Zdroj foto: www.stock.adobe.com
Bratislava 26. marca (TASR) – Slovenská lekárska komora (SLK) chce riešiť právnu zodpovednosť lekárov. Jej šéf Marian Kollár dnes v tejto súvislosti poukázal na nedávne prípady, keď za pochybenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti uložili úrady či súdy vysoké finančné tresty či väzenie. Trend sprísňovania postihov lekárov podľa jeho slov komora vníma negatívne, keďže to vraj môže viesť k odmietaniu vykonávaniu niektorých lekárskych špecializácií.
Prezident SLK upozornil, že súčasná legislatíva je nejasná v otázke zodpovednosti lekára pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, keďže neexistuje právny predpis, ktorý by určoval, ktoré výkony má lekár pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti minimálne vykonať. Komora zároveň pripomína, že znalci majú pri posudzovaní takýchto prípadov voľnosť a vzhľadom na chýbajúce štandardy poskytovania zdravotnej starostlivosti je znalecký posudok výsledkom ich vedomostí a preferovanej odbornej literatúry.
„Lekár musí mať zodpovednosť za svoju prácu, ale ide o to, aby tá miera zodpovednosti bola nastavená správne,“ povedala členka Rady SLK Zuzana Teremová s tým, že zároveň treba, aby lekárov posudzoval niekto, kto to vie. Právny poradca SLK Ondrej Škodler v tejto súvislosti podotkol, že lekár nemá dostatočnú možnosť brániť sa, pričom poukazuje na situácie, keď na jeden prípad poskytnú znalci viaceré, aj rozdielne závery. Neexistuje pritom organizácia, ktorá by o týchto posudkoch rozhodla.
Lekárskej komore sa tiež nepáči, že správnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti posudzuje aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS), čo považuje za nesystémové. Problém má byť v tom, že úrad nemá vlastných odborníkov a spolupracovníkov nevyberá podľa konkrétnych kritérií. SLK upozorňuje tiež na dopady zákona o náhrade za bolesť, ktorý zmenil spôsob výpočtu odškodňovania. Mnohí lekári tak majú byť žalovaní o vysoké náhrady nemajetkovej ujmy, pričom súd môže priznať akúkoľvek sumu.
SLK preto chce, aby situáciu riešilo ministerstvo zdravotníctva. Volá pritom po schválení zoznamu zdravotných výkonov, ako aj po tom, aby sa z univerzitných či fakultných nemocníc stali znalecké ústavy, zároveň by sa malo zrušiť oprávnenie ÚDZS vykonávať dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Za dôležité tiež považuje zmenu právnej normy o náhrade za bolesť tak, aby bolo jasné, o akú maximálnu škodu možno lekára žalovať, tak ako to bolo v minulosti.
„Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR v súčasnosti nebude riešiť kompetencie ÚDZS. Pokiaľ ide o zoznam výkonov, o postupe prác boli predstavitelia SLK informovaní priamo ÚDZS,“ reagovala hovorkyňa rezortu Zuzana Čižmáriková. Doplnila, že ministerstvo v súčasnosti neuvažuje o znaleckých ústavoch v univerzitných a fakultných nemocniciach, prioritou má byť stabilizácia nemocníc. „Stanovenie výšky maximálnej škody, o akú možno žalovať lekára, nie je v kompetencii MZ SR,“ uzavrela.
