Na nasledujúcich stranách vám prinášame rozhovor s prof. RNDr. Katarínou Horákovou, DrSc. – verejnosti známou predovšetkým autorstvom početných kníh a publikácií na tému zdravej výživy a stravovania. Všetky sa na slovenskom trhu stali bestsellery. Menej ľudí už vie, že jej odbornosť a skúsenosti siahajú oveľa ďalej a hlbšie.
Profesorka všeobecnej biológie Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, pedagogička a výskumíčka. Je nemysliteľné, charakterizovať ju pár vetami. Mimoriadne pracovitá, rozhľadená, prekračujúca hranice jednej špecializácie, spájajúca poznatky z viacerých vedných odborov. Výsledky jej praktických výstupov priniesli buď rozsiahle finančné úspory, alebo nevyčísliteľné hodnoty v ochrane ľudského zdravia.
Prezident Slovenskej republiky v roku 1995 vymenoval Katarínu Horákovú za profesorku vo vednom odbore biológia, na základe rozhodnutia inauguračnej komisie a vedeckej rady Farmaceutickej fakulty UK v Bratislave.
Kedy ste vkročili na to symbolické rázcestie, oddeľujúce dve rozbiehajúce sa cesty v živote, a vy ste sa museli rozhodnúť pre jednu z nich?
Moja vlastná cesta bola kľukatá. Pôvodne som sa profesionálne chcela venovať hudbe. Mama sa nevedela zmieriť, že obe jej deti si vybrali toto povolanie. Preto som ju požiadala, aby sa išla poradiť s mojou obľúbenou profesorkou fyziky a matematiky, pani Skupenovou. Mala silné umelecké cítenie, prekrásne hrala na husliach a nádherne maľovala. Ona ma dobre poznala, a bola som odhodlaná jej odporúčanie rešpektovať. Navrhla, aby som si vybrala vedeckú dráhu, a hudba nech je mojím koníčkom.
Retrospektívne môžem konštatovať, že ma dobre odhadla. Namiesto konzervatória som pokračovala v štúdiu na gymnáziu, kde som sa prvýkrát stretla s voľným okom neviditeľnými baktériami. Hlbšie vedomosti som pôvodne chcela získať štúdiom na Lekárskej fakulte UK. Avšak, pred podaním prihlášky som začala chodiť do biologického krúžku na Prírodovedeckej fakulte UK, kde som sa dozvedela, že sa v rámci vedného odboru otvára aj špecializácia mikrobiológia. A tak som tam „zakotvila“.
Váš profesionálny život je mimoriadne pestrý. Vaše vzdelanie, zameranie a prax zahŕňa oblasti, ako biochémia, mikrobiológia, biomedicínske inžinierstvo… Ale začnime od začiatku. Čo na vás čakalo za prvou zákrutou?
Prvú výskumnú úlohu mi zadal vedúci katedry, profesor RNDr. Ing. Pavel Nemec, ktorý významne ovplyvnil celú moju nastávajúcu vedeckú kariéru. Mala som určiť toxicitu jedného derivátu izotiokyanátu na experimentálne myši, jeho protinádorovú účinnosť na karcinóm myší in vivo (zaživa), a súčasne sledovať vplyv na metabolizmus izolovaných nádorových buniek in vitro (v skúmavke). Pokiaľ ide o pedagogickú oblast, prvýkrát som sa postavila pred študentov na cvičení biochémie pre potravinársky smer.
Môžete nám priblížiť život vysokoškolskej pedagogičky, výskumníčky a spisovateľky?
Je veľmi pestrý, nie však jednoduchý. Napriek tomu by som ho nevymenila – vyhovoval môjmu naturelu. Podľa situácie, často som bola postavená pred nové a nové úlohy, či výzvy. Vďaka tomu sa rozširoval môj obzor, ktorý teraz využívam v roli spisovateľky.
Ale, aby som bola trošku konkrétnejšia… Moju pedagogickú činnosť úzko sprevádzala vedecko-výskumá aktivita. Okrem postupného zdolávania vedeckých a vedecko-pedagogických hodností, pôsobila som počas svojej 45-ročnej kariéry vysokoškolského pedagóga vo všetkých formách výučby. Striedavo som viedla praktické cvičenia a semináre v 5 predmetoch (biológia, biochémia, mikrobiológia, bunkové kultúry, chemická analýza potravín; semestrálne projekty odboru IV. a V. ročníka).
