Venuje sa tanečným štýlom Poppin´, Lockin´ a Break dance, už od roku 1995. Vyšperkoval ich do vlastného tanečného štýlu a jedinečných choreografií. Od roku 2001 prezentoval svoje umenie aj ako pouličný tanečník vo Viedni. Neskôr sa dal dokopy s tanečnou skupinou „Old School Brothers“ , s ktorou v roku 2008 získal komerčný úspech v projekte GOT TALENT – Slovensko má talent. Následne so skupinou absolvoval stovky vystúpení doma i v zahraničí. V roku 2010 vytvorili divadelný tanečný projekt pod názvom „Z ulice hore“. O rok neskôr sa, ako prvý Slovák v histórii, prebojoval do finále nemeckého Das Supertalent. Je lektorom v tanečnej škole Old School Brothers, kde odovzdáva svoje skúsenosti mladým. Pred pár dňami sa stal finalistom súťaže Česko Slovensko má talent. Oslovili sme tanečníka Miroslava „Bruise“ Žilku.
Bruise, tešíte sa z umiestnenia v súťaži Česko Slovensko má talent?
Priznám sa, že spočiatku som bol sklamaný… Očakával som lepšie umiestnenie, pretože som dal zo seba maximum, a veľmi dlho a poctivo som sa pripravoval na finále. Na druhej strane, dostávam množstvo pozitívnych mailov, a veľa ľudí ma zastaví a vraví mi, že som zanechal krásny dojem, a to ma teší (úsmev).
Pred porotu ste prišli prvýkrát s barlami. Ozývala sa pri tanci noha?
Úraz sa mi stal dva týždne pred kastingom, takže bolo to dosť čerstvé a nebezpečné pre koleno. Už len to, že som stál, bolo bolestivé… Cítil som také nepríjemne rezanie v nohe, ale stiahol som to elastickým obväzom, nato hodil ortézu, a šup ho na parket. Veľmi mi na tom záležalo – šance sa nesmú odkladať! Dúfam a verím, že som motivoval mnoho zranených ľudí.
Vystúpenia v súťaži. Stihli ste, popri nácvikoch, nohu rehabilitovať?
Operáciu som mal 1. augusta, a rehabilitovať som začal už po treťom týždni. Cvičil som každý deň. Najťažšie a bolestivé boli prvé dni, no postupom času sa to zlepšovalo.
.>> Čítajte u nás: Nepodceňujme bolesti nôh
Medzi kastingom a semifinále som mal tri mesiace času na hojenie a prípravu. Rozplánoval som si to tak, aby som to stíhal a zvládal. Bolo to ale dosť náročné.
Tým, že som trénoval choreografie, a zároveň podstupoval rehabilitácie, koleno dostávalo zabrať, a stále opúchalo. Myslel som si, že na semifinále budem zahojený, žiaľ, nebolo to tak. V niektorých častiach tanca som bol obmedzený bolesťou, ale dalo sa to zvládnuť. Koleno ešte dodnes tuhne. Zlepšuje sa to, ale je to dlhý proces.
Ste lektorom v tanečnej škole. Majú dnes chalani záujem o tanec?
Aj dievčatá… Teda, u nás väčšinou prevládajú dievčatá (úsmev). Máme tam, samozrejme, aj talentovaných chlapcov. Som veľmi rád, že nás deti navštevujú, pretože pohyb je veľmi dôležitý pre telo. Snažím sa im taktiež povedať, že tanec je životný štýl. Ak chceš byt dobrým a úspešným tanečníkom, musíš veľa trénovať, mať pevnú vôľu, veriť si, a hlavne – tancom žiť.
Ja som nemal nikdy tanečného lektora, a ani som nenavštevoval tanečnú školu… Boli sme proste partia chlapcov, ktorí trénovali a učili sa navzájom. A som rád, že dnes tieto dlhoročné skúsenosti odovzdávam mladým.
Prezradíte nám, kde a ako ste sa naučili akrobatické prvky v tanci?
Moje začiatky siahajú až do roku 1995. Ja som začínal tanečným štýlom Break Dance, ktorý zahŕňa aj akrobatické figúry. Mali sme videokazety s tanečnými filmami Breakin´ a Beat street – odtiaľ sme čerpali inšpiráciu… No samozrejme, museli sme sa to sami naučiť.
Moja prvá figúra bola tzv. Handglide – točenie sa na ruke. Postupom času prišli ťažšie a zložitejšie prvky. Nikdy nezabudnem, ako sme trénovali každý deň v Dome Kultúry – až do modrín a podliatín, a to s veľkou radosťou. Žiaľ, dnešná generácia sa trošku udrie, a už to vzdávajú. To ma mrzí.
Prezentovali ste tanec na ulici. Reagovali na to ľudia, podporili vás?
Od roku 2001 do 2011 som navštevoval Viedeň, kde som robil pouličné show na námestí Stephansplatz. Tentokrát už v tanečnom štýle Poppin´ – čo je ten robotický tanec. Prvé roky boli ťažké, pretože som nevedel, ako tých ľudí upútať, a ako správne robiť show. Všetko to trvalo zasa nejaký čas, kým som prišiel na ten správny štýl – a podarilo sa… Šporkasa sa mi napĺňala viac a viac, a ja som si dokázal zarábať na živobytie.
Veľmi ma bavili reakcie turistov na môj tanec… Mnohí mi vraveli, že je to neskutočné, a páčil sa im môj prejav. To ma posúvalo vpred, a dodávalo mi to sebavedomie. Tanec na ulici mi dodal veľa skúseností, kontaktov, komunikáciu s publikom, a hlavne silu, vytrvať v ceste za svojím snom. Sen sa mi splnil, a ja ďakujem Bohu, že môžem robiť, čo ma baví.
Hovorí sa, že tanec je drina, a bolí. Čím ste si prechádzali pri tanci?
Tance, ktorým sa venujem, sú fyzicky aj technicky veľmi náročné. Napríklad, niektoré prvky z Break dance trvajú roky, kým sa vytrénujú. Tanec Poppin´ si vyžaduje zasa technickú stránku. Každopádne, chce to veľa trpezlivosti a odhodlania. Modriny mám na tele dodnes, preto mám aj umelecké meno Bruise, čo je v preklade modrina (úsmev).
Je geniálny pohyb v génoch? Viete o niekom, kto v rodine tancoval?
Som prvý člen rodiny, ktorý tancuje. U nás je to samý murár, maliar, inštalatér, autobusári atď. (úsmev). Ja som vyučený autolakovník, no po roku nasávania výparov farieb, prachu a acetónov som to vzdal, a vybral si tú druhú cestu, ktorou kráčam dodnes. A nemenil by som za nič na svete. I keď – kariéra tanečníka nie je večná. No dúfam a verím, že potiahnem aspoň do päťdesiatky, a potom je to už v rukách Božích.
Ísť s kožou na trh. Dá sa, držať sa svojej cesty, nenechať sa „zlomiť“?
Veruže dá… Som toho dôkazom. Mnohí sa ma na to dodnes pýtajú, a neveria, ako je možné, živiť sa tancom. V živote prišli aj ťažké obdobia, no prekonal som ich, a to len vďaka pevnej vôli… Ak je človek vytrvalý a verí si, tak sa to naozaj dá.
Mozart a vy. Kam si chodíte po motívy stvárnenia niekoho, príbehu?
Konkrétne ku choreografii Mozarta ma motivovala moja priateľka… Ona ma stále obsypávala Baroko a Rokoko filmami. Až som sa do toho úplne vžil, a dokonca aj na klavír som začal hrať.
Neskutočne ma fascinuje 17. a 18. storočie. Vždy, keď robím nejakú choreografiu, tak sa do toho ponorím až na dno, a idem do detailu. Snažím sa dať do choreografií vždy nejakú myšlienku. Dokonca, minulý rok som spravil choreografiu Vlk a zajac, presne podľa rozprávky, s chlapcom z našej tanečnej školy, Samuelom, ktorý taktiež tancom úplne žije. Na finále talentu som zasa zvolil tému ničenia a záchrany sveta, takže motívy sú zovšadiaľ.
Slovenskí pacienti a životný štýl. Dáte im tip na tanec, ktorý zvládnu?
Myslím si, že by zvládli základy z každého štýlu, ktorým sa venujem. Tanec, ktorý veľmi rád učím, sa volá Lockin´ – je to Funky zábavný a veselý tanec. Ten by som odporučil. Každopádne, stačí pohyb tela – či už posilňovňa, plávanie, príroda… Priatelia, dajte vášmu telu pohyb, a budete sa lepšie cítiť.
Fotografie: www.miroslavzilka.eu
