Mladá herečka, speváčka, moderátorka, príležitostná modelka a líderka kabaretno-muzikálovej skupiny Sense. Pripravuje muzikál o Fride Kahlo, a od septembra 2014 je súčasťou veľkej „panelákoidnej“ rodiny na televíznej obrazovke. Ráno začína podľa ajurvédy – vodou s citrónom, a tiež sójovým mliekom s rozmixovaným banánom. Do neho si pridáva prášok Maca – prastarú liečivú bylinu z peruánskych Ánd. V hrnčeku jej pritom nesmie chýbať zelený čaj. Miluje olivy, parmezán, ryžu basmati, cestoviny, a veľa odšťavuje… Rozprávam sa s Katarínou Ivankovou.
Známa z obrazovky… Ako vie televízia zmeniť život?
Pred desiatimi rokmi som prvýkrát figurovala v nemenovanej, prvej reality show na Slovensku. Intenzívne som sa objavovala na obrazovkách každý deň, 4 mesiace. Táto show mi – na krátke obdobie – neprirodzene zmenila život. Bez vytvoreného panciera, bez skúseností s pseudo-slávou, som po súťaži cestovala po Slovensku, a poberala nezaslúžené honoráre. Za čo? Prečo? Odišla som zo Slovenska, a 5 rokov som nedvíhala telefóny, pracovala som na sebe, doštudovala. Postupne, s vlastným poznaním a skúsenosťami, sa vraciam aj do televízie, ale dnes už celkom ináč.
Myslím si, že žiť život formou pokus-omyl, a tým získavať múdrosť, je jedna z ciest. Ale práve, po týchto pokusoch-omyloch, zisťujem, že niektoré zážitky naozaj nepotrebujem uložiť do životného repertoáru (úsmev). Čo neznamená, že ľutujem svoje rozhodnutia. Dnes mi televízia nemení život. Ja si vytváram scenár života, a pokiaľ pripustím, aby ho menila, tak sa tak stane. Hovorím o charakterovej, osobnostnej zmene. To, že ma ľudia spoznávajú na ulici, je snáď jediná zmena. Mám rada ľudí, považujem sa za otvoreného a pozitívneho človeka, pokojne sa porozprávam s okoloidúcim (úsmev).
Svet muzikálu a vy… Dá sa udýchať akákoľvek rola?
Dá. Pri 5-hodinovom každodennom tréningu, či už tanečnom alebo kondičnom kardio tréningu, a popritom každý večer predstavenia – rolu udýchate. Dnes na tých 5 hodín denne čas nemám, no udržiavať sa v kondícii, je mojou povinnosťou, keďže okrem muzikálov, mám svoje vlastné kabaretno-muzikálové zoskupenie. Dosť často vystupujeme a vytvárame 45–50 minútový intenzívny program, kde súčasne spievam a tancujem. Je pre mňa nevyhnutné, chodiť na hodiny tanca. Príkladne sa o mňa starajú lektori z River dance schol, kde navštevujem hodiny baletu a jazzu.
Hodiny baletu na vysokej… „Preboleli“ ste sa nimi?
Doslova prebolela. Už o siedmej ráno som stála na sále pri baletnej tyči, a potila som sa už len z toho, že stojím. Balet mi naprával všetky neduhy, nazbierané rokmi. Vystrel mi chrbát, skultivoval telo. Balet v sebe nesie disciplínu, pokoru a krásu súčasne. A dnes, keď vedľa mňa stojí na hodinách baletu 50-ročná pani, ktorá sa rozhodla prekonať samu seba, a skúša najťažšiu formu tanca, má môj neskutočný obdiv. A určite je moja kamarátka (úsmev).
Vypnúť mobil, a hovoriť ľuďom nie… Máte zažité?
Zažité mám, pred desiatimi rokmi ma nenapĺňala práca pseudo speváčky, moderátorky, či čo som to vlastne bola (úsmev). Ako jediná Slovenka som v ten rok bola prijatá do Brna na JAMU. A tak som sa po súťaži vrátila do školy, a strávila tam nezabudnuteľné štyri roky, ktoré boli o krásnej drine. Doslova som milovala na sebe makať, a táto vášeň mi zostala dodnes. A to, že som hovorila ľuďom „nie“? Keď sa nedovolali, mali jasnú odpoveď. Netreba si to, samozrejme, mýliť s nadutosťou. Proste som bola k sebe nesmierne kritická. Vedela som, že sa musím zdokonaľovať, že som vlastne tým na druhej strane urobila láskavosť. Samozrejme, hovorím o ponukách pracovných.
Hospitalizácia po úraze. Je pre vás zapamätateľná?
