Prevencia(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Slnečné dni už lákajú – len vybehnúť von a doslova sa okúpať v slnečných lúčoch. Takpovediac, naberať vitamín D.
Aj tu však treba myslieť na riziká a nezabúdať na to, že dlhý pobyt na slnku môže uškodiť a privodiť nemalé problémy. Preto by sme mali poznať svoje limity.
Mnohí z nás si myslia, že dĺžku pobytu na slnku (po rokoch dovolenkovania) už vedia odhadnúť. Pravdou však je, že koža si mnoho pamätá a nezabúda ani na spálenie a rany z minulosti.
Najmä počas slnečných dní myslime na ochranu svojej kože. Pri opaľovaní navyše musíme vedieť, aký sme fototyp.
Slnečné žiarenie
Slnečné žiarenie je nevyhnutné pre život. Patrilo k faktorom, ktoré ovplyvnili vznik života na Zemi – a zároveň ho naďalej ovplyvňujú a rozvíjajú.
Slnko predstavuje základný zdroj energie pre našu planétu. Z fyzikálneho hľadiska je slnečné žiarenie elektromagnetické vlnenie, ktoré možno rozdeliť na:
- ultrafialové žiarenie,
- viditeľné žiarenie (vnímané ako svetlo),
- infračervené žiarenie (vnímané ako teplo).
„Ultrafialové, teda UV žiarenie, je neviditeľná časť spektra elektromagnetického žiarenia slnka. Podieľa sa na rýchlejšom starnutí, vzniku rakoviny kože a poškodení zraku,“ vysvetľuje Mgr. Jozefína Kaššová z Úradu verejného zdravotníctva.
Na druhej strane, slnečné žiarenie je pre človeka potrebné, lebo vytvára v koži vitamín D. Slnko, respektíve slnečné žiarenie je pre nás prirodzeným zdrojom, aj preto by sme mali pravidelne absolvovať „slnečný kúpeľ“.
Avšak na to, aby toto žiarenie koži neublížilo, ale naopak, pomohlo jej, musíme pokožku chrániť pred škodlivým vplyvom UV žiarenia.
Nebezpečné UV žiarenie
UV žiarenie sa delí na 3 časti. Každá má inú vlnovú dĺžku a na organizmy pôsobí inak. Kým UVC žiarenie na Zem nedopadá, pretože ho pohlcuje ozónová vrstva, UVA a UVB žiarenie k nám prenikajú.
„UVB žiarenie je strednovlnné a najnebezpečnejšie. Pôsobí na očnú rohovku: spôsobuje napríklad takzvanú snežnú slepotu. Rovnako spáli pokožku, vyvolá sčervenanie, či neskorú kožnú pigmentáciu. UVB žiarenie priamo poškodzuje DNA a podporuje vznik kožnej rakoviny. Ozónová vrstva ho pohltí asi na 80 %,“ vysvetľuje Jozefína Kaššová.
UVA žiarenie preniká cez ozónovú vrstvu na 70 %. Ide dlhovlnné žiarenie, ktoré preniká aj cez očnú sietnicu.
Dlhodobé pôsobenie UVA žiarenia môže viesť až k slepote. Toto žiarenie neprehrieva kožu, ale preniká hlbšie, čo prináša napríklad predčasné starnutie a nadmerné vysúšanie.
„UVA žiarenie vyvoláva aj včasnú kožnú pigmentáciu. Zriedka spáli, ale zvyšuje riziko rakoviny kože,“ dodáva Jozefína Kaššová.
Ochrana pred UV žiarením
To, ako sa môžeme chrániť proti nebezpečnému slnečnému žiareniu, je v spoločnosti pomerne známe: skrývať sa pred pálivými lúčmi v čase obeda, obliekať sa vzdušne a pravidelne sa natierať prípravkami s ochranným faktorom.
Všetky opatrenia však závisia aj od fototypu vašej kože. Ľudia reagujú na slnečné žiarenie rozdielne – práve podľa typu pokožky.
„Človek by mal poznať svoj fototyp, aby správne určil dĺžku pobytu na slnku. Na celom svete rozlišujeme 6 typov pokožky, pričom v Európe sa vyskytujú 4 typy,“ uvádza Jozefína Kaššová.
Fototyp 1: Keltský typ
Prvý fototyp tvoria predovšetkým osoby s veľmi citlivou pokožkou. Títo ľudia majú spravidla modré, zriedka hnedé oči, a ryšavé alebo prirodzene blond vlasy.
Pre keltský typ je typická nápadne svetlá pokožka, pomerne husté pehy a svetlé prsné bradavky.
Pokožka týchto ľudí reaguje na slnečné žiarenie sčervenaním, nikdy nestmavne.