40 rokov som prednášala predmet biológia (v slovenskom, a neskôr aj v anglickom jazyku) a 13 rokov ďalší zo základných predmetov, a to mikrobiológiu. V školskom roku 1993/94 som bola pri zrode novej špecializácie – biomedicínske inžinierstvo, a dostala som poverenie, aby som vypracovala (po stránke obsahovej i metodickej) dva nové predmety – molekulovú biológiu a bunkové kultúry, ktoré som prednášala až do odchodu na dôchodok. Pre túto špecializáciu som tiež vybudovala nové imunochemické laboratórium.
Vychovali ste stovky odborníkov. V akých oblastiach?
Išlo o dve špecializácie: mikrobiológiu, a neskôr aj biomedicínske inžinierstvo.
Nadobúdanie a odovzdávanie odborných poznatkov a zdieľanie skúseností?
Bolo ich veľa, hneď od začiatku mojej vedeckej kariéry. Na tomto mieste uvádzam len dva, ktoré sa stali pre mňa významnými míľnikmi. Prvý, dlhoročný osobný kontakt som nadviazala počas môjho postgraduálneho študijného pobytu na Albertskej univerzite v Kanade, v rokoch 1969 až 1970, kde som začala pracovať v oblasti výskumu antimetabolitov. Zistila som rozdiely v mechanizme účinku tiopurínov, ktoré sa stali príspevkom k lepšiemu poznaniu mechanizmu účinku klasických cytostatík – chemoterapeutík využívaných v praxi.
V rokoch 1995 až 2001 som spolupracovala na medzinárodných EÚ projektoch Copernicus a Inco Copernicus, ako vedúca výskumného tímu zo Slovenska. Išlo o vývoj veľmi citlivých imunotestov, zisťujúcich bezproblémovosť potravín, na detekciu alergénu β-laktoglobulínu a patogénnej baktérie Listeria monocytogenes v mliečnych výrobkoch.
Aké miesto mala oblasť výživy na začiatku, a aké v priebehu vášho života?
Veľmi silný dojem vo mne zanechal študijný pobyt v roku 1992 na Výskumnom ústave potravín (Institute of Food Research) v Norwichi, v Anglicku, ktorý vyústil do spomínaných EÚ projektov. Vychádzajúc z poznatkov v tejto oblasti, začala som sa hlbšie zaoberať aj štúdiom spôsobov správnej výživy a zdravého životného štýlu, ako aj následkami nezdravej životosprávy. V súčasnosti sú to moje hlavné témy záujmu.
Ktoré zo svojich pracovných úspechov považujete za najvýznamnejšie?
Ťažko mi je poukázať na najvýznamnejšie. Určite som hrdá na ocenenia, na publikácie v špičkových vedeckých časopisoch, na realizačné výstupy, a nie na poslednom mieste – na mojich diplomantov a doktorandov.
Okrem písania kníh a publikovania článkov v odborných, pacientskych i laických časopisoch, vrátane časopisu Onko magazín, ešte stále zapĺňate auly a poslucháčske sály…
Priznávam sa, vždy som mala veľmi rada priamy osobný kontakt, ktorý umožňujú prednášky a diskusie s poslucháčskym auditóriom. Pravidelne sa s ním stretávam na pôde Univerzity tretieho veku pri STU v Bratislave, kde prednášam v dvoch študijných odboroch – „Potraviny a zdravie človeka“ a „Starostlivosť o telesné a duševné zdravie“, ktorého som garantkou.
Témy prednášok sú z oblasti zdravej výživy, prevencie rakoviny, cieleného posilnenia imunity, očisty a detoxikácie organizmu, výživových doplnkov, acido-bázickej rovnováhy organizmu, podpory duševného zdravia výživou atď. Okrem toho prednášam, na základe pozvánok od rôznych spoločností a organizácií, ktoré sa venujú propagácii zdravého životného štýlu. Na ukážku uvádzam nedávno uskutočnené prednášky na Ústave experimentálnej farmakológii SAV (Výživa mozgu a zachovanie mentálnej sviežosti do vysokého veku), či besedu na Onkologickom ústave sv. Alžbety v Bratislave (Úloha výživy a detoxikácie v prevencii rakoviny).
Ktorá kniha vzišla z vášho pera ako prvá? Začala sa vaša spisovateľská dráha napísaním vysokoškolských skrípt?
Súbežne s písaním Návodov pre cvičenie z biológie, prvé dve, na ktorých som pracovala ako spoluautorka, boli populárno-vedecké knihy „Okná do mikrosveta” a “Biochémia – život – molekuly – reakcie”. Na nich som si prvýkrát vyskúšala svoje popularizačné schopnosti. Odvtedy bolo mojím cieľom, výsledky vedy čo najviac popularizovať. Informovať širokú verejnosť, čo nové veda prináša, a ako ľudstvu pomáha pri predchádzaní chorobám a v zachovaní zdravia.
