Vo všeobecnosti, dobrovoľník je človek, ktorý dáva zo svojho osobného času energiu, vedomosti a schopnosti v prospech činnosti, za ktorú nedostane finančnú odmenu. Získava však osobnostný a profesionálny rast, životné skúsenosti, dobrý pocit, a niekedy nové priateľstvá. Po roku 1989 je čoraz rozšírenejšie dobrovoľníctvo venované mimovládnym organizáciám, občianskym združeniam, neziskovým organizáciám, školám či cirkvám. Na Slovensku právne postavenie dobrovoľníka a právne vzťahy pri vykonávaní dobrovoľníckej činnosti v SR a zahraničí upravuje Zákon o dobrovoľníctve č. 406/2011. O rozhovor som po roku od zverejnenia zákona požiadala jedného z koordinátorov dobrovoľníkov, ktorý neváha opakovane nasadiť seba/tím a prispieť k dobrému dielu.
Marcel, spomeniete si na svoje prvé kroky v „dobrovoľníčení“?
Na začiatky v dobrovoľníčení spomínam rád – bola to Linka detskej istoty. Ale moja predstava, ako pomôcť – nulová. Nebol som si istý pri kontakte s ľuďmi, a už vôbec nie s deťmi. Preto moja prvá pomoc bola čisto technického charakteru: opravoval som tam ventilátor (úsmev). Dnes je už situácia úplne iná.
Priblížite nám vaše súčasné aktivity v treťom sektore?
Snažím sa pomôcť tam, kde si iní pomôcť nevedia. Pomáham ľuďom s nejakou formou zdravotného znevýhodnenia, za čo sami nemôžu, deťom, ktoré si svoje potreby často presadiť nevedia, zvieratám a celkovo prírode, kde sa obete nemôžu ani vyjadriť. Pre viaceré organizácie pomáham pri organizovaní zbierok v meste Šamorín (Nadácia pre deti Slovenska, