(Zdroj foto: www.stock.adobe.com)
Epizoonózy sú ochorenia kože spôsobené zvieracími parazitmi, ktoré sa k nám dostávajú z vonkajšieho prostredia. Ich výskyt výrazne ovplyvňujú aj hygienické návyky, sociálne prostredie či kolektívny spôsob života. Najčastejšou epizoonózou na Slovensku je zavšivavenie (pedikulóza), no pomerne časté sú aj ochorenia kože po „návšteve“ ploštíc či bĺch.
Vši
Z viac ako 200 druhov vší na človeku parazituje voš hlavová (pediculus capitis), voš šatová (pediculus vestimentorum) a voš ohanbia (pediculus pubis). Oplodnené samičky prilepia špeciálnym, vo vode nerozpustným výlučkom slinných žliaz na vlasy, ochlpenie ci odev 150 – 300 vajíčok za život, čím vznikajú tzv. hnidy – pevne prichytené sivasté útvary veľkosti do 0,8 mm. Z vajíčok sa v priebehu 1 mesiaca vyvinú dospelé jedince. Vši cicajú krv niekoľkokrát denne, a bez jej príjmu vydržia len niekoľko dní. Zdrojom nákazy je – zavšivený človek. Voš hlavová – Pediculus capitis Je dlhá 2 – 3,5 mm, má sivastú až tmavohnedú farbu a rozdvojený zadoček.
Najčastejšie sú postihnuté deti, za nimi jedinci s dlhými vlasmi. Nákaze sa darí vo väčších kolektívoch, podporným faktorom býva nedostatočná osobná hygiena. Voš hlavová kladie 3 – 4 vajíčka denne, ktoré pevne lepí na vlas v blízkosti pokožky hlavy. Rastom vlasu sa hnidy vzďaľujú od kožného povrchu, podľa čoho možno určiť približnú dĺžku trvania infekcie (vzdialenosť 1 cm od pokožky = cca 1 mesiac infekcie). Voš odoláva bežným hygienickým úkonom, ako je umývanie, česanie a úprava vlasov. Vlasy s hnidami sú suché a matné.
Najčastejším miestom nálezu hníd je oblasť za ušnicami, spánková oblasť a záhlavie. Voš cicia krv každé 2 – 3 hodiny. Následkom preniknutia slín parazita do tela, v mieste bodnutia koža veľmi svrbí. V mieste vpichu postupne vznikajú pupienky podobné žihľavke. Intenzívne škriabanie postihnutých miest často vedie k sekundárnej bakteriálnej infekcii.
Voš šatová – Pediculus vestimentorum
Je dlhá 3 – 4,5 mm, má sivo–žltú farbu a oblý zadoček. Postihuje najmä ľudí s nízkym hygienickým štandardom. Je prenášačom nebezpečného škvrnitého týfusu. Infekcia sa prenáša prostredníctvom kontaminovaného odevu. Voš šatová žije v záhyboch šatstva, kde lepí hnidy do tvaru venca, a na koži sa nachádza len v čase cicania. V mieste poštípania postupne vzniká začervenanie, ktoré je sprevádzané intenzívnym svrbením. Na koži bývajú čiarkovité škrabance, ktoré sa môžu následne infikovať.
Voš ohanbia – Pediculus pubis
Je dlhá 1,5 – 2 mm. Infekcia sa prenáša úzkym telesným kontaktom, najčastejšie pri pohlavnom styku, ale výnimočne aj odevom, posteľnou bielizňou či uterákmi. Vši ohanbia sa takmer vôbec nepohybujú. Vyskytujú sa najmä na ochlpení v pubickej oblasti, na genitáliách, a pri dlhšom trvaní infekcie u mužov aj na hrudníku, prípadne v oblasti podpazušia. U malých detí môže byť postihnuté obočie, riasy, či vlasatá časť hlavy. V mieste vpichu vznikajú v dôsledku enzymatického rozkladu krvného farbiva modrasté škvrnky, tzv. maculae coeruleae. Svrbenie nebýva po uštipnutí všou ohanbia výrazné. Diagnóza pedikulózy sa stanoví na základe klinického nálezu, epidemiologickej anamnézy, resp. nálezu hníd vo vlasoch, ochlpení či v záhyboch odevu a bielizne. Nález samotného parazita je zriedkavý. Typická lokalizácia „útoku“ je v podbruší, či na slabinách.
Liečba zavšivavenia sa zakladá na likvidácií hníd aj samotného parazita. Používajú sa lokálne prípravky s obsahom organofosfátov (malathion), pyrethroidov (permethrin) ci karbamátov (carbaryl). Najnovšou účinnou látkou proti vši hlavovej je dimetikon. Prípravky obsahujúce dimetikon sú vhodné aj pre deti a tehotné ženy. Po nanesení na suché vlasy necháme prípravok 10 minút pôsobiť, a potom vlasy prečešeme hrebenom a umyjeme bežným šampónom. Hnidy možno odstrániť aj opláchnutím vlasov teplou octovou vodou, s následným vyčesávaním vši špeciálnym hrebenom.