Písanie odborných kníh, alebo vo všeobecnosti kníh, nie je asi bežné – popri sumári všetkých povinností – ani u univerzitných profesorov. Či sa mýlim? Čo vás k tomu motivuje?
Nemýlite sa. Vysokoškolský profesor je veľmi zaneprázdnený – nielen prípravou prednášok a samotnou výukou, vedením diplomantov či doktorandov, ale musí sa uchádzať aj o výskumné projekty, aby zabezpečil financie na realizáciu výskumu pre svoj tím. Musí nepretržite študovať odbornú literatúru, udržiavať medzinárodné kontakty, prezentovať výskumné výsledky na domácich i zahraničných konferenciách, zasadať v rôznych odborných komisiách…
Teda, ak chce nájsť priestor na písanie, musí si odkrojiť zo svojho voľného času. A čo mňa motivuje, že píšem? Určitý pocit radosti, keď sa mi – prístupným spôsobom – podarí pretlmočiť vedecké poznatky. V ostatných rokoch najmä vedomie, že nespočetné hodiny, strávené písaním kníh, stáli za to, keďže oslovujú tisíce čitateľov, u ktorých nachádzajú pozitívny ohlas. No najsilnejšou motiváciou je vedomie, že mojimi radami som prispela k tomu, aby sa mnohým mojim čitateľom upevnilo zdravie, alebo si ho prinavrátili.
Môžete o niektorej z oblastí povedať: „Táto ma baví a napĺňa najviac?“ Menilo sa to v priebehu života?
Nemôžem povedať, že ma niečo z uvedených činností viac bavilo. Práve to sa mi páčilo, že práca na fakulte bola rozmanitá, pestrá. Podľa potreby som striedavo raz venovala viac pozornosti pedagogike, inokedy výskumu, písaniu výskumných správ a odborných publikácií alebo skrípt, učebníc, námetov a scenárov pre výukové a populárno-vedecké filmy. Dnes už výskum nerobím, ani nepíšem učebnice, ale, ako som už spomínala, moja prednášková aktivita pretrváva. No a venujem sa písaniu článkov do časopisov, na internet, a hlavne kníh so zdravotníckou tematikou.
Tituly viacerých vašich kníh majú vo svojom názve slovo „detoxikácia“. Považujete detoxikáciu za alfu a omegu na ceste k udržaniu, alebo prinavráteniu zdravia ľuďom?
Áno, jednoznačne je dokázané, a sama som sa presvedčila na vlastnej koži, že okrem zdravého stravovania je veľmi dôležitá pravidelná vnútorná očista organizmu. Väčšina ľudí po celý život neurobí nič pre to, aby sa zbavili nahromadených jedov, ktoré sa denne dostávajú do ich tiel. V ľudskom organizme fungujú mechanizmy samočistenia, no bez našej účinnej pomoci tieto látky nevieme spracovať, ani z organizmu vyplaviť. Mechanizmy totiž postupne zlyhávajú, a nedokážu priebežne odstraňovať z tela odpad, či zbaviť nás parazitov. Imunitný systém je preťažený – vzniká množstvo zdravotných problémov, a všetci predčasne starneme. Mali by sme si uvedomiť, že kvalita telesných i duševných aktivít človeka závisí od toho, ako sa pravidelne stará nielen o svoj zovňajšok, ale aj o svoje vnútro.
Zaujalo ma tiež predstavenie vašej ďalšej knihy, pod názvom: “Umenie zdravo žiť”. Znie nasledovne: “…sme národ dobre živených, lenže prevažne nesprávne stravovaných ľudí…” Znamená to, že statnosť, a prípadne objemnosť tela, môže byť iba jeho klamlivým obalom, akýmsi pozlátkom, a to podstatné je ukryté v jeho vnútri – v kvante biochemických procesov?
Nielen v kvante, ale aj v ich kvalite. Od nich závisí náš zdravotný stav. Je známe, že geneticky máme naprogramovanú dĺžku života iba z 30 %, zvyšných 70 % závisí od nášho štýlu života. Pritom zdravá výživa zohráva významnú úlohu, podmieňuje našu existenciu a kvalitu života už od kolísky.
Aké je vaše desatoro „prikázaní“ pre zdravie? Má jedno prednosť pred druhým, či desiatym?
Existujú niektoré základné zásady optimálneho zdravia, ktoré sa nemenia. Všetky sú rovnako dôležité, jedno na druhé nadväzuje, a spolu tvoria základňu nášho zdravia. Moje desatoro znie:
1. Stravuj sa zdravo – podľa zásad oddelenej stravy.
2. Pravidelne, intenzívne cvič, tak dosiahneš najvyššiu úroveň ochrany zdravia.
3. Ovládaj stres – emocionálny stav zohráva závažnú úlohu pri všetkých ochoreniach, od srdcových, cez depresie, až po rakovinu.
