Tlačová správa(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Košice/Bratislava, 29. október – Staroba sa týka nás všetkých, veď je to prirodzená súčasť života. Vyšší vek však nemusí znamenať koniec aktivity, môže to byť aj výzva.
Na druhej strane, staroba so sebou často prináša aj opustenosť. Preto by sme s blízkymi seniormi nemali strácať kontakt. Vyjadrujme im úctu zato, že tvrdo pracovali, aby sa nám žilo lepšie.
Samota a opustenosť – nie je to to isté
V roku 1990 bol Valným zhromaždením Organizácie spojených národov október vyhlásený za Mesiac úcty k starším. Táto úcta by mala byť spontánna a nenásilná, a mali by sme ju prejavovať počas celého roka, nielen v októbri.
Niekedy stačí aj málo, napríklad obyčajný telefonát. Naši rodičia a starí rodičia to určite ocenia. Zomreli im totiž už mnohí priatelia, a tak sa môžu cítiť opustení.
Je však veľký rozdiel medzi samotou a opustenosť. Niektorí seniori si dobrovoľne zvolia samotu, a pritom nepociťujú osamelosť.
Najhoršia je úplná absencia sociálnych kontaktov. Tá prináša sociálnu izoláciu, mrzutosť, zatrpknutosť, depresívne nálady. S tým sa spája aj skorší rozvoj demencie, či sklon k alkoholu.
„K starobe často patrí aj nepomer medzi príjmom dôchodcu a životnými nákladmi. Ubúdajú fyzické i psychické sily, pridáva sa izolácia, aj závislosť od iných osôb. Starí ľudia sú dnes opustenejší ako kedysi, preto sú takí dôležití rodinní príslušníci,“ uvádza prednosta II. Psychiatrickej kliniky UNLP Košice, doc. MUDr. Ivan Dóci, PhD.
Seniorov pribúda, nie sú už takí vzácni
Na Slovensku prekročil počet seniorov počet detí už v roku 2018. V súčasnosti u nás žije asi 900 tisíc seniorov.
Kedysi bolo v populácii menej seniorov, a preto boli vzácnejší i váženejší. Ich životné skúsenosti a múdrosti počúvali mladší s úctou, radi vyhľadávali ich spoločnosť.
Dnes mladšie generácie netrávia toľko času so starými rodičmi, ani im neprejavujú dostatočnú úctu. Starí ľudia si potom myslia, že už nie sú v spoločnosti potrební, čo je aj dôsledok odchodu zo zamestnania.
„Aj na dedinách už zanikajú klasické trojgeneračné typy rodín. Hlavne zmeny v bývaní, zmenili medzigeneračné vzťahy. Nielen mladí, ale aj starí ľudia dnes preferujú samostatné bývanie. Potom sa však cítia sociálne izolovaní,“ vysvetľuje aktuálnu situáciu Ivan Dóci.
Seniora, ktorí sa nedokáže prispôsobiť náhlym zmenám v životných podmienkach, resp. svojmu zdravotného stavu, označuje Svetová zdravotnícka organizáciou termínom „rizikový starý človek.“
Ide najmä o tieto skupiny:
- Osoby nad 80 rokov.
- Samostatne žijúce osoby.
- Osamelé, staré ženy.
- Seniori v ústavných zariadeniach.
- Izolovaní seniori, nesignalizujúci svoje potreby.
- Bezdetní seniori.
- Seniori s chorým alebo nesebestačným partnerom.
- Seniori s nízkou ekonomickou úrovňou.
- Telesne a duševne chorí seniori.
Urobte dnes niečo pre svojich seniorov
Staroba prichádza nenápadne a nedá sa jej vyhnúť. Negatívne prejavy seniorov, ako napríklad hašterivosť alebo apatia, sú dôsledkom nedostatku sociálneho uznania.
Okolie by malo prijímať s uznaním životné skúseností a zásluhy seniora. Sociálna akceptácia potom dáva starému človeku pocit uspokojenia, pričom ho aj motivuje.
Záujem druhých sa stáva podnetom k fyzickej a duševnej aktivite, a to je najlepšia prevencia rýchleho starnutia, zhoršenia zdravotného stavu, či predčasnej smrti.
Opýtajte sa dnes aspoň jedného seniora, ako sa má a či niečo nepotrebuje. Najmä v týchto dňoch sú naši starkí izolovaní a vystrašení. Buďme im naporúdzi.
Zdroj: UNLP Košice
Redakčne upravené (jam)
