PrevenciaZdroj foto: www.stock.adobe.com
Aj vy ste prišli na to, že treba pracovať s vlastnými emóciami, až vtedy, keď do vášho života vstúpili deti? Niektorí to nezistia ani pri deťoch. Je ľahké vybuchnúť, cítiť sa poškodený, prejavovať hnev široko-ďaleko. Na druhej strane, nie je zanedbateľný ani počet mužov i žien, ktorí nevedia svoje city a pocity definovať, vyjadriť. Emočná gramotnosť – zvládanie emócií je pritom kľúčom k úspechu vo vzťahu, v práci i v zdravej výchove potomkov.
Čo sú to vlastne emócie?
Ako emócie fungujú a na čo nám sú?
Viete pracovať s vlastnými emóciami?
Ako vychovať deti, aby si vedeli s emóciami poradiť?
Čo je to emócia?
Emócie vieme zjednodušene definovať rovnicou: emócia = myšlienka + význam, vyjadrený vo forme pocitu. Vznikajú v nás vtedy, keď si rôzne vnútorné a vonkajšie podnety interpretujeme vlastným spôsobom. Teda keď ich precedíme cez sito svojich osobnostných čŕt, skúseností, vedomostí. Každý z nás si vysvetľuje podnety na základe vnútorných poznávacích sietí – vlastných myšlienok, presvedčení, predpokladov a očakávaní o svete a svojom mieste v ňom. Výsledkom sú reflexné pocity, ktoré vytvárajú finálny zážitok, pocit a následne reakciu.
To znamená, že keď dve osoby vidia rovnakú situáciu, napríklad rodičovskú hádku, každá môže reagovať inak.
Ako fungujú emócie?
Emócie a emočnú gramotnosť si tvarujeme od narodenia. Majú hlboký vplyv na skúsenosti a naopak – naše skúsenosti vedia ovplyvniť emócie. Emócie mali dôležité poslanie z hľadiska evolúcie ľudstva prakticky od jeho vzniku: nabudili telo, aby správne reagovalo na prostredie, situáciu. Tak maximalizovali šance na prežitie. Vznikli ako nástroj, ktorý nám pomôže prispôsobiť sa prostrediu. Avšak v priebehu stáročí sa z tejto pôvodnej funkcie vymkli.
Prečo? Pretože ľudstvo vyvinulo kultúru, ktorá výrazne ovplyvnila naše poznávacie siete. Emócie už neslúžia ako presné signály o vnútornom a vonkajšom prostredí a jeho bezpečí. Naopak, niekedy sú zmätočné. Vtedy pôsobia priamo proti nám.
Pracovanie s emóciami
Prvým krokom k riešeniu problémov je priznanie si vlastných emócií, ich pomenovanie. Všímajte si, kedy a na čo najčastejšie reagujete emóciami a ktoré sa vám s odstupom času javia ako prehnané. Neraz v danom momente máte pocit, že musíte kričať na plné hrdlo či použiť fyzickú silu, ale s odstupom času pochopíte, že to nebolo potrebné. Naučte sa uvoľňovať emócie tak, aby neovplyvňovali okolité prostredie – rodinu, prácu, známych i neznámych.
Napríklad ak vybuchnete v práci kvôli zadaniu od šéfa, môžete si celú spoluprácu výrazne sťažiť. Ak však namiesto výstupu na pracovisku pôjdete cez obed do posilňovne, kde energiu nakopenú hnevom ventilujete cvičením – efekt bude mnohonásobne lepší. Existuje mnoho spôsobov, ako uvoľniť emócie: od rozhovoru s kamarátom alebo kamarátkou cez šport, búchanie do vankúša až po psychoterapiu. Rozhodne si ich nenechávajte v sebe.
Snažte sa vyjadriť všetky svoje emócie bezpečným a vhodným spôsobom, pre vás i pre okolie. Venujte pozornosť tomu, čo vám pocity hovoria o vašom živote a vašom mieste v ňom.
Prečo pracovať s vlastnými emóciami?
Emócie budete zažívať bez ohľadu na to, či s nimi pracujete alebo nie. Avšak, ak s nimi nebudete pracovať v prospech svojho osobnostného rastu, uškodíte si. Naopak, keď s vlastnými emóciami uzavriete partnerstvo a budete ich riešiť, pracovať s nimi, ľahko ich využijete vo svoj prospech. Získate priamu väzbu na tie nefungujúce časti mozaiky, ktoré vám bránia v úspechu, vo vašom šťastí i v duševnom, v emocionálnom a fyzickom zdraví.
