Zdroj foto: www.stock.adobe.com
Problémy s imunitou znamenajú slabý imunitný systém alebo jeho zlú reguláciu. Čo je vlastne imunitný systém? Imunitný systém je zložito regulovaný súbor imunitných buniek a rôznych látok, ktorými medzi sebou bunky komunikujú. Niet preto divu, že v tomto systéme je mnoho faktorov, ktoré sa môžu „pokaziť“.
Poznáte najčastejšie poruchy imunity?
Prečo vznikajú tieto poruchy?
Ako sa robí diagnostika ochorení imunitného systému?
Kedy máme podozrenie na poruchu imunity?
Aká je liečba porúch imunity?
Čo sú ochorenia imunitného systému? Aké majú poruchy imunity príčiny?
Hlavnými predstaviteľmi imunitného systému sú biele krvinky (leukocyty), ktorých je viacero druhov. Niektoré imunitné bunky sa dokážu premieňať podľa potreby. Príčiny oslabeného imunitného systému bývajú niekedy genetické – znamená to, že s poruchou sa narodíme (imunodeficientné stavy). Iné nie sú genetické, niektoré vieme ovplyvniť.
Imunitný systém býva oslabený po špecifických infekciách – napríklad osýpky, pri chronických chorobách spôsobených nesprávnou životosprávou či fajčením – cukrovka 2. typu, obezita a podobne, po liečbe cytostatikami napríklad pri rakovine. Často za oslabením imunitného systému stojí priamo porucha mikrobiálnej rovnováhy v črevách či inde v tele. Zdravé črevá so správnymi baktériami sú dôležité pre správne fungovanie imunity.
Inou kategóriou je porucha regulácie alebo nadmerná aktivácia imunitného systému. Prejavujú sa alergiou (sennou nádchou, astmou, ekzémom) alebo autoimunitnými chorobami. Telo pri alergii neprimerane silno či dlho bojuje proti cudzorodým časticiam. Pri autoimunitných chorobách bojuje proti vlastným bunkám. Nežiaduci zápal ničí tkanivá a orgány.
Aké sú najčastejšie poruchy imunitného systému?
Slabá imunita môže byť vrodená, geneticky podmienená. Prejavuje sa častými infekciami, ktoré spôsobujú aj mikroorganizmy neškodné pre zdravého človeka. Priamou príčinou bývajú rôzne poruchy bielych krviniek, napríklad nedostatočná tvorba protilátok, pomalé biele krvinky, nedostatočná tvorba rôznych látok, ktorými imunitný systém navzájom komunikuje.
Slabý imunitný systém môžu mať aj ľudia, ktorí sa s poruchou imunity nenarodili. Nadmerné užívanie alkoholu, fajčenie, nesprávna strava s nedostatkom zeleniny podkopávajú „nohy” nášmu imunitnému systému. Prispieva aj nedostatok spánku, stres a sedavý spôsob života.
Nadmerne aktivovaný imunitný systém pri alergiách či astme má neznámu príčinu. Vedci predpokladajú určitý vplyv prehnane sterilného prostredia v detstve, zrejme aj podiel genetiky. Štúdie zistili, že deti, ktoré bývajú v kontakte s hospodárskymi zvieratami a prírodou, mávajú menej alergií. Všetky príčiny alergií sú však pre nás stále neznáme.
Podobná situácia je s autoimunitnými chorobami. V tomto prípade imunitný systém útočí proti vlastným bunkám. Pozadie ostáva neznáme, úlohu často hrá aj genetika. Úlohu tiež môžu zohrávať vírusové infekcie, ktoré autoimunitnú chorobu spustia.
Vrodené poruchy imunitného systému: príznaky
Ak sú imunodeficientné stavy vrodené, prejavia sa ešte v detstve. Majú zriedkavý výskyt.
Zbystrite pozornosť, ak:
- Deti trpia častými zápalmi najmä stredného ucha, prínosových dutín, angínami, zápalmi priedušiek, močových ciest či tráviaceho traktu, majú opakované kožné infekcie, abscesy v tkanivách.
- Infekcie nereagujú dostatočne na podávanú antibiotickú liečbu, bývajú niekedy spôsobené patogénmi, ktoré u zdravých ľudí nerobia problém.
- Deti neprospievajú, môžu trpieť častými hnačkami.
- Objavujú sa komplikácie po očkovaní.
- V rodine ste zaznamenali poruchy imunity alebo neobjasnené úmrtie dieťaťa v útlom veku.
- Je zväčšená slezina a lymfatické uzliny.
Okrem infekčných komplikácií sa imunodeficientné stavy môžu prejaviť napríklad nízkym počtom krvných doštičiek, ochoreniami pripomínajúcimi zápaly čreva, neznášanlivosťou lepku, málokrvnosťou.
Ochorenia imunitného systému: diagnostika
Orientačne možno povedať, že pri nedostatočnej tvorbe protilátok môžete častejšie trpieť bakteriálnymi infekciami, kým pri poruche bunkovej imunity (špeciálnych typov bielych krviniek) vás skôr ohrozujú vírusové či parazitárne infekcie.
Ak máte podozrenie na poruchu imunity, obráťte sa na svojho všeobecného lekára. Vyšetrí vás a následne pošle k imunológovi, ktorý urobí potrebné vyšetrenia prevažne z odberu krvi. Vďaka nemu zistí množstvo a funkciu jednotlivých zložiek imunitného systému. Niektoré vrodené imunodeficiencie odhalia genetické testy.
