Príznaky(Zdroj foto: Shutterstock.com)
Žmúrenie na tabuľu alebo televízor, rozoznávanie ľudí v diaľke podľa oblečenia a chôdze, kupovanie si lístkov do predných radov v kine.
Tieto javy pozná mnoho ľudí, ide totiž o najčastejšie prejavy zhoršeného videnia do diaľky.
Odborne sa krátkozrakosť nazýva myopia. Ako už bolo spomenuté, prejavuje sa zhoršeným videním predmetov a osôb, ktoré sa nachádzajú ďaleko od vás.
Videnie vecí vo vašej blízkosti pritom nie je narušené. Väčšinou nemáte problémy pri čítaní knihy alebo správ na mobile. Avšak – dovidieť na číslo prichádzajúceho autobusu, alebo na písmená, ktoré vám premietajú na prezentácii (najmä, ak sedíte niekde vzadu), vám už problémy spôsobuje.
Ako vidím, keď som krátkozraký/krátkozraká?
Čo to znamená, ak poriadne nedovidíte na veci v diaľke? Zachytíte skoro všetko, ako ľudia, ktorí krátkozrakosť nemajú, no vzdialené veci nemajú ostré hrany, vidíte ich rozmazane. Preto napríklad neviete prečítať text v diaľke, písmená sa vám zlievajú, a nedarí sa vám rozoznať V od Y alebo P od F.
Samozrejme, veľa záleží aj od toho, aký silný stupeň krátkozrakosti máte. Ak máte veľmi slabé oči, môže sa vám stať, že niektoré veci v diaľke ani nerozpoznáte. Príkladom môže byť vták na strome.
Podľa čoho sa krátkozrakosť meria a čo ju spôsobuje?
Pri správnom videní dopadá obraz predmetu, na ktorý sa pozeráte, presne na sietnicu – vnútornú vrstvu oka, kde sa nachádzajú zrakové bunky. Obraz potom vidíte bezproblémovo a ostro. Príčinou myopie je však fakt, že vaše oko je „dlhšie“, ako by malo byť – obraz sledovaného predmetu dopadá v oku pred sietnicu (namiesto na ňu), a to spôsobuje jeho neostrosť. Veľkosť tejto vady sa meria v jednotkách, ktoré voláme dioptrie.
Pre lepšiu predstavu: ak máte dioptrie 0.50 alebo 1.00, väčšinou o tom ani nemusíte vedieť. Ide len o slabú chybu videnia, ktorú si v bežnom živote ani nevšimnete. Pri vyšších dioptriách (2.00 až 3.00), už dobre „nedovidíte“ na tabuľu alebo televízor. Samozrejme, toto sú len obrazné príklady, presnú výšku dioptrií vám odmeria špecializovaný lekár – oftalmológ.
Môže sa tiež stať, že jedno vaše oko je krátkozraké, zatiaľčo druhé je v poriadku. Alebo môžu byť slabšie obe, len budú mať rozdielne dioptrie. Tento jav sa volá anisomyopia.
Ako zistím, že trpím na krátkozrakosť?
Myopia najčastejšie vzniká v detskom alebo pubertálnom veku, a zhoršuje sa, kým dieťa – a teda aj oko – rastie. Dioptrie sa zvyknú ustáliť medzi 20. – 25. rokom. Neplatí to však na „sto percent“, môže sa stať, že menšie zmeny v dioptriách nastanú aj neskôr. Existuje aj myopia s nástupom v dospelosti, ktorá sa objavuje po 20. roku života.
Väčšinou nie je zložité, prísť na to, že pacienti majú zhoršené videnie do diaľky. Deti si to všimnú, keď poriadne nedovidia na tabuľu v škole, a dospelí už vedia posúdiť, čo by vidieť mali, a nevidia. Ako rodič, si skúste všímať, či vaše dieťa pri pozeraní na vzdialené veci nepriviera oči, alebo či nečíta a nepíše s hlavou veľmi blízko pri zošite (knihe).
Slabé dioptrie, ktoré si ani neuvedomíte, odhalia preventívne očné prehliadky, na ktoré by ste mali chodiť raz za rok.
Ako ma vyšetria?
