Click here!

Exotické vírusy: Vedci vyvíjajú vakcíny proti ebole

A98.4. Ebola. V súčasnosti jedna z najnebezpečnejších chorôb na svete. Je vysoko nákazlivá, a môže zabiť až 90 % chorých. Vyčíňa v krajinách západnej Afriky, kde zabila už tisíce ľudí.

V auguste 2014 vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) kvôli jej epidemickému šíreniu vo viacerých krajinách mimoriadny stav verejného zdravia, s medzinárodným dosahom. Ide o najväčšiu epidémiu tejto choroby, od jej prvého zistenia u ľudí v roku 1976. Prípady podozrenia na ebolu zaznamenali už aj v Európe, najnovšie aj v Česku. Pozrime sa spolu na počiatky, šírenie a charakter eboly.

1976 – rok objavenia eboly

Yambuku je zairská dedina blízko rieky Ebola, podľa ktorej dostala choroba svoj názov. V Afrike boli zdokumentované prípady nákazy pri konzumácii mäsa zo zvierat, ktoré sú rezervoárom vírusu – najmä, veľké netopierekalone, alebo po kontakte s uhynutými, či chorými šimpanzmi, gorilami, lesnými antilopami alebo dikobrazmi.

Vírus ebola má päť druhov: Bundibugyo, Pobrežie slonoviny, Reston, Sudán a Zair – pomenované podľa miesta, odkiaľ pochádzajú. Štyri z piatich druhov vyvolávajú ochorenie u ľudí.

Príznaky ­eboly a postup choroby

Chorobu spôsobuje vírus z čeľade Filoviridae. Filovírusy sú považované za veľmi nebezpečné infekcie, zaradené do skupiny BSL 4 (biosecurity level 4).

Vírusové ochorenie sa začína nešpecifickými príznakmi, podobnými chrípke, viditeľný je najmä rýchly nástup horúčky. Pridáva sa pocit na zvracanie a zvracanie, hnačky a celková slabosť.

Po niekoľkých dňoch sa pridružujú príznaky krvácania (odtiaľ je aj pôvodný názov „hemoragická“ horúčka), najprv povrchové, a potom z vnútorných orgánov, ktoré vedú k úplnému zlyhaniu organizmu – človek zomiera.

Ebola patrí medzi zoonózy, ochorenia, ktoré sa zo zvieraťa prenášajú na človeka, pričom zviera nemusí byť choré, ale je len nosičom vírusu. Z infikovaných osôb sa však vírus šíri na ďalších ľudí.

Vysoko nákazlivý vírus, trvalé následky u vyliečených

Nákazlivosť je značná, epidemická, vírus prežíva vo vzduchu, i vo vode. Či pacient prežije, závisí od včasnej diagnózy ochorenia, rýchleho nasadenia dostupnej liečby, telesnej a imunitnej kondícii, a od daného pacienta.

Pokiaľ pacient prežije, rekonvalescencia býva veľmi zdĺhavá a komplikovaná. Orgány, zasiahnuté chorobou, sú trvalo poškodené. Po prekonaní eboly sú známe prípady straty sluchu, oslepnutie, poruchy hybnosti, zápaly kostnej drene, miechy, očí a príušníc.

Ebolu je možné diagnostikovať iba v laboratóriách

Diagnostika eboly je obtiažna, pretože prvé symptómy, v podobe začervenaných očí a vyrážok, sú bežné. Ebolu je možné s určitosťou diagnostikovať iba laboratórne, rôznymi testami. Tie ale predstavujú silné riziko, preto by mali byť prevádzané v podmienkach s maximálnou biologickou ochranou.

Nedostatočná ochrana má na svedomí už celý rad prípadov nákazy medzi ľuďmi. Častými obeťami eboly sú zdravotníci v kontakte s nakazenými vírusom, pokiaľ nepoužili rukavice, maskyochranné okuliare. K prenosu nákazy môže dôjsť krvou, slinami, semenom, ale aj v priebehu pohrebu obetí eboly, keď sa pozostalí dotýkajú tela zosnulého.

Izolácia chorých a karanténa

Ľudia, ktorí vykazujú symptómy eboly, by mali byť izolovaní, a zdravotnícky personál zalarmovaný. Liečba sa štandardne obmedzuje len na podpornú terapiu symptómov. Tá spočíva v rehydratácii pacienta, stabilizovaní krvného tlakuprekysličení, či v liečbe prípadných ďalších infekcií.

Podporná terapia prebieha s použitím ochranného obleku, kým choroba nie je laboratórne preukázaná zo vzoriek. Epidémia eboly je oficiálne považovaná za ukončenú po 42 dňoch od výskytu posledného potvrdeného prípadu.

Experimentálne sérum Z Mapp

Experimentálne sérum Z Mapp (MB 003) bolo vyvinuté v spolupráci americkej vlády a MAPP Biopharmaceutical Inc. zo San Diega. Americký vojenský výskumný ústav pre prevenciu a kontrolu infekčných chorôb hlásil v roku 2013, že vedci úspešne vyliečili zvieratá nakazené ebolou. Ak bolo primátom podané sérum okamžite, prežili všetky. Zvieratá, ktoré dostali liek do 48 hodín od nákazy, prežili v 75 % prípadov.

Experti varujú, že sérum nie je ešte ani vo fáze klinických štúdií. Americký humanitárny pracovník Dr. Brantly, ktorý sa nakazil ebolou v auguste 2014 (v Libérii), si ho vyžiadal na vlastné riziko, a hodinu po podaní prvej dávky lieku sa jeho stav výrazne zlepšil.

Liek Z Mapp nebol nikdy predtým testovaný na ľuďoch.

Riaditeľka kancelárie WHO na Slovensku, MUDr. Darina Sedláková, MPH, o ebole, pre portál SLOVENSKÝ PACIENT:

Kedy bude v Európe dostupná účinná liečba pre pacientov s ebolou?

To sa nedá presne povedať. Práca na vývoji očkovacích látok (vakcín), aj na vývoji liekov proti ebole, prebieha, ale vývoj a schválenie lieku pre humánne použitie ma svoje pravidlá, ktorých cieľom je, aby bol liek účinný a bezpečný. Niektoré farmaceutické spoločnosti avizovali, že budú vedieť vyvinúť vakcínu najneskôr do roka, potom príde klinické skúšanie a registrácia – to môže byť ďalší rok, dva.

Máte informácie o Slovákoch, sú niektorí na postihnutom území?

Nemáme informácie o Slovákoch na území postihnutých štátov.

Kde by boli pacienti u nás hospitalizovaní? Sme na to plne vybavení?

Teoreticky asi áno. Aspoň podľa toho, čo Slovenská republika hlási do WHO v zmysle pripravenosti na závažné situácie, ohrozujúce verejné zdravie. Všetky členské štáty WHO sa zaviazali, že podľa Medzinárodných zdravotných predpisov (r. 2005), vybudujú systémy a zabezpečenia, potrebné ľudské materiálne a komunikačné mechanizmy, ktoré – v prípade objavenia sa, napríklad vysokoinfekčného ochorenia – uvedú do pohotovosti, aby maximálne ochránili zdravie svojich občanov. Viem, že Slovensko pripravilo plán pripravenosti aj na takéto krízové situácie, ako ich zvládať, opakovane školilo vybraných pracovníkov, a sú vybraté nemocnice, kam by sa zvážali pacienti.

Zdroje: www.lekari-bez-hranic.cz, www.tropicke-nemoci.cz, www.ac24.cz, www.teraz.sk, www.i-med.sk, WHO

Redakčne upravené (jam)

Ilustračné fotografie

Pridaj komentár