Click here!

COVID-19 neovplyvňuje len pľúca: Čo urobí s vaším mozgom? Hrozí vám demencia z covidu?

(Zdroj foto: Stock.adobe.com)

Pred pár mesiacmi sa začali objavovať informácie o tom, že COVID-19 neovplyvňuje len pľúca, ale tiež rôzne orgány tela. Zvyčajne tie, ktoré sú oslabené. Relatívne novou informáciou je vplyv infekcie koronavírusom SARS-CoV-2 na mozog a psychiku. Rozprávame sa so psychiatričkou MUDr. Máriou Královou, CSc., ktorá je tiež autorkou štandardných diagnostických a terapeutických postupov pre demencie a spolupodieľa sa na tvorbe Národného programu Slovensko proti demencii:

Ako ovplyvňuje infekcia koronavírusom mozog?

Aké sú skúsenosti odborníkov na Slovensku v tejto oblasti?

Čo sa deje s mozgom, ak má telo nedostatok kyslíka?

Môžete mať po covide problémy s mozgovými funkciami, aj keď ste boli predtým úplne zdraví?

O koľko sa zvýšil počet psychiatrických pacientov v priebehu pandémie?

Nové výskumy odhaľujú, žiaľ, vážne a neraz dlhodobé neurologické následky u pacientov, ktorí prekonali COVID-19. Americké štúdie priniesli dôkazy o tom, že u mnohých dôjde k miernemu, ale trvalému poškodeniu mozgu. Prečo sa to deje?

Dnes sa do pozornosti dostávajú stredno- a dlhodobé následky COVID-19. Jednou z dôležitých súčastí takzvaného long covidu sú aj psychické poruchy. Sú dôsledkom nielen priameho napadnutia mozgu vírusom, ale aj zmien životného rytmu počas pandémie, sociálnej izolácie a ďalších psychosociálnych faktorov.

Vnúčatá v kontakte s babkou cez okno počas izolácie
Zdroj foto: Stock.adobe.com

Ako si pôvodca ochorenia COVID-19 vyberá bunky, ktoré napadne? Môže zaútočiť na akékoľvek?

Vírus SARS-CoV-2 vstupuje do nášho tela tak, že sa naviaže na receptor pre angiotenzín – konvertujúci enzým 2 (ACE 2) na povrchu našej bunky. Potom do bunky vstúpi virálny genóm, a tam „úraduje“, bunku poškodzuje. Vírus teda hľadá také bunky nášho tela, na povrchu ktorých nájde svoje „vstupné dvere“ (receptor pre ACE 2). Takéto bunky sa nachádzajú v pľúcnych mechúrikoch, v čreve, v obličkách, v pokožke, vo výstelkových bunkách steny ciev, ale aj v centrálnom nervovom systéme, a to v rôznych typoch neurónov, podporných buniek aj ciev v mozgu.

To znamená, že pri ochorení COVID-19 môže vzniknúť postihnutie všetkých týchto orgánov a orgánových systémov. V tomto zmysle je vírus SARS-CoV-2 aj takzvaným neurotropným vírusom.

Aké najčastejšie zmeny v mozgu je tento vírus schopný urobiť?

Doterajšie štúdie ukazujú, že aj pri miernom priebehu typického respiračného covidu môže vírus spôsobiť poruchu kognície (uvedomovania, poznávania). Najčastejšie ide o problémy s koncentráciou pozornosti a krátkodobou pamäťou, ktoré pretrvávajú celé mesiace po zotavení sa z respiračného infektu.

Tieto prejavy súvisia s tým, že vírus napáda najmä tie mozgové oblasti, ktoré majú na starosti práve tieto psychické funkcie – pozornosť a pamäť. Priamy škodlivý vplyv infiltrácie vírusu je pri ťažšom priebehu covidu ešte posilnený brisknou imunitnou odpoveďou a rozvojom obranného zápalu s takzvanou cytokínovou búrkou. To, žiaľ, v konečnom dôsledku ešte viac poškodzuje mozgovo-krvnú bariéru a mozgové tkanivo aj cestou poškodenia ciev s rozvojom stavu nadmernej krvnej zrážanlivosti s tvorbou trombov.

Aké skúsenosti máme na Slovensku s vplyvom covidu na mozog a psychiku?

Na Slovensku máme podobnú skúsenosť ako v iných krajinách – vidíme rozvoj miernej kognitívnej poruchy u väčšiny pacientov po prekonaní COVID-19 s miernym alebo stredne ťažkým priebehom, pričom táto porucha má tendenciu pretrvávať dlhodobejšie. U pacientov s ťažkým priebehom COVID-19, so zápalovým postihnutím mozgu alebo mozgovo-cievnymi komplikáciami v podobe cievnych mozgových príhod neraz dôjde aj k rozvoju syndrómu demencie.

Pacientka v nemocnici
Zdroj foto: Stock.adobe.com

Akú úlohu pri poruchách mozgu zohráva znížený objem kyslíka v krvi, kvôli vírusu?

Ďalším závažným rizikovým faktorom poškodenia mozgu je hypoxémia – nedostatok kyslíka pri závažnom postihnutí pľúc. Súvisí s rozsiahlym zápalom pľúc a môže mozog poškodiť už len tým, že neuróny nie sú dostatočne okysličené, čo vedie k rozvoju kognitívnej poruchy.

Koronavírus SARS-CoV-2 a jeho mutácie môžu ohroziť zdravie mozgu aj priamo – vyvolaním encefalitídy. Okrem toho sa čoraz častejšie spája s krvnými zrazeninami v mozgu alebo krvácaním do mozgu. Akí pacienti patria medzi najohrozenejších?

Vo všeobecnosti sú najohrozenejší z hľadiska závažného postihnutia mozgu a kognitívnych funkcií pacienti vo vyššom veku a chronicky chorí. Chronické ochorenia samy osebe predstavujú rizikové faktory pre vznik kognitívnej poruchy. Patria sem napríklad hypertenzia, cukrovka, obezita či celý metabolický syndróm. Na vznik krvných zrazenín sú náchylnejší ľudia s trombofilnými stavmi. Encefalitída pri ťažkom priebehu COVID-19 však môže postihnúť aj mladších a predtým zdravých ľudí. Na celkový výsledok z hľadiska kognície vplýva aj nutnosť umelej pľúcnej ventilácie, ktorá tiež predstavuje isté riziko z hľadiska okysličenia mozgu.

Stretli ste sa už aj so zdravými osobami, ktoré po prekonaní covidu majú problém, napríklad s rečou a základnými potrebami?

Stretli sme sa s množstvom pacientov, predtým zdravých, ktorí po prekonaní aj miernejšieho COVID-19 majú dlhodobejšiu poruchu kognície. Najčastejšie v zmysle problémov so sústredením, pocitmi nevýkonnosti, spomalenosti, porúch krátkodobej pamäti. Závažnejšie prejavy kognitívnych porúch, problémy s rečou a sebaobsluhou sú však skôr dôsledkom závažnejšieho postihnutia mozgu covidom, napríklad zápalu mozgu alebo cievnych mozgových príhod.

Seniorka skladá puzzle hlavy
Zdroj foto: Stock.adobe.com

Môže COVID-19 vyvolať alebo zhoršiť demenciu? Ako a prečo?

Ako som spomenula v odpovedi na prvú otázku, pri ťažkom priebehu COVID-19 môže po infekcii mozgu vírusom SARS-CoV-2 dôjsť k rozvoju sekundárnej demencie po vírusovom zápale mozgu a mozgových blán. Alebo tiež k rozvoju cievnej demencie po ischemickej alebo hemoragickej cievnej mozgovej príhode. Keďže cesty a ciele vírusu v mozgu sú totožné s oblasťami, ktorými prebieha neurodegenerácia (napríklad pri Alzheimerovej chorobe), môže covid viesť k jej urýchleniu, respektíve k zhoršeniu prejavov aj primárnej degeneratívnej demencie.

Existuje možnosť, ako urýchliť oživenie mozgových funkcií, ak máte napríklad výpadky pamäti či nedokážete písať, čítať, šoférovať, pracovať?