U oftalmológa (očného lekára) môžete na úvod očakávať rozhovor. Doktor sa vás bude pýtať na prípadné (nielen očné) problémy, na históriu vašich problémov, rodinnú anamnézu, či užívate nejaké lieky, alebo či trpíte na liekovú alergiu.
Čaká vás aj typické čítanie písmen z diaľky (jedným aj druhým okom), resp. test na videnie do blízka, keď budete čítať z veľmi malej vzdialenosti. Pri určení správnych dioptrií pomáha aj vyšetrenie refrakcie oka (stupňa očnej chyby, vyjadreného v dioptriách), ktoré potom vedie k zvoleniu vhodnej dioptrie.
Pri vyšetrení u oftalmológa, sa zvykne vykonávať aj test na farbosleposť, škúlenie, rýchlosť pohybu oka, vyšetrenie množstva produkcie sĺz a vyšetrenie očného pozadia. To, ktoré vyšetrenia absolvujete, určí lekár na základe zváženia vašich problémov, pravidelnosti vašich vyšetrení, či kvôli diagnostike konkrétneho ochorenia.
Čo ak sa zistí, že som krátkozraký/krátkozraká?
Ak vám očný lekár krátkozrakosť diagnostikoval, nemusíte sa báť. V dnešnej dobe existuje množstvo spôsobov, ako ju korigovať, aby ste videli ako jastrab.
Okuliare
Najjednoduchším riešením sú okuliare. Krátkozrakosť sa koriguje vhodnými „mínusovými“ dioptriami. Lekár vám určí výšku dioptrií – pomocou vyššie spomínaného vyšetrenia refrakcie oka. To ale nie je všetko. Aj keď už pozná presnú výšku dioptrií, nemusí vám predpísať práve tie.
To, ako oko reaguje na jednotlivé dioptrie, je veľmi dôležité. Pripravte sa na čítanie písmen s rôznymi dioptriami, ktoré sú blízke výsledku vyšetrenia očnej refrakcie. Na základe objektívnych, ale aj subjektívnych výsledkov, vám lekár predpíše vhodné dioptrie. Výhodou okuliarov je jednoduchosť ich nasadenia, široký výber vhodného rámu a nedráždenie oka.
Ak ich však nosiť nechcete (či už z praktických alebo estetických dôvodov), existuje aj iné riešenie.
Kontaktné šošovky
Kontaktné šošovky korigujú krátkozrakosť rovnako spoľahlivo, ako okuliare. Existuje viacero druhov kontaktných šošoviek, napríklad jednodenné šošovky, šošovky na opakované použitie, aj šošovky na predĺžené nosenie.
Pri jednodenných šošovkách sa zvyšuje hygiena, odpadá tiež potreba ich skladovania (cez noc) a ranného čistenia. Ráno si jednoducho šošovku nasadíte, a večer ju vyhodíte. Nasledujúci deň si aplikujete novú, sterilnú šošovku.
Jednodenné šošovky sú vhodné pre ľudí, ktorí kontaktné šošovky nosia len príležitostne, alebo pre tých, ktorí chcú mať istotu najvyššej čistoty a komfortu, keďže sú pre oko najzdravším typom. Za denné kontaktné šošovky si však priplatíte, ide o drahší variant.
Kontaktné šošovky na opakované použitie si ráno nasadíte, večer po vybratí ich očistíte a vložíte do špeciálneho púzdra s dezinfekčným roztokom, určeným na šošovky. Existujú šošovky na dvojtýždňové a mesačné použitie.
Kontaktné šošovky na predĺžené nosenie sú špecifické tým, že ich môžete mať aj cez noc. Vyberiete si ich až po niekoľkých dňoch. Mať však šošovku na oku bez prestávky, takú dlhú dobu, nie je pre vaše oko najlepšie – preto predtým, ako sa pre ne rozhodnete, poraďte sa so svojím lekárom.
Kontaktné šošovky majú výhodu v tom, že s nimi „fungujete“, ako keby ste krátkozrakosť ani nemali. Športuje sa s nimi ľahšie, ako s okuliarmi, pričom vaše zorné pole nie je obmedzené na rám okuliarov. Niektorých ľudí ale môže šošovka v oku dráždiť, resp. im nevyhovuje aplikácia.
