Lymfedému je lepšie predchádzať

Jednou z hovorkýň na tlačovej konferencii na tému Rehabilitácia pacientok po operácii prsníka bola aj klinická onkologička MUDr. Zuzana Syčová – Milá z Kliniky klinickej onkológie Národného onkologického ústavu v Bratislave, ktorá sa vo svojej ordinácii často stretáva s pacientkami po zákroku, a radí im, ako lymfedému predísť. Požiadali sme ju v tejto súvislosti o odpovede na niekoľko otázok.

Pani doktorka, ako to v súčasnosti vyzerá s výskytom lymfedému u pacientok po operácii prsníka?Stúpa, alebo klesá jeho početnosť?

„Pozitívne je, že v mojej klinickej praxi za posledné asi tri roky pozorujem menej lymfedémov – teda opuchov končatiny – u pacientok s karcinómom prsníka. Je to pravdepodobne dané zavedením nových operačných, menej radikálnych techník v oblasti podpazušia, resp. v oblasti axily. V minulosti sa robili výhradne celkové exenterácie axily, čiže vyberalo sa takmer celé tkanivo lymfatických uzlín z podpazušia. Teraz sa zaviedla nová metodika biopsie sentinelovej lymfatickej uzliny.“

V čom je významné zavedenie tejto metodiky a ako sa v praxi vykonáva?

„Veľmi zjednodušene môžem povedať, že do nádoru sa pridá farbivo, ktoré vychytá prvá lymfatická uzlina. Keď je zafarbená lymfatická uzlina negatívna, môže sa operácia ukončiť. Farbenie metylénovou modrou sa kombinuje s rádionuklidom, čím sa zvyšuje senzitivita metódy. Ak je však nález pozitívny, v zákroku sa pokračuje, a robí sa klasická exenterácia lymfatických uzlín. Čo je dôležité, týmto menej radikálnym operačným zákrokom sa podarilo znížiť percento výskytu lymfedému až na nulu tam, kde to bolo predtým okolo 40 percent. Tými 40 percentami myslím všetky pacientky, teda tie, ktoré mali len minimálny lymfedém, ale aj tie, u ktorých vznikla elefantiáza, kde končatina je veľmi široká a pripomína sloniu nohu. Problém je v tom, že lymfedému je lepšie predchádzať, ako ho liečiť, pretože jeho liečba je problematická, a nedá sa vyliečiť žiadnymi technikami. Vieme ho zastaviť, vieme ho zmierniť, ale nevieme ho vyliečiť.“

Ako teda možno zmierniť následky lymfedému? Čo možno proti nemu podniknúť?

„Apelujeme na ženy, aj týmto stretnutím, a vydaním DVD-čka, aby predchádzali vzniku lymfedému svojou správnou edukáciou a správnym cvičením. Zachytenie lymfedému vo včasných štádiách je veľmi dôležité, lebo ak je lymfedém už pokročilý ( stav je dlhotrvajúci = chronický), nedokážeme ho už natoľko ovplyvniť. Máme rozbehnuté naše metodiky, kde už každá pacientka je po operácii podchytená: príde k nej rehabilitačný pracovník, cvičí od prvého dňa, je edukovaná. Stáva sa však, že ma navštívi pacientka z pracoviska, kde nevedia, že môže rukou na strane operovaného prsníka hýbať. Pacientka ňou nehýbe, lebo sa bojí. V takých prípadoch dochádza až k trvalým nezvratným zmenám, kedy sa napriek cvičeniu nepodarí ruku rozhýbať, a funkcia končatiny ostane narušená do konca života.“

Čo by pacientky mali a čo nemali robiť?

„Hneď ako si pacientka doma všimne, že jedna končatina je širšia ako tá druhá, že si nedokáže navliecť prsteň, zapnúť hodinky, mala by ísť za klinickým onkológom, u ktorého je ambulantne sledovaná. Keď klinický onkológ domnienku potvrdí, mal by ju poslať k odborníkom na fyzioterapiu, kde sa budú snažiť, aby všetkými možnými procedúrami lymfedém zastavili. Klinickí onkológovia vedia pacientku správne poučiť. Ja tiež poučujem pacientky o tom, čo by nemali robiť. Napríklad im hovorím, aby nerobili dlhodobo jednostrannú prácu tou istou končatinou, ako napr. žehlenie bielizne, umývanie okien, upratovanie. Ak to nie je možné vynechať, čo väčšinou nie je, treba si prácu rozdeliť do niekoľkých dní – žehliť na etapy, umyť každý deň jedno okno a pod. Treba vylúčiť aj nevhodné športy: tenis, veslovanie, golf, to všetko sú športy, kde je zaťažovaná hlavne tá jedna končatina. Zvýraznime ešte dôležitosť pozitívneho myslenia, ktoré sa zlepšuje aj samotným cvičením. Pacientky, ktoré cvičia, sa ľahšie zapoja do rodinného, spoločenského a osobného života. Začnú sa cítiť ako seberovné s inými, zdravými ženami, a cvičenie navodzuje pocit šťastia. Treba to vyskúšať, netreba sa báť začať.“

Ďakujem za rozhovor.

Pridaj komentár