Pokiaľ sa dostanete do štátnej nemocnice, a strávite tam 7 dní, v nie dosť dôstojných podmienkach, na výživnej strave, s piatimi ľuďmi na izbe, tak pre vás je pobyt v nemocnici zapamätateľný… Ale aby som nebola priveľmi kritická na naše zdravotníctvo, popritom všetkom, čo som vnímala, sa o mňa postaral fantastický neurológ. A základná, potrebná starostlivosť, a snaha lekárov dať ma do poriadku, bola maximálna, na profesionálnej úrovni. Som im za to nesmierne vďačná.
Samouzdravovanie, keď sa dejú veci. Poznáte také?
Na začiatku všetkého sú myšlienky. Jednoducho povedané – všetko je v hlave. Po úraze, v najťažších chvíľach, som si nastavila každodennú afirmáciu: „Som zdravá, som zdravá“. Najskôr sa presviedčate, že ste zdravá, lebo to tak očividne nie je. Potom tomu postupne začnete veriť, a potom sa stanú zázraky. Netreba to vzdať ani v najťažších chvíľach. Pozitívne myslenie vedie k procesu samouzdravovania. A samouzdavovanie súvisí so sebaláskou, s odblokovaním nahromadených problémov, uvoľnením, a odpustením sebe aj druhým. Nájdením podstaty toho, prečo sa mi to stalo. Samotné hľadanie pravdy je zábavné a dobrodružné, pokiaľ sa k tomu postavíte pozitívne (úsmev).
Byť ženou. Ste stotožnená s telom, počúvate svoju dušu?
Na margo tejto otázky, som si predstavila moju úžasnú priateľku – jogínku Katarínku, ako na konci jógy vraví: „Poďakujte svojmu telu, že vám umožní cvičiť“. Mne to moje telo umožňuje, preto mu primerane „nakladám“ (smiech). Zatiaľ to prijíma, a neprotestuje. Prípadne ho odmením masážou, saunou…
Zúčastnila som sa talkshow českej herečky Květy Fialovej, kde dostala otázku: „Ako vnímate všetky tie silikónové, vybotoxované ženy?“ Odpovedala tak, ako by som odpovedala aj ja. S láskou v srdci zaznelo: „Nech si každý robí to, čo sa mu páči, čo si praje…“ O nebezpečenstve týchto zákrokov, keď to ženy preháňajú, až sa prestávajú na seba podobať, sme nehovorili.
Vrátim sa k tomu, že všetko je v tej našej „hlavičke“. V tej mojej, sa nachádzajú dve Katky. Niekedy aj tri. A tá tretia – intuitívna, je, chvalabohu, tá rozhodujúca. Pretože, kde sa dve hádajú, tretia príde ako Deux es machina, a vyrieši tento vnútorný konflikt. Tá prvá je prírodná, lozí po horách, bez make-upu, je šťastná, pokojná. Tá druhá špekuluje nad dokonalosťou, ako vylepšiť zovňajšok, kde ktoré záhyby na tele treba vymodelovať, vyrovnať… Podľa mňa, nastavenie spoločnosti, kde dominuje krása, a kde sa starnúce ženy trasú, či ich manžel neopustí a nepôjde za mladšou, a dávajú si robiť výplne, aby vyzerali mladšie, je zvrátené.
Preto je viac – držať sa duchovných a vyšších princípov života, hľadať zmysel v iných hodnotách. Lebo my, ženy, sa často strácame v hľadaní dokonalosti. Toto postihlo novodobú ženu. Starať sa o deti, byť krásna, úspešná, teda ešte aj zarobiť, uvariť a večer čakať manžela v negližé… Ja som si už odpustila, že nie som tá „všežena“, a ani ňou nechcem byť. A seba milujem, aj keď – moje prsia by mohli byť o číslo väčšie (úsmev).
Kabaret v Brodwayskom štýle. Je to vaša srdcovka?
Kabaretno-muzikálové zoskupenie Sense vzniklo ešte na Novej scéne, keď som oslovila dve profesionálne tanečnice, a vytvoril sa model jedna plus dva. Divadelná muzikálová herečka, obklopená nádhernými a šikovnými tanečnicami. Máme vytvorené choreografie, väčšinou kabaretno-muzikálového žánru, ako Chicago, Kabaret, Moulin Rouge, Nine, Pomáda, ale vieme sa prispôsobiť klientovi, ušiť choreografie na mieru. Máme za sebou vystúpenia rockové, latinsko-americké, štýl október-fest, agent 007… Prinášame divákom interaktívnu zábavu, a zároveň ich v priebehu vystúpenia informujem o kabarete ako takom, o žánri, ktorý na Slovensku absolútne zanikol. Je to jeden z mojich nesplnených snov – mať vlastné kabaretné divadlo, dávať šancu mladým, talentovaným scenáristom, tanečníkom, spevákom… A priniesť ľuďom kvalitnú večernú zábavu. Nielen pre domácich, ale aj pre cezpoľných.
Fotografie: online archív Kataríny Ivankovej
