Imunita v období koronavírusu: Pochopme všetky súvislosti

(Zdroj foto: AdobeStock.com)

Pandémia choroby COVID-19 zastihla ľudstvo nepripravené – to je aj jeden z dôvodov rýchleho šírenia infekcie.

Viac sme si o tom povedali v príspevku, ktorý sa venuje historickým pandémiám a ľudskej imunite.

Teraz si skúsime vysvetliť, ako sa nový koronavírus šíri, ako sa pred ním ochránime, aj ako sami prispejeme k tomu, aby boli škody na zdraví a ľudských životoch čo najmenšie.

Vaša podpora je dnes ešte dôležitejšia

Dnes nebojujeme len za pacientov, ale aj za našich autorov.

Chcem podporiť

Ako ochorieme na COVID-19

Chorobu COVID-19 spôsobuje nový koronavírus, označený ako SARS-COV-2. Ide o vysoko nákazlivý vírus, napádajúci predovšetkým dýchacie cesty, avšak pre svoje špecifické vlastnosti ohrozuje aj obličky, semenníky, pečeňsrdcový sval.

SARS-COV-2 sa šíri ako všetky vírusové infekcie dýchacích ciest – tzv. kvapôčkovou cestou, čiže pri dýchaní ústami, hlasnom rozprávaní (kriku), kašľaní a kýchaní. Nakazíme sa tak, že aerosól infikovaných kvapôčok vdýchneme.

Najväčšie nebezpečenstvo nám hrozí, ak sme od nakazenej osoby vzdialení menej ako 2 metre. Môže to byť však aj z väčšej vzdialenosti, čo závisí od intenzity dychu – napríklad ak sme zadýchaní pri športe, vírus sa šíri až do 10-metrovej vzdialenosti.

Vírus prežíva aj na predmetoch

Kvapôčky obsahujúce živý vírus sa môžu zachytiť aj na rôznych povrchoch. V prípade, že sa daného povrchu dotkneme, a potom si pretrieme oči, poškriabeme nos alebo chytíme ústa, môžeme sa nakaziť.

Vírus môže v životaschopnej podobe prežiť na rôznych povrchoch rádovo desiatky minútniekoľko hodín. Máme poznatky, že za priaznivých okolností to môže byť aj viac dní. Z uvedeného vyplýva, prečo je také dôležité:

  • používať rúška,
  • dodržiavať odstup od iných ľudí (aspoň 2 metre),
  • dbať o pravidelnú a dôkladnú hygienu rúk (umývanie mydlom),
  • vetrať všetky miestnosti, v ktorých sa zdržiavajú ľudia.
Imunita-koronavirus-prenos
Zdroj foto: AdobeStock.com

Ohrozené sú najmä pľúca

Pre nový koronavírus SARS COV-2 je typické, že napáda predovšetkým dolné dýchacie cesty, pričom hrozí zápal pľúc. Dobre fungujúca imunita si so zápalom dolných dýchacích ciest poradí, avšak imunita starších ľudí na to nemusí stačiť.

Takto vznikajú najmä agresívne bakteriálne infekcie. Nastáva kritický úbytok funkčného pľúcneho tkaniva, do tela sa nedostáva kyslík, až sa začneme dusiť. V tej chvíli nás môže zachrániť už iba napojenie na ventilátor (dýchací prístroj), ktorý prevezme dýchanie za nás.

Niekedy sa podarí pacienta aj v tomto štádiu zachrániť, ale ak má aj choré srdce a/alebo cukrovku, onkologickú, či inú závažnú chorobu, organizmus to už nezvládne.

Všetkým rizikovým osobám preto musíme venovať zvláštnu pozornosť (o čom sme písali v predošlom príspevku), lebo práve oni zvládajú COVID-19 horšie, prípadne to nemusia zvládnuť vôbec.

Týchto ľudí musíme ešte starostlivejšie izolovať od možných kontaktov. Každý, kto žije s chronickým pacientom, by mal odložiť odev, v ktorom prišiel domov, už v chodbe, či predizbe. Okrem samozrejmého umytia rúk, by sa mal hneď osprchovať.

Pri kontakte s rizikovým človekom treba aj v domácnosti používať ochranné rúško. Ideálne je, ak má takýto človek samostatnú miestnosť.

Očkovanie proti COVID-19 až na budúci rok

Okrem epidemiologických opatrení, jedinou účinnou (a dúfajme, že aj definitívnou) prevenciou choroby COVID-19 bude v budúcnosti očkovacia látka. V širšom meradle však do praxe pravdepodobne príde až v priebehu roku 2021.

Vývojom vakcíny sa na celom svete zaoberá viacero tímov, niektoré svoj výskum finalizujú, avšak každé nové liečivo, vakcínu nevynímajúc, je potrebné pred uvedením na trh otestovať nielen z hľadiska účinnosti, ale aj bezpečnosti.

Navyše, treba rátať s jednou veľmi nepríjemnou črtou mnohých vírusov – tieto dokážu meniť svoje vlastnosti (hovorí sa, že „zmutujú“). Tak sa môže stať, že vyvinutá očkovacia látka nebude už na zmutované kmene vírusu dostatočne účinkovať.