„Keltský typ nedosahuje žiadne opálenie. Koža je po pobyte na slnku červená a bez pigmentácie, lúpe sa spravidla po 1 až 2 dňoch. Spálenie pokožky je vždy ťažké a neraz bolestivé. Odporúčaný pobyt na slnku: 5 až 10 minút,“ ozrejmuje Jozefína Kaššová.
Fototyp 2: Európan so svetlejšou pleťou
Druhý fototyp sa vyznačuje najmä svetlými vlasmi a modrými, prípadne zelenými očami.
Títo ľudia majú mierne pehy a o čosi tmavšiu pokožku (ako prvý typ). Pokožka po slnečných lúčoch sčervenie, stmavne len málo.
„Dĺžka pobytu na slnku pre tento typ: 10 až 20 minút. Spálenie u nich býva vždy silné, sčervenanie bolestivé,“ vysvetľuje Jozefína Kaššová.
Fototyp 3: Európan s tmavšou pleťou
Typ Európana s tmavšou pleťou má normálne citlivú pokožku. Majú sivé alebo hnedé oči a tmavoplavé až gaštanové vlasy.
Ich pleť je svetlá až svetlohnedá. Nemajú pehy. Prsné bradavky sú tmavšie.
„Bez spálenia vydrží tento fototyp na slnku 20 až 30 minút. Pokožka dobre tmavne, sčervenie len niekedy. Spálenie sa vyskytne zriedka, a aj v takom prípade je len mierne,“ hovorí Jozefína Kaššová.
Fototyp 4: Stredozemný typ
Stredozemný typ reaguje na slnečné žiarenie zo všetkých najlepšie. Títo ľudia majú tmavé oči a obyčajne hnedé až čierne vlasy.
Prsné bradavky majú veľmi tmavé, pokožku svetlohnedú až olivovú. Pehy spravidla nemajú.
„Bez spálenia vydržia títo ľudia na slnku asi do 40 minút. Stredozemný typ sa skoro nikdy nespáli. Opálenie je rýchle a s hlbokou pigmentáciou. Pokožka nikdy nesčervenie, vždy pigmentačne stmavne,“ uvádza Jozefína Kaššová.
Ďalšie fototypy
Na iných kontinentoch poznáme aj fototyp 5 a 6, ktoré sú silne pigmentované, s vysokou odolnosťou voči UV žiareniu. Patria sem Indiáni a černosi.
Tmavá koža, ktorá sa skoro nikdy nespáli, má však bez dostatočnej ochrany pred UV žiarením vyššie riziko predčasného starnutia, aj zhubných nádorov.
Ochranné faktory
Použitie prípravkov s vhodným ochranným faktorom nám umožní dlhší pobyt na slnku. Aj ochranný faktor však treba voliť s ohľadom na fototyp.
Napríklad pri vysokom UV indexe, ktorý máme u nás približne od mája do augusta, by mal fototyp 1 zotrvávať na slnku bez ochrany len 10 minút.
„Túto dobu môže predĺžiť ochranným faktorom. Dĺžku ochrany si vypočíta vynásobením 10 minút s číslom ochranného faktora,“ vysvetľuje Jozefína Kaššová.
To platí aj pri ostatných fototypoch – druhý fototyp násobí ochranný faktor časovým úsekom 20 minút, tretí fototyp 30 minútami a štvrtý fototyp 40 minútami.
Nevyrobte si vážnu kožnú chorobu
Nedostatočná ochrana a príliš dlhý pobyt na slnku môže mať negatívny dosah. Slnko síce zlepšuje náladu a prispieva k tvorbe vitamínu D, ale k častým javom patrí úpal, spálená pokožka, aj zápal očných spojiviek.
„Dlhodobým vplyvom UV žiarenia môže vzniknúť aj závažné ochorenie – malígny melanóm. Jeho neskoré rozpoznanie môže viesť k smrti. K ďalším ochoreniam patrí bazocelulárny karcinóm, ktorý vzniká v dospelosti, zvlášť ak sa mládež a deti opakovane spália,“ upozorňuje Jozefína Kaššová.
Aj keď používate vysoký ochranný faktor, dokonca ak ste fototyp, ktorý dobre znáša slnko, dbajte na niekoľko pravidiel.
Mgr. Jozefína Kaššová z Úradu verejného zdravotníctva na záver radí:
„Pomaly si privykajte na dlhšie slnenie a prvé 3 dni používajte ochranný faktor najmenej 15 a vyšší – podľa fototypu a miesta, kde sa nachádzate. V čase od 11. do 15. hodiny sa nevystavujte slnku vôbec.“
Tento článok bol uverejnený v Dermato magazíne.