Ak sa kontaktné šošovky rozhodnete používať, váš oftalmológ by vás mal naučiť, ako si ich správne nasadiť a vybrať. Niekoľkokrát si to vyskúšate v ambulancii predtým, ako vás so šošovkami pustí domov. Taktiež vás poučí o zásadách hygieny pri ich aplikácii. Tie treba poctivo dodržiavať, aby ste predišli zavedeniu infekcie do oka.
Čo sa stane, ak zaspíte zo šošovkami?
Každé oko je individuálne. Pre niekoho to nebude mať nijaké následky, niekto bude mať oči trochu podráždené. Ak sa vám to stane, ihneď po prebudení si šošovky vyberte a do oka si kvapnite upokojujúce očné kvapky. Ak by ste pociťovali výrazné ťažkosti, alebo by sa oko v priebehu pár hodín neukľudnilo, navštívte očného lekára.
Pri nosení šošoviek sa naučte svoje oko „počúvať“. Niekedy sa môže stať, že sa horšie vyberajú, napríklad, ak ste pred chvíľou plakali, alebo sa vám dostala do oka voda (pri plávaní či sprchovaní), alebo aj po spomínanom zaspatí so šošovkami.
Preto nevyberajte šošovku nasilu, ale počkajte 10 až 15 minút, kým sa vaše oko zvlhčí prirodzene, alebo použite zvlhčujúce kvapky.
Ako si vybrať roztok na kontaktné šošovky?
Výber záleží od typu šošoviek, ktoré nosíte, aj od vašej citlivosti na zmenu roztoku – niekedy je potrebný špeciálny roztok, niekedy môžete roztoky zameniť.
Poraďte sa so svojím očným lekárom, aký roztok vám odporučí.
Laserová operácia oka
Trvalým riešením, ako korigovať krátkozrakosť, je laserová operácia očí. Predstavuje dlhotrvajúce riešenie, a v súčasnosti je už bezpečnou a bežne vykonávanou operáciou. Nie je však vhodná pre všetkých pacientov. Či je tou správnou voľbou pre vás, posúdia lekári v špecializovaných zariadeniach pri vstupnej kontrole.
Nevhodnými kandidátmi na operáciu sú hlavne tí, ktorým sa zrak ešte mení. To znamená, deti a dospelí, ktorým sa dioptrie ešte neustálili.
Laserová operácia je rýchly a bezbolestný zákrok, aj keď nemusí byť úplne príjemný. Odmenou je však trvalá korekcia dioptrickej chyby. Dnes sú už typy laserovej operácie natoľko prepracované, že oči sa vám zahoja extrémne rýchlo. Pri najmodernejších metódach môžete ísť o 2 – 3 dni do práce. (Pri starších typoch operácií, ktoré sa vykonávajú zriedkavejšie, môže byť hojenie o niečo dlhšie.)
Hoci samotná operácia nebolí, bolesť môže nastúpiť pár hodín po operácii, keď prestanú pôsobiť znecitlivejúce očné kvapky. Nie je to ale nič nezvládnuteľné a dlhotrvajúce.
Ak nie ste vhodný kandidát na laserovú operáciu, sú aj iné voľby. Napríklad implantácia (vloženie) umelej šošovky, ktorá sa umiestni na očnú dúhovku, a bude vám trvalo korigovať zrak. Zákrok sa odporúča v niektorých prípadoch, napríklad ak máte príliš vysoké dioptrie. Zákrok je bezbolestný a krátky.
Spájajú sa s krátkozrakosťou nejaké riziká?
Pokiaľ je myopia korigovaná, teda nosíte okuliare alebo šošovky, nepredstavuje pre vás závažný problém. Avšak, u krátkozrakých pacientov sa zvyšuje riziko odlúpenia sietnice (čím sú dioptrie vyššie, tým vyššie riziko). 40 % prípadov odlúpení sietnice sa vyskytuje u krátkozrakých ľudí. Aby ste tomuto javu predišli, vyhýbajte sa situáciám, ktoré by mohli viesť k úrazu oka a hlavy.
Upozornenie:
Pacienti s myopiou majú vyššiu pravdepodobnosť, že budú trpieť na zelený zákal. Dôležité sú pravidelné návštevy u očného lekára, aj keď máte pocit, že sa vám oči nezhoršili.
Môžu krátkozrakosť spôsobiť lieky?