Ostáva nám len dúfať, že sa podarí vyvinúť univerzálne účinnú očkovaciu látku.

Máme teraz odložiť iné očkovania?

Mnohí sa pýtajú na iné očkovania – či tieto nemôžu negatívne ovplyvniť našu vnímavosť k chorobe COVID-19. Treba dôrazne upozorniť, že nie je dôvod odkladať alebo posúvať tzv. očkovací kalendár (očkovanie detí), ani odporúčané vakcíny vo vybraných skupinách obyvateľstva – napr. očkovania proti chrípke, či pneumokokom.

V opačnom prípade riskujeme, že vzniknú nielen vakcinačné diery, ale aj nové prípady už prakticky sa nevyskytujúcich chorôb, ktoré potom môžu zvýšiť náchylnosť na chorobu COVID-19, alebo skomplikovať jej priebeh. Samozrejme, u akútneho (chorého) jedinca, pri dokázanej COVID infekcii, resp. bezprostredne v období rekonvalescencie, očkovanie odložíme.

V ambulancii detského lekára, kde sa očkuje, treba zabezpečiť oddelenie zdravých detí (prichádzajúcich na pravidelné očkovanie) od akútne chorých detí v čakárni. Ale toto musí byť samozrejmosťou aj v prípade, keby tu žiaden koronavírus nebol!

Budú aj lieky na COVID-19?

Čo sa týka liekov, nádej nám vlievajú niektoré liečivá, ktoré sú známe už z liečby niektorých iných chorôb (ebola, HIV) spôsobených vírusmi, či niektoré staršie lieky zo skupiny antimalarík.

Najmä čo sa týka antivirotík, prvé skúsenosti vyzerajú sľubne. Navyše, okrem starších, vyvíjajú sa aj nové liečivá, špecificky cielené na vírus SARS-COV-2. Treba dúfať, že takto budeme vedieť zvrátiť závažné prípady.

Vráťme sa však k imunitnému systému a jeho primárnej úlohe v boji s akoukoľvek infekciou, COVID-19 nevynímajúc. Máme k dispozícii lieky, ktorými by sme mohli imunitný systém podporiť tak, aby sa s novou chorobou vedel lepšie vysporiadať?

Hoci sa pod rôznymi – viac, alebo skôr menej – zaručenými prostriedkami na podporu imunity v lekárňach „prehýbajú police“, kriticky zdôraznime, že naozaj účinných prostriedkov na bezpečnú stimuláciu imunity má ľudstvo veľmi málo. Niektoré však predsa, a priblížime si ich na ďalších riadkoch.

Bakteriálne lyzáty – aj imunita sa učí

Bakteriálne lyzáty sú „staré, ale osvedčené“ prípravky s viac ako 50-ročnou históriou. Tá overila ich účinnosť a bezpečnosť. A ako vlastne fungujú?

Princíp vychádza z poznatku, že bakteriálne bunky obsahujú rôzne štruktúry (molekuly), ktoré sa počas historického vývoja na zemi naučili cicavce (teda vyššie organizmy) vnímať ako „signál nebezpečia“. Takto sme si aj ľudia voči nim vytvorili rôzne receptory.

Bakteriálny lyzát možno pre lepšie pochopenie nazvať akýmsi koncentrovaným výťažkom z bakteriálnych buniek, ktorý stimuluje spomenuté receptory na našich bunkách. Máme ich v celom tele, ale v najvyššej miere v dýchacích cestách a v čreve, čiže na povrchu slizníc, ktoré vytvárajú prirodzenú bariéru voči všetkému škodlivému z vonkajšieho prostredia.

Bakteriálne lyzáty podporujú plnú funkčnosť tejto našej prirodzenej ochrany. Sliznice sú dôležitou súčasťou imunitného systému, v čreve je dokonca najviac imunitných buniek z celého tela. Slizničné imunitné bunky, stimulované bakteriálnym lyzátom, neskôr cirkulujú celým telom, a tak učia ďalšie bunky, ako bojovať s infekciou.

Dôležitý je najmä poznatok, že bunky stimulujú nie iba antibakteriálnu, ale aj protivírusovú imunitu. Čo je najpodstatnejšie, bakteriálne lyzáty možno užívať aj preventívne, u inak zdravých ľudí. Uprednostniť treba overené prípravky (praxou aj klinickými štúdiami).

O ich použití sa poraďme s lekárom!

Čo nám môže lekár ešte odporučiť? A čo môžeme urobiť sami?

Okrem bakteriálnych lyzátov, má klinický imunológ k dispozícii ešte niekoľko prípravkov. Ich predpísanie môže u človeka s narušenou imunitou zvážiť. Ide o prípravky vyrábané z ľudských alebo prasacích bielych krviniek, alebo o syntetické prípravky. Treba však zdôrazniť, že nateraz ani jeden z týchto prípravkov nemá v boji s koronavírusovou infekciou overenú účinnosť.