Kontaminované šatstvo, spodnú a posteľnú bielizeň je potrebné vyprať pri vysokej teplote a vyžehliť. Taktiež sa musia vydezinfikovať aj hrebene a vlasové kefy. Keďže vši mimo hostiteľa (človeka) neprežívajú dlhšie ako 24 hodín, nie sú potrebné veľké protiepidemiologické opatrenia. Zásadné je zabezpečiť dostatočnú osobnú hygienu: každý člen kolektívu (rodiny) by mal mať vlastné uteráky a hrebene, ktoré by sa nemali vzájomne požičiavať. To isté platí aj pre čiapky, šály, šatky, a iné pokrývky hlavy. Vyšetrený by mal byť každý, kto bol v osobnom kontakte s postihnutým, a v prípade pozitívneho nálezu je dôležitá včasná liečba.
Ploštice
Zo 40 rôznych druhov ploštíc má v našich geografických podmienkach najväčšiu pôsobnosť ploštica domáca (cimex lectularius), ktorá parazituje výlučne na človeku. Ploštice parazitujúce na zvieratách sa prenášajú na ľudí len výnimočne. Samica ploštice domácej je dlhá 5 mm a široká 3 mm, samček je o niečo menší. Ploštice majú žltkastú farbu; po nasatí krvi sú tmavočervené a výraznejšie zaoblené. Samička kladie denne 2 – 3 vajíčka, z ktorých sa v priebehu 1 – 2 mesiacov vyvinú dospelé jedince. Keďže sú ploštice svetloplaché, zaliezajú cez deň do tmavých škár nábytku, podláh, drevených postelí, či za rámy obrazov, odkiaľ v noci vyliezajú a – napádajú človeka. Krv cicajú zhruba 1x týždenne, a bez potravy vydržia niekoľko týždňov až mesiacov. Sekrét, ktorý vylučujú slinnými žľazami, vyvoláva po poštípaní svrbenie a kožné zmeny. K pohryzeniu dochádza predovšetkým na odkrytých častiach tela, kde sa objavujú silno svrbiace červené pupienky. Pri pritlačení sklenenou špachtľou sa v centre pupienka zvýrazňuje miesto vpichu.
Niektorí ľudia môžu reagovať na poštípanie plošticou výraznou celkovou reakciou – opuchom a zvýšením telesnej teploty. Po opakovaných uštipnutiach získava človek istú toleranciu, a kožné a celkové prejavy sú už menej výrazné. Liečba je v tomto prípade symptomatická. K podozreniu, že v byte žije ploštica, nás často privedie prítomnosť krvných škvŕn a výkalov na posteľnej bielizni, prípadne nález samotného parazita. Dôležité je odstrániť ploštice z postihnutého prostredia dostupnými insekticídmi. Najlepšie je privolať pracovníka z hygienickej stanice, ktorý vykoná odbornú dezinsekciu bytu.
Blchy
V stredoeurópskom regióne je najznámejšia blcha ľudská (pulex irritans), napadnúť človeka však môžu aj blchy zvierat (mačiek, psov či vtákov). Blcha ľudská je dlhá 2 – 4 mm. Dokáže vyskočiť do výšky až 50 cm a vzdialenosti až 60 cm. Je svetloplachá – cez deň zalieza do štrbín nábytku, dlážky, alebo pod koberce. Oplodnená samička nakladie 4 – 8 vajíčok za deň, z ktorých sa (v závislosti od mikroklímy) v priebehu 3 – 6 mesiacov vyvíjajú dospelé jedince. Blchy cicajú krv niekoľkokrát denne, no bez potravy vydržia aj niekoľko týždňov. K pohryzeniu dochádza najmä na miestach krytých odevom, kde sa objavujú pupienky podobné žihľavke, usporiadané častokrát v trojici – tzv. „raňajky, obed, večera.“ Tento typický klinický nález (a prítomnosť výlučkov parazita na bielizni) pomáha pri stanovení diagnózy. Liečba je symptomatická. Blchy sa ničia insekticídmi. Používanie repelentov patrí len medzi preventívne opatrenia.
Záver
V posledných rokoch výskyt epizoonóz v strednej Európe pribúda, najmä v dôsledku celosvetového rozvoja turistiky a dovozu tovaru. V prevencii sú preto rozhodujúce práve hygienické pomery – nedostatočná osobná hygiena a malý životný priestor majú na parazity pozitívny vplyv.