Pracovať s vlastnými emóciami je jediný spôsob, ako vyťažiť maximum z toho, čo nám život ponúka.
Ako vychovať deti tak, aby rozumeli vlastným emóciám a okoliu?
Deti prežívajú pocity rovnako ako dospelí: sú frustrované, nadšené, nervózne, smutné, žiarlivé, vystrašené, znepokojené, nahnevané či v rozpakoch. Lenže nemajú takú slovnú zásobu, aby vedeli povedať, ako sa cítia. Namiesto toho svoje emócie vyjadrujú inými spôsobmi. Napríklad, mimikou, rečou tela, správaním, krikom. Niekedy však aj sebapoškodzovaním a ďalšími druhmi problémového správania.
Nečudujme sa, veď často sa ani my – „dospeláci“, nevieme ovládnuť. ALE: Nahnevaného alebo vystresovaného rodiča si dieťa vysvetlí tak, že ho otec alebo mama nemajú radi. Čo zrejme nie je pravda.
Emočné zručnosti sú celoživotný benefit
Deti sa od narodenia učia emočnej gramotnosti. Potrebujú ju na identifikáciu, vyjadrenie a zvládnutie svojich pocitov. Učia sa to práve prostredníctvom vzťahov s dôležitými osobami vo svojom živote (rodičia, starí rodičia, opatrovatelia). Ak rodič nezvláda svoje emócie, nečakajme od dieťaťa, že ich zvládne. Ukážme mu, ako zvládať pocity pozitívnym a konštruktívnym spôsobom. Keď sa naučí zvládať svoje emócie v detstve, získa obrovskú výhodu do celého života.
V rodinách, kde je veľa kriku a hádok, zvyčajne vyrastajú deti, ktoré majú problémy so sebavedomím a taktiež podobne reagujú. Nezabúdajme na to, že nás zrkadlia, takže, keď vidíme problémové správanie a nezvládanie emócií, pozrime sa v prvom rade na seba.
Ako môžete pomôcť dieťaťu spoznať a vyjadriť svoje pocity?
- Vžite sa doň – niekedy je ťažké určiť, čo dieťa prežíva. Nalaďte sa naň sledovaním reči tela, počúvaním toho, čo hovorí, a pozorovaním jeho správania. Keď zistíte, čo a prečo cíti, pomôžete mu identifikovať, vyjadriť a zvládnuť tieto pocity.
- Za každým správaním je pocit – pokúste sa pochopiť pocit, ktorý sa skrýva za správaním vášho dieťaťa.
- Pomenujte emócie – pomôžte mu pomenovať pocity tak, že im dáte názov. Pomenovanie pocitov je prvým krokom k tomu, aby sa ich deti naučili identifikovať a rozprávať o nich.
- Poukazujte na pocity u druhých – dajte dieťaťu veľa príležitostí na pochopenie pocitov u ostatných. Povedzte mu, aby premýšľalo o tom, čo môže cítiť niekto iný, napríklad aj pomocou výrazov tváre.
- Buďte vzorom – ukážte svojmu dieťaťu, ako sa cítite v rôznych situáciách a ako sa s týmito pocitmi vyrovnávate.
- Povzbuďte pochvalou – pochváľte dieťa, keď hovorí o svojich pocitoch. Emócie sú prirodzené a je v poriadku o nich hovoriť.
Naučte svoje dieťa vyjadrovať svoje pocity pozitívnym spôsobom. Ak sa cíti frustrované, nahnevané, naučte ho reagovať tak, aby neublížilo sebe ani nikomu inému.
Pri emocionálnej disharmónii u detí i u dospelých pomáhajú tieto tipy:
- zhlboka sa nadýchnite,
- požiadajte o pomoc alebo podporu,
- odíďte z miesta, kde problém nastal, a doprajte si čas na reakciu,
- namiesto toho, aby ste konali, hovorte, čo cítite,
- doprajte sebe alebo dieťaťu objatie a pocit bezpečia.
Ak situáciu nezvládate alebo si neviete rady, vyhľadajte kvalifikovaného psychoterapeuta.
Odbornú kontrolu zabezpečila Mgr. Alexandra Kaiser, klinická psychologička (znalkyňa v odbore Psychológia, odvetvia Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, Psychológia sexuality).
Zdroje:
https://mindfulconstruct.com/how-to-work-with-your-emotions/
https://www.verywellmind.com/how-should-i-deal-with-negative-emotions-3144603
https://kidshelpline.com.au/parents/issues/helping-kids-identify-and-express-feelings