Pokiaľ sa rozvinie klinicky významná kognitívna porucha, podľa jej závažnosti – stupňa – existuje aj symptomatická farmakologická liečba vrátane liečby demencií. Okrem liekov však vždy treba využiť najmä nefarmakologickú liečbu. Sem patria tréning pamäti a iných kognitívnych funkcií, neurorehabilitácia a psychosociálne rehabilitačné postupy. Ak máte po prekonaní COVID-19 ťažkosti tohto typu, mali by ste navštíviť odborníka (psychiatra či neurológa) a spolu s ním vytvoriť terapeutický plán. V ideálnom prípade by takýto odborník mal byť súčasťou multidisciplinárneho tímu, ktorý manažuje pacientov s takzvaným long covidom.

Lekár študuje MR snímku
Zdroj foto: Stock.adobe.com

Môžeme demenciu z COVID-19 považovať za nový typ demencie? Ak áno, v čom sa odlišuje?

Nedá sa celkom povedať, že demencia po prekonaní COVID-19 by bola nejakým úplne novým typom demencie. Aj pri iných neurotropných vírusoch (napríklad herpes víruse alebo HIV) môže po encefalitíde dôjsť k rozvoju sekundárnej demencie. A taktiež po ischemickej alebo hemoragickej cievnej mozgovej príhode k rozvoju vaskulárnej demencie.

Faktom však je, že SARS-CoV-2 má voči centrálnemu nervovému systému mnohonásobne vyššiu afinitu ako iné koronavírusy. To znamená, že častejšie vyvoláva poruchy zrážanlivosti krvi a že má špecifický vzťah k tým mozgovým oblastiam, v ktorých sa šíri aj proces neurodegenerácie (napríklad pri Alzheimerovej alebo Parkinsonovej chorobe). Navyše, COVID-19 je pandémiou, akú iné vírusy nevyvolali, takže prípady demencie sú rozmanitejšie a častejšie.

Vieme zhruba povedať, ako pandémia zvyšuje počet psychiatrických pacientov – samostatne detí a dospelých?

Zatiaľ máme čiastkové výsledky štúdií o dopade pandémie COVID-19 (nielen po biologickej stránke, ale aj v podobe psychosociálnych faktorov) na psychické zdravie, niektoré už aj zo Slovenska. Týkajú sa najmä nárastu počtu úzkostných a depresívnych porúch.

V prieskume výskytu úzkostných a depresívnych príznakov medzi študentami Univerzity Komenského sa zistil približne dvojnásobný nárast týchto prejavov oproti obdobiu pred pandémiou. Podobne, linky dôvery zaznamenávajú výrazné zvýšenie počtu kontaktov, a to u dospelých aj u detí. Na deti a dospelých vplývajú čiastočne rozdielne psychosociálne faktory spojené s pandémiou, ale podľa doterajších zistení je dopad na obe skupiny populácie významný.

Čo by ste odporučili pacientom, ktorí sa po prekonaní koronavírusu necítia dobre psychicky? Hrozia preplnené čakárne? Pribudne počet ľudí odkázaných na antidepresíva?

Ak sa po prekonaní ochorenia COVID-19 necítite dobre po psychickej stránke, kontaktujte odborníka (môže to byť lekár, psychológ či iný odborník na duševné zdravie) a spoločne s ním hľadajte najvhodnejší spôsob, ako ťažkosti zvládnuť.

Preplnené čakárne nielenže hrozia, ale už teraz tento tlak cítime. Nárast počtu pacientov s depresiami či úzkostnými poruchami je reálny fakt, takže iste narastie aj počet ľudí užívajúcich antidepresíva, ale je potrebné využiť tiež všetky ostatné terapeutické postupy, na prvom mieste psychoterapiu.

Ďakujeme za rozhovor.

Ďalšie zdroje:

https://www.bbc.com/news/health-56650125

https://www.medicalnewstoday.com/articles/covid-19-1-in-3-diagnosed-with-brain-or-mental-health-condition

https://directorsblog.nih.gov/2021/01/14/taking-a-closer-look-at-the-effects-of-covid-19-on-the-brain/

https://www.health.harvard.edu/blog/the-hidden-long-term-cognitive-effects-of-covid-2020100821133

Pridaj komentár