Existuje typ krátkozrakosti, ktorá sa nazýva indukovaná myopia. Ide o zhoršenie videnia do diaľky, ktoré je spôsobené niektorými liekmi:
- antibiotikami (doxycyklín),
- hormonálnou antikoncepciou,
- silnými liekmi proti bolesti (morfín),
- určitým typom liekov na odvodnenie (hydrochlorotiazid),
- protizápalovými hormónmi,
- kortikosteroidmi,
- neostigmínom,
- pilokarpínom.
To, že tieto lieky môžu vyvolať prechodnú krátkozrakosť, ale neznamená, že to tak bude aj vo vašom prípade. Ak by ste však menované lieky užívať začali, a videnie by sa vám zhoršilo, určite o tom informujte lekára.
Nemusíte sa báť, zhoršenie zraku je len dočasné a vratné, a po ukončení užívania budete vidieť tak, ako predtým. Samozrejme, počas doby, keď budete horšie vidieť, si dajte pauzu od šoférovania a obsluhovania nebezpečných strojov.
Iné typy krátkozrakosti
Okrem klasickej a indukovanej krátkozrakosti, existuje aj pseudomyopia. V tomto prípade je za zhoršeným videním nedostatočná akomodácia oka. Oko vtedy vidí predmety rôzne ostro, podľa toho, v akej sú vzdialenosti.
Degeneratívna myopatia je zas spôsobená degeneratívnymi zmenami v zadnom očnom segmente. Posledným typom je nočná myopatia, keď sa zhoršené videnie objavuje v tme.
Ak premýšľate, či sa tieto diagnózy netýkajú aj vás, nech vám pomôže fakt, že len pri klasickej a degeneratívnej myopatii sa zhoršené videnie prejavuje stále.
Iba očný lekár vám však definitívne povie, ktorý typ sa u vás prejavuje.
Existuje pred krátkozrakosťou prevencia?
Ani veľmi nie. Veľkosť vášho oka (rovnako, ako napríklad veľkosť dlane) je geneticky predurčená. Takže to, či sa vám zrak do diaľky zhorší, nezmeníte.
Na druhej strane, myopiu môže trochu ovplyvniť aj zvýšená námaha oka, napríklad pri štúdiu, alebo pri práci s počítačom. Týmto aktivitám sa však väčšinou nevyhnete, ak ste študent, alebo napr. IT pracovník.
Čo ale urobiť môžete – dodržiavajte očnú hygienu.
Správna očná hygiena:
- pri čítaní, alebo práci s počítačom, si každých 30 minút urobte pauzu; dajte očiam „vydýchnuť“ – napr. pozeraním sa z okna,
- vzdialenosť textu, ktorý čítate, by mala byť od vašich očí taká veľká, ako je vzdialenosť vášho lakťa od zovretej päste,
- čítajte v dostatočne osvetlenej miestnosti a vo vzpriamenej polohe,
- televíziu sledujte zo vzdialenosti aspoň 1,50 metra.
Nie je zatiaľ dokázané, že dodržiavanie uvedených rád je prevenciou alebo zmiernením priebehu krátkozrakosti. Ak sa nimi však budete riadiť, vašim očiam to iba prospeje.
Ak máte zhoršené videnie, nie ste v tom sami. Na krátkozrakosť trpí 25 až 35 % mladých ľudí v rozvinutých krajinách. Dobrou správou je, že dnes sú k dispozícií dostupné riešenia, ako bystrozrakosť opäť dosiahnuť. Záleží už len od vás, ktorý variant si zvolíte.
Určite však z rozhodovania nevynechajte svojho očného lekára, ten vám bude vedieť poradiť, ktoré riešenie je pre vás najlepšie.
Autorka študuje na Farmaceutickej fakulte UK
Redakčne upravené (jam)
Ilustračné fotografie
Bibliografia:
Goss, D., Optometric clinical practice guideline, Care of the patient with myopia. 2006 American Optometric Association
Comprehensive adult eye and vision examination, 2015, American Optometric Association
Poučenie pacienta pred operáciou odlúpenia sietnice, OFTAL, Špecializovaná nemocnica v odbore oftalmológia
www.acuvue.sk – typy kontaktných šošoviek, 2016
1 odpovedí na “Krátkozrakosť: Keď si dovidíte iba na špičku nosa”