Kĺbová psoriáza (psoriatická artritída) je chronické zápalové reumatické ochorenie, ktoré sa prejavuje zápalom kĺbov, a vo väčšine prípadov tiež prítomnosťou kožného postihnutia psoriázou. Iba zriedkavo pri nej bývajú chorobne zmenené vnútorné orgány.
Najtypickejšie sa kĺbová forma psoriázy (artritída) objaví až po prejavení kožnej formy, nie je to však podmienka. Často sa obe formy prejavia súčasne, no výnimočne môže zápal kĺbu predchádzať kožnej forme ochorenia, prípadne môže postihnutie kĺbov prebieha izolovane, bez ochorenia na psoriázu. Psoriatickou artritídou trpia pacienti bez rozdielu pohlavia.
Prečo artritída vzniká, a aké sú jej príznaky
Na vzniku ochorenia sa podieľajú tzv. vonkajšie faktory – infekcia, trauma, lieky, stres –, ktoré aktivujú imunitný systém, a ten spustí prejavy psoriázy a artritídy. Artritída je charakteristická svojím pozvoľným nástupom – typicky postihuje jeden, resp. viac ako tri kĺby. V prípade, že je postihnutých viac ako desať kĺbov, prognóza ochorenia je horšia.
Kĺb je bolestivý, začervenaný, symetricky opuchnutý. Pri postihnutí kĺbov a šliach majú prsty typický vzhľad – ide o tzv. „párkovité prsty“. Pacienti môžu trpieť aj mimokĺbovými prejavmi, ako sú zápaly šliach (entezitídy), i orgánovými prejavmi, nevynímajúc poškodenie srdcovo-cievneho systému, či prítomnosť metabolického syndrómu (obezita, vysoký tlak, porucha metabolizmu tukov a cukrovka).
Najčastejšie sú postihnuté drobné kĺby rúk, nôh, zápästí, členkov, kolien a ramien, niekedy však aj chrbtica. Zápal kĺbov sa strieda s obdobiami pokoja a aktivity. Bolesť kĺbov je najväčšia nadránom, no zmierňuje sa po rozcvičení. V aktívnom štádiu hovoríme o akútnej artritíde, pre ktorú je typická bolesť. Ak však zápal kĺbu prejde do chronicity, dochádza k deformitám a funkčným postihnutiam kĺbov.
Ako určiť diagnózu
Pre stanovenie diagnózy „psoriatická artritída“, nemáme k dispozícii žiadne typické laboratórne abnormality, na základe ktorých by sme dané ochorenie potvrdili, resp. vylúčili. Diagnózu určíme na základe ťažkostí pacienta a objektívneho vyšetrenia lekárom (najčastejšie reumatológ, resp. dermatovenerológ).
V prípade, že sa u pacienta (ešte pred artritídou artritídy) objavila kožná forma psoriázy, diagnostika ochorenia je jednoduchšia, ako v prípade, keď sa kožná forma psoriázy ešte nestihla prejaviť, čo vždy vyžaduje komplexnejší prístup. Tu pomáha pátranie po výskyte psoriázy u príbuzných prvej a druhej generácie. Taktiež sa treba zamerať na „skryté oblasti“ výskytu kožnej formy psoriázy.
Ak nenachádzame znaky ochorenia, pacienta je nutné sledovať dlhší čas, počas ktorého sa spravidla prejaví kožná forma. Keďže sa zápal kĺbu vyskytuje pri viacerých ochoreniach, v rámci vyšetrení používame pestrú paletu laboratórnych parametrov, ktorých indikácia a interpretácia patria do rúk skúseného odborníka. Zo zobrazovacích metodík využívame röntgenové a ultrasonografické vyšetrenie.
V počiatočných štádiách ochorenia môže byť odlíšenie psoriatickej artritídy od iných artritíd zložitejšie, čo si vyžaduje dlhodobé sledovanie klinických a štrukturálnych zmien kĺbov. Na ich vizualizáciu používame rádiologické vyšetrenie, pri ktorom si na kĺboch všímame ich deštrukcie, alebo aj možnú novotvorbu kosti.
V poslednom období sa v diagnostike artritídy stále viac uplatňuje sonografické vyšetrenie kĺbu, ktoré detekuje výpotok a počiatočné známky artritídy, a taktiež odhalí prípadné zápaly šliach (entezitídy). Sonografia je nápomocná aj pri kontrolovaných punkciách kĺbu, a pri aplikácii liekov do kĺbovej dutiny.
Ako liečiť kĺbovú psoriázu?
Hlavným cieľom liečby je:
- potlačenie aktivity zápalu,
- zachovanie funkcie kĺbu,
- prevencia deformít,
- psychická podpora pacienta.
Bolesť a zápal kĺbov tíšime nesteroidnými antireumatikami, ktoré však nie sú schopné (z dlhodobého hľadiska) priaznivo ovplyvniť vývoj ochorenia. Postačujú však pri ľahších formách, najmä v kombinácii s lokálnou (do kĺbov) aplikáciou kortikoidov.
Opatrnosť je však potrebná pri systémovej liečbe kortikoidmi (tabletkami), pri ktorej je vysoké riziko vzplanutia kožnej psoriázy. V prípade neúspechu liečby nesteroidnými antireumatikami, sú indikované lieky, ktoré modifikujú ochorenie, tzv. DMARDs (sulfasalazín, metotrexát, leflunomid a cyklosporín).
Neúčinnosť DMARDs u niektorých pacientov, podnietila vývoj nových a účinnejších liekov. V prípade naplnenia indikačných kritérií, liečime pacientov biologickou liečbou, ktorej princíp spočíva v blokovaní produkcie zápalových produktov (cytokínov), najmä TNFα (infliximab, etanercept, adalimumab a golimumab).
Aká je prognóza ochorenia?
Počas posledných dvadsiatich rokov sa ukázalo, že psoriatická artritída nie je ľahké ochorenie. Len u malého množstva pacientov prebieha ľahko, s minimálnym postihnutím kĺbov. U iných pacientov ochorenie progreduje s rýchlym vývojom kĺbového poškodenia, ktoré sprevádza funkčný deficit, čo znižuje kvalitu života.
Ilustračné fotografie
Tento článok vyšiel v tohtoročnom Dermato magazíne číslo 1. Ak máte záujem o celý časopis, môžete si ho objednať po kliknutí na obrázok.
