Mononukleóza: Utajený vírus, ktorý sa môže pripomenúť

(Zdroj foto: AdobeStock.com)

Mononukleóza je infekčné ochorenie, ktoré sa prenáša slinami. Odtiaľ pochádza aj jeho ľudové pomenovanie – choroba z bozkávania.

Nakaziť sa môžete aj vtedy, keď na vás niekto chorý „kýchne“, alebo ak ste po ňom používali poháre alebo príbory.

Čo spôsobuje mononukleózu?

Drvivá väčšina prípadov je spôsobená takzvaným Epstein-Barrovej vírusom (EBV), inak nazývaným ľudský herpes vírus typu 4. Epstein-Barrovej vírus si netreba mýliť s klasickým vírusom herpes simplex, pre ktorý je typický opar na pere. Prejavy mononukleózy sú úplne odlišné.

Epstein-Barrovej vírus je jeden z najbežnejších vírusov. Do styku s ním príde vyše 90 % dospelých. K zriedkavejším pôvodcom mononukleózy zaraďujeme tieto vírusy:

• cytomegalovírus,
• ľudský herpes vírus typu 6,
• toxoplazmóza,
• adenovírus.

Ako sa prejavuje mononukleóza?

Epstein-Barrovej vírus sa prenáša kontaktom so slinami chorého človeka. Našťastie ide o pomerne slabo infekčný vírus. Inkubačná doba (doba od nakazenia po prvé prejavy) je 4 až 7 týždňov. Potom sa objavia tieto príznaky:

• boľavé hrdlo,
• zväčšené uzliny,
• horúčka,
• zväčšené krčné mandle,
• zápal hltana,
• slabosť,
• bolesť hlavy,
• kožná vyrážka.

Ako dlho budem chorý?

Príznaky zvyčajne trvajú 2 až 4 týždne. Slabosť však môže pretrvávať aj 2 mesiace. Po vymiznutí príznakov ostáva vírus v tele v neaktívnej forme. Väčšinou už daný človek mononukleózu nedostane.

Niekedy sa však Epstein-Barrovej vírus môže opätovne aktivovať u ľudí s nedostatočnou imunitou – napríklad ak podstúpia transplantáciu, alebo berú lieky, ktoré imunitu potláčajú.

Kto ochorie najčastejšie?

Mononukleóza sa najčastejšie prejaví v mladom veku (10 až 19 rokov). U menších detí je infekcia väčšinou mierna, bez výrazných príznakov, a častokrát nie je vôbec rozpoznaná.

Diagnostika mononukleózy

Príznaky mononukleózy sú pomerne nejednoznačné a pripomínajú prechladnutie alebo zápal hrdla. Približne len 1 % ľudí, ktorí k lekárovi prídu s boľavým hrdlom, sú totiž diagnostikovaní s mononukleózou.

Skúsený lekár vie rozpoznať jemné rozdiely medzi rôznymi zápalovými ochoreniami hrdla. Pre definitívny výsledok však vykoná krvné testy, kde sa prihliada na zvýšený počet bielych krviniek a prítomnosť protilátok proti vírusu mononukleózy.

Ako sa pripraviť na vyšetrenie?

Lekára bude zaujímať viacero vecí. Dobre spolupracujte, aby bola diagnostika čo najpresnejšia. Lekár sa vás napríklad spýta:

1. Kedy ste spozorovali prvé príznaky?
2. Čo vám na ne pomáhalo?
3. Cítili ste sa priebežne lepšie?
4. Boli ste v kontakte s niekým, kto má mononukleózu?

Vy by ste sa zase mali pýtať, či počas liečby budete mať nejaké obmedzenia (napríklad športové), dokedy by ste mali ostať doma, alebo aké lieky budete užívať. Lekára oboznámte aj s inými ochoreniami, ktoré máte, a liekmi, ktoré beriete.

Liečba mononukleózy

Keďže je mononukleóza vyvolaná vírusom, nezabudnite, že antibiotiká vám nepomôžu – tie účinkujú len pri bakteriálnych infekciách. Niektoré antibiotiká, ako amoxicilín a ampilín, dokonca zvyšujú riziko výskytu kožnej vyrážky, ak sa užívajú počas infekčnej mononukleózy.

Užívanie liekov proti vírusom – tzv. antivirotík, taktiež nie je odporúčané, pretože sa jednoznačne nepotvrdilo, že by boli prospešné pri infekčnej mononukleóze. Čo teda robiť?

Odporúča sa oddych a dostatočný prísun tekutín. Proti bolesti a na zníženie horúčky môžete užívať napríklad paracetamol, ibuprofén alebo kyselinu acetylsalicylovú.

Pamätajte, že kyselinu acetylsalicylovú nemôžu užívať deti mladšie ako 16 rokov!

Komplikácie mononukleózy

Hoci samotná mononukleóza nie je nebezpečné ochorenie, zotavenie trvá trochu dlhšie, ako pri bežných ochoreniach dýchacích ciest, čo môže byť nepríjemné. Niekedy sa môžu pridružiť aj iné infekcie, ako zápal mandlí alebo prínosových dutín.

V prípade, že sú sekundárne infekcie spôsobené baktériami, do liečby sa už zaradia aj antibiotiká. Veľmi zriedkavo sa môžu vyskytnúť aj závažnejšie komplikácie, ako napr.:

• zápal pečene alebo pankreasu,
• zápal srdca, zápal osrdcovníka,
• žltačka,
• neurologické komplikácie (zápal mozgu, mozgových blán alebo mŕtvica),
• anémia (chudokrvnosť), znížený počet krvných doštičiek.

Častým sprievodným prejavom mononukleózy je zväčšená slezina, čo prináša riziko jej prasknutia. To hrozí hlavne pri kontaktných alebo fyzicky náročných športoch (napr. futbal, hokej, basketbal, gymnastika, posilňovanie s ťažkými váhami a iné).

Preto treba počkať s návratom k športovým aktivitám, kým nie sme celkom zdraví.

Ako dlho nebudem môcť športovať?

Odporúčania sa rôznia, zvyčajne ide od 3 do 24 týždňov vynechania ťažšej fyzickej aktivity. Existujú dokonca hlásenia spontánneho prasknutia sleziny. V prípade bolestí v bruchu ihneď kontaktujte lekára.

Ako sa chrániť pred mononukleózou?

Neprísť do kontaktu s Epstein-Barrovej vírusom, nie je také jednoduché. Ako bolo spomenuté, je to jeden z najčastejších vírusov. Vakcína proti tomuto vírusu zatiaľ neexistuje.

Ak chcete znížiť riziko infekcie, nemali by ste po ľuďoch s infekčnou mononukleózou piť, jesť, alebo používať ich predmety (napr. riad). Rovnako by ste sa s nimi nemali bozkávať, obliekať si ich odevy, alebo používať spoločné posteľné prádlo.

Mononukleóza väčšinou nespôsobuje ďalšie zdravotné problémy, samozrejme, ak sa budete riadiť pokynmi lekára a k liečbe pristupovať zodpovedne. Nevýhodou je zdĺhavý čas rekonvalescencie, avšak práve toto nesmieme podceniť.

Autorka je farmaceutka

Bibliografia:

• Ebell, M., Epstein-Barr Virus Infectious Mononucleosis, American Academy of Family Physicians, 2004
• Epstein-Barr Virus and Infectious Mononucleosis, Centers for Disease Control and Prevention, 2016
• Lennon, P., Crotty, M., Fenton, J., Infectious mononucleosis, Educational Clinical Review, thebmj, 2015

Pridaj komentár Zrušiť odpoveď

Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.