pacient s vysokým tlakom krvi až v 95 % prípadov hneď liek. My sa najskôr usilujeme pacienta motivovať, aby sám urobil niečo v životospráve – prestal fajčiť, schudol, začal sa hýbať, aby nesolil – aby sa krvný tlak upravil. Občas sa nám to aj podarí. Ak sú však už potrebné lieky na úpravu vysokého krvného tlaku, spolupracujeme s pacientom aj ďalej. Poučíme ho, ako si má doma merať tlak, kedy má prísť na kontrolu, zisťujeme chyby v režimových opatreniach, systematicky s pacientom pracujeme. Našou výhodou je, že dôkladne poznáme jeho rodinné zázemie, aj pracovné prostredie, čo nám pomáha, aby sme našli tie najlepšie argumenty a zvyšovali zodpovedný prístup pacienta k liečbe.
Aké je dnes postavenie všeobecného lekára v systéme zdravotnej starostlivosti? Zlepšuje sa?
Určite áno. Za posledné štyri roky naozaj prišlo k miernemu zlepšeniu, ale stále je to málo. Chcem podniknúť kroky, aby sa naše postavenie podstatne zlepšovalo, aby sme mali ďalšie kompetencie, aby sme sa o pacientov dokázali postarať ešte lepšie. Oporu vidím v pripravovaných štandardných preventívnych diagnostických a terapeutických postupoch, ktoré určujú starostlivosť aj o iné ochorenia – napríklad vysoký cholesterol a ďalšie ochorenia.
Keď bude všeobecný lekár podľa týchto usmernení postupovať, vidím priestor aj na to, aby sa zrušili niektoré nezmyselné obmedzenia na prepisovanie liekov, ktoré často nemajú logiku. Tieto postupy však budú platiť nielen pre všeobecných lekárov, ale aj pre špecialistov. Mohlo by teda prísť k uvoľneniu kompetencií najmä v starostlivosti o chronicky chorých, polymorbídnych pacientov, seniorov a zomierajúcich pacientov. To sú najzraniteľnejší pacienti, ktorí si nezaslúžia rozvážanie k špecialistom po celom okrese, ale návštevu lekára, ktorému dôverujú v domácich podmienkach.
V ich mene chodia často za špecialistami ich príbuzní, ktorí daného pacienta ani nevidia. My sa s nimi stretávame vždy, keď treba, a napriek tomu, že ich v ich zdraví a v chorobách sprevádzame často po celý život, dnes im veľakrát nedokážeme pomôcť, pretože im nemôžeme predpísať lieky, ani inkontinenčné pomôcky. Podobná situácia je pri chronických ranách a preležaninách – všetko musí ísť k špecialistovi. A pritom dostať sa k nemu, je často problematické.
Vo vzťahu lekár – pacient sa pozornosť stále zameriava najmä na lekárov. Neraz sú pod drobnohľadom a terčom kritiky. Asi je načase začať hovoriť aj o zodpovednosti pacientov za svoje vlastné zdravie. Aký by mal byť podľa vašich predstáv ideálny pacient v ambulancii všeobecného lekára?
Toto je veľmi dôležitá otázka, ale aj celoeurópsky trend, aby si pacient uvedomoval spoluzodpovednosť za svoj zdravotný stav. Ak nie je sám zodpovedný, lekár mu zdravie nedokáže udržať, ani vrátiť. Lekár môže ovplyvniť len asi 10 % zdravotného stavu pacienta. Dôležitým aspektom je aj spoluzodpovednosť pri rozhodovaní o liečebnom procese – všeobecný lekár by mal rešpektovať predstavy pacienta o liečbe. Máme napríklad onkologických pacientov, ktorí odmietajú liečbu, a my sme tí, ktorí ich môžu podporiť v ich rozhodnutí, alebo naopak, ponúknuť im informácie, ktoré im pri rozhodovaní chýbali. Ideálny pacient je informovaný pacient. Dôležité však je, aby čerpal informácie zo spoľahlivých zdrojov. Posun od medicíny, ktorá je zameraná na choroby, k medicíne zameranej na ochranu zdravia a prevenciu, považujem za kľúčovú stratégiu.
Kto by nepoznal doktora Sovu alias charizmatického Ladislava Chudíka zo seriálu Nemocnica na kraji mesta, ktorý sa vďaka svojej odbornosti, ale najmä vzťahu k pacientom, stal pre mnohých hrdinom. Iní si zasa zamilovali očarujúceho vidieckeho lekára v podaní Rudolfa Hrušínskeho vo filme Vesničko má středisková. Aký by mal byť podľa vás všeobecný lekár?
Práve všeobecní lekári majú k pacientovi najbližšie, sú ľudskí. Niekedy vieme pochopiť dôvody, prečo pacient neužíval lieky, že má napríklad ťažšie životné obdobie, rodinné problémy. Pre našich pacientov sme často aj ich advokátmi. Mnohokrát im vybavujeme veci nad rámec našich kompetencií, napríklad telefonické objednanie u špecialistu, komunikujeme s odborom sociálnych vecí a podobne. Radíme im, kde nájdu pomoc, kam sa majú obrátiť, vypočujeme si ich, aj s ich radosťami, aj starosťami.
Vzťah medzi pacientom a jeho všeobecným lekárom býva hlboký, až priateľský. Snažíme sa pre pacientov urobiť maximum, a oni nám takýto vzťah dokážu vrátiť. Na Slovensku máme veľa všeobecných lekárov, ktorí bojujú za svojich pacientov – v danom regióne sú povestným doktorom Sovom. Majú úctu, rešpekt, ale najmä dôveru pacientov, keď toho istého lekára navštevujú celé generácie jednej rodiny.
Tejto téme sa bude venovať aj európska konferencia všeobecného lekárstva WONCA, ktorá sa bude konať 26. – 29. jún 2019 v Bratislave. Ústrednou témou konferencie je „Všeobecné lekárstvo – ľudská strana medicíny“. Bude to po prvýkrát, čo sa konferencia takýchto rozmerov uskutoční na Slovensku – veď na niekoľko dní pritiahne mnoho európskych odborníkov práve do Bratislavy. Verím, že závery konferencie vyústia aj do silnejšieho postavenia všeobecných lekárov na celom Slovensku, čo nakoniec pocíti ten, pre koho sa to robí – samotný pacient.
Kto je MUDr. Jana Bendová, PhD.?
- 12 rokov pôsobí ako všeobecná lekárka v ambulancii vo Veľkom Bieli.
- Dlhodobo sa venuje činnostiam, ktoré prispievajú k zlepšovaniu primárnej starostlivosti.
- Je expertkou na elektronické zdravotníctvo.
- Okrem klinických skúseností má bohaté skúsenosti s výskumom v primárnej praxi.
- Členka Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.
- Podieľa sa na organizácii odborných podujatí na národnej i európskej úrovni.
- Aktívne pracuje v Svetovej organizácii všeobecných lekárov WONCA.
- Je školiteľkou študentov medicíny, ako aj rezidentov v odbore všeobecné lekárstvo.
- Niekoľko rokov úzko spolupracuje s pacientskou organizáciou Slovenský pacient na viacerých projektoch, napr. na projekte Život bez antibiotík, zameranom na prevenciu zbytočného užívania antibiotík.
- Na svojom blogu píše články o prevencii, ako aj komentáre k aktuálnym otázkam slovenského zdravotníctva.