Dôležité je aj to, či môžeme pre podporu imunity urobiť niečo my sami. Odpoveď je jednoduchá – môžeme. Riešenia sú niekedy veľmi jednoduché. Väčšina z nás zabúda, že najlepšie „dobíjače bateriek“ imunitného systému sú: zdravýdostatočný spánok, a pohyb.

Doprajte si 6 – 8 hodín spánku denne. Kto má problémy so spánkom, mal by sa poradiť so svojím lekárom, lebo aj liekmi navodený spánok je lepší, ako nekvalitný alebo žiaden spánok.

Čo sa týka pohybu, 5 dní v týždni si naordinujme hodinovú prechádzku na zdravom vzduchu, tempom, ktoré nám trochu rozprúdi krv. Pre súčasný stav zdôraznime, že samozrejme tam, kde je menej ľudí. Ideálny je les.

A tie 2 dni, počas ktorých sa nedostaneme von? Zacvičme si doma, najlepšie pri otvorenom okne.

imunita-prechádzky-v-prírode
Zdroj foto: AdobeStock.com

Ktoré vitamíny sú najlepšou ochranou pred vírusmi?

Pre dobrú imunitu je dôležitý vitamín D, a preto si teraz doprajme viac slnečných lúčov. Koronavírus nás však zaskočil v období, keď po krátkychmenej slnečných dňoch má väčšina z nás vitamínu D málo, a tak si ho doplňme aj v podobe výživových doplnkov.

V boji s infekciou potrebujeme tiež dostatok vitamínu C. Samozrejme, najlepší je z prírodných zdrojov, ale v súčasnosti to nemusí stačiť – a preto opäť odporúčame prípravky s obsahom vitamínu C, v gramáži 500 – 1000 mg. V takom prípade postačí 1 tabletka denne.

Vyššie dávky, ale aj do žily podávaný C-vitamín je sporný. Môže to poškodiť obličky a o účinnosti vyslovme istú pochybnosť – takú vysokú dávku vitamínu C, podanú naraz, aj tak vycikáme a minie sa účinku.

Zo stopových prvkov je pre imunitu významný zinok a selén. Vhodné sú tiež probiotiká a prípravky s obsahom glukánov. Uprednostňujme kvalitné prípravky s overenou účinnosťou.

Zdravá strava – čo by sme mali jesť?

Samozrejme, našu imunitu prirodzene posilníme aj zdravou výživou. Nevymyslíme nič nové, ak spomenieme, že treba jesť častejšie a v menších porciách. Strava má byť pestrá, s dostatkom čerstvého ovociazeleniny a vlákniny, mäsom sa netreba prejedať. Konzervované výrobky a údeniny by sme mali obmedziť.

Čo sa týka tukov – olejov, mali by sme poznať ich vlastnosti. Pre dobré fungovanie imunity je dôležité, aby sme v tele zabránili nadmernému zápalu. A práve zdravé tuky a oleje obsahujú protizápalovo pôsobiace esenciálne omega-3 mastné kyseliny.

Okrem rybieho oleja má vhodné zloženie aj olivový olej, či oleje z rôznych semienorechov, najmä ľanové a orechové. Naopak, obmedziť alebo celkom vylúčiť by sme mali slnečnicový olej, ktorý – a to vie málokto – vysokým obsahom omega-6 mastných kyselín podporuje v tele zápal.

Na druhej strane, nie až taký populárny repkový lej má oveľa vhodnejšie zloženie, pripomínajúce olivový olej.

Nešírme nákazu, dodržiavajme sprísnený režim

Záverom treba zopakovať, že u väčšiny postihnutých prebieha infekcia COVID-19 mierne, u mnohých dokonca bezpríznakovo. Odvrátenou stranou mince je však skutočnosť, že niektorí nakazení vôbec nemusia vedieť, že prekonávajú infekciu, a tak šíria chorobu ďalej. Aj preto potrebujeme robiť čo najviac testov, aby sme podchytili čo najväčší počet infikovaných (optimálne by bolo celoplošné testovanie).

Najlepšou prevenciou je však dodržiavanie všeobecne známych protiepidemických opatrení. Ich rešpektovanie nás ochráni lepšie, ako všetko to, čo sme uviedli doteraz. Veď väčšina nových prípadov bola zistená tam, kde sa tieto zásady nedodržali.

Takže, snažme sa správať zodpovedne k sebe aj k okoliu. Hýbme sa, doprajme si dostatok spánku, zdravo sa stravujme. Buďme k sebe milí, ohľaduplní a vyzbrojme sa trpezlivosťou – táto epidémia bude ešte nejaký čas trvať. Ako dlho, to nateraz nevieme, ale pre istotu rátajme ešte mnoho mesiacov.

Ak sa liečime na nejakú chorobu, poraďme sa so svojim lekárom! Sami si lieky z obavy pred koronavírusom nikdy nevysadzujme!

Doc. MUDr. Martin Hrubiško, PhD., Oddelenie klinickej imunológie a alergológie OÚSA, prednosta ústavu laboratórnej medicíny SZU a OÚSA.

Pridaj komentár