4. Dodržuj pitný režim – pi veľa čistej vody, najmä zásaditej.
5. Udržuj zdravé črevo – tu sídli 80 % imunitného systému; pravidelná detoxikácia a konzumácia tradičných fermentovaných výrobkov zabezpečí optimálnu črevnú flóru.
6. Optimalizuj svoju hladinu vitamínov a minerálov – významne prispievajú k zachovaniu zdravia.
7. Vyhni sa toxickým látkam, ako je len možné (čistiace prostriedky, výrobky osobnej hygieny, pesticídy, atdˇ.) – nahraď ich alternatívami, a optimalizuj svoju hladinu vitamínu D.
8. Dopraj si dostatok spánku – jeho chronický nedostatok urýchľuje nástup alebo závažnosť vekom podmienených chorôb (diabetes 2. typu, vysoký krvný tlak, obezita, strata pamäti, rakovina), chronických degeneratívnych chorôb, vrátane rakoviny.
9. Zachovaj acidobázickú rovnováhu tela – jej narušenie je základ pre infekčné ochorenia, nadváhu a väčšinu chronických degeneratívnych chorôb, vrátane rakoviny.
10. Chráň sa pred voľnými radikálmi – zabezpeč pre svoje telo dostatočné množstvo antioxidantov.
Existuje niečo, ako „kategorický imperatív“, teda nutnosť v oblasti stravy a výživy? Inými slovami – niečo, čo nesmú onkologickí pacienti vynechať?
Okrem uvedeného desatora, rozhodne by mali vo svojej strave výrazne obmedziť/úplne vynechať zdroj sacharidov, vrátane sladkého ovocia, zvýšiť príjem surovej zeleniny (vo forme štiav a šalátov), dvakrát do týždňa konzumovať ryby (najmä morské) a každý deň čerstvo zomleté ľanové semeno/olej, ako zdroje omega-3 mastných kyselín.
Kedy ste prišli na myšlienku, že vydáte svoju prvú knihu o stravovaní? Čo vás k tomu podnietilo?
V strednom veku som sa zoznámila s diétou „oddelená strava“. Jej pozitívny vplyv na zdravie a hmotnosť som si overila na vlastnej koži. Moji známi ma začali pobádať, aby som svoje skúsenosti publikovala. Navyše, veľkú radosť som mala z vlastného úspechu, a o tento vynikajúci pocit som sa chcela podeliť aj s ostatnými ženami. Tak som v roku 1997 začala písať seriál o oddelenej strave, očiste organizmu a o zdravom životnom štýle vôbec – v časopise Ženský magazín.
Články mali neočakávaný ohlas u čitateľov, a na ich podnet ma redakcia požiadala, aby som napísala knihu Oddelená strava. Získané poznatky z mojich článkov a tejto knihy blahodarne účinkovali nielen na znižovanie hmotnosti, ale aj na celkový zdravotný stav čitateliek a čitateľov. A tak postupne nasledovali ďalšie knihy.
Pani profesorka, veľký záujem o vaše knihy vás určite teší. Aké sú vaše plány do budúcnosti? Môžem sa – spolu s verejnosťou a pacientmi – opätovne tešiť na vašu novú knihu, prednášku, alebo iný projekt?
Áno, veľmi ma to teší. Na základe výziev od mnohých čitateliek mojich posledných kníh, ma môj syn a vydavateľ v jednej osobe presvedčil, aby som po 14. rokoch inovovala knihy s tematikou „oddelená strava“, doplnila ich o svoje najnovšie poznatky a skúsenosti, a opäť ich uviedla na trh. A tak v týchto dňoch vychádza druhá zo štyroch pripravovaných kníh na túto tému: Oddelená strava – zdravé chudnutie.
V novembri sa chystám do Levíc, kde v rámci projektu Zdravé mesto budem mať prednášku na tému „Bystrá myseľ po celý život“, a koncom mesiaca budem mať v Bratislave, v Dome kultúry na Vajnorskej ulici, besedu na tému „Ako zdravo chudnúť“. A napokon, pokračujem v dlhoročnom projekte – v cvičeniach Pilates, so skupinou žien, o ktoré je trvalý záujem.
Ďakujem za rozhovor.
Tento článok vyšiel v minuloročnom Onko magazíne číslo 3-4. Ak máte záujem o celý časopis, môžete si ho stiahnuť po kliknutí na obrázok.