Na zistenie alergií existujú takzvané prick testy. Lekár vám do kože aplikuje najčastejšie alergény. Podľa reakcie vyhodnotí, s ktorými môžete mať problém.
Autoimunitné choroby sa zisťujú pomocou odberu krvi či zobrazovacích metód, kde je vidieť špecifické poškodenie niektorých orgánov. Diagnostika niektorých autoimunitných chorôb vyžaduje biopsiu – odber tkaniva z postihnutého orgánu a jeho vyšetrenie pod mikroskopom.
Poruchy imunity: liečba
Imunodeficientné stavy sa liečia podľa príčiny. Pri vrodených imunodeficienciách je najčastejšia porucha protilátok. V liečbe je potrebné ich dopĺňať. Iné spôsoby liečby zahŕňajú preventívne podávanie antibiotík. Ťažké stavy sa niekedy riešia transplantáciou kostnej drene. U niektorých pacientov do úvahy prichádzajú biologická liečba či transplantácia týmusu, génová terapia a podobné, skôr ojedinelé druhy liečby. Ak trpíte takouto poruchou imunity, budete tieto lieky užívať aj niekoľkokrát do roka.
Bežná liečba alergií spočíva v utlmení nadmerných reakcií imunitného systému antihistaminikami či v ťažších prípadoch kortikoidmi. Liečba býva často sezónna. Zaujímavou metódou je alergénová imunoterapia, ktorá vám pomôže zbaviť sa prirodzeným spôsobom bežných liekov na alergiu. Zjednodušený princíp alergénovej imunoterapie je postupné podávanie alergénu, ktorý vám robí problém. Začne sa v minimálnom množstve, postupne sa množstvo alergénu navyšuje, aby ho imunitný systém toleroval.
Liečba autoimunitných chorôb závisí od konkrétneho typu choroby. V zásade však lieky zvyčajne tlmia imunitný systém, aby neútočil proti zdravým bunkám tela. Klasická liečba využíva napríklad kortikoidy či cytostatiká. Biologická liečba využíva monoklonálne protilátky, ktoré sú presne cielené na konkrétnu zložku imunity.
Slabá imunita: na čo dať pozor
Ak máte oslabený imunitný systém, dodržiavajte nasledujúce rady:
- nepite neoverenú vodu – napríklad v zahraničí z vodovodu,
- dbajte na dobrú tepelnú úpravu jedla,
- dodržiavajte dôkladnú hygienu vrátane dôslednej dentálnej hygieny,
- vyvarujte sa hromadných akcií, kde je veľa ľudí, najmä v interiéri.
Komu hrozia poruchy imunity?
Rizikové skupiny, ktoré majú časté infekcie:
- novorodenci kvôli nezrelému imunitnému systému,
- starší ľudia – imunitný systém prirodzene starne, rovnako ako každý iný systém v našom tele,
- osoby s vysokou mierou stresu,
- fajčiari,
- pracujúci na zmeny, ľudia s nepravidelným spánkovým režimom, poruchami spánku,
- onkologickí pacienti,
- pacienti užívajúci lieky tlmiace imunitný systém – kortikoidy, cytostatiká, biologickú liečbu,
- osoby po transplantácii orgánov,
- chorí na cukrovku 2. typu, obezitu,
- HIV pozitívni.
Vyššie riziko infekcií máte aj pri nekvalitnej strave – nedostatok bielkovín, vitamínov a stopových prvkov v strave, podvýživa. Taktiež ak užívate antibiotiká často a zbytočne alebo sa neúmerne veku a stavu venujete fyzickej aktivite – nadmerné cvičenie.
Ako posilniť imunitu
Veľký priestor na „samoliečbu“ a prevenciu vzniká pri získanom oslabení imunity. Zmenou životosprávy môžete urobiť zázraky. Ako podporiť imunitný systém?
- začnite sa pravidelne hýbať, najmä na čerstvom vzduchu,
- do jedálnička zaraďte dostatok zeleniny – v čerstvom, prípadne tepelne upravenom stave, vláknina zo zeleniny je nevyhnutná pre zdravé trávenie,
- dbajte na zdravú spánkovú hygienu, neponocujte a chodievajte spať čo najpravidelnejšie,
- venujte sa psychohygiene, neváhajte opustiť stresujúce prostredie výmenou za pokojnejší život,
- zdravie čriev podporte probiotikami,
- neužívajte antibiotiká, ak na to nie je dobrý a lekárom potvrdený dôvod,
- na liečbu a prevenciu častých infekcií existujú aj prípravky vyrobené priamo z baktérií, ktoré nespôsobia infekciu, ale stimulujú imunitný systém a zvyšujú obranyschopnosť. Osvedčili sa napríklad pri častých infekciách močových alebo dýchacích ciest.
Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Jana Straková, praktická lekárka pre dospelých s atestáciou z endokrinológie, členka výboru Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.
Zdroje:
https://www.msdmanuals.com/de-de/heim/immunst%C3%B6rungen/immundefektkrankheiten/%C3%BCbersicht-%C3%BCber-immundefektkrankheiten
https://www.amedi.sk/primarne-poruchy-imunity-v-detskom-veku-1-cast-vrodene-poruchy-specifickej-humoralnej-imunity-prevazne-protilatkove-primarne-imunodeficiencie-vseobecny-uvod-a5010,5010,2.html
https://www.npz.sk/sites/npz/Stranky/NpzArticles/2019_04/Vrodene_choroby_imunitneho_systemu__Ako_sa_prejavuju_a_ako_ich_liecit.aspx?did=6&sdid=81&tuid=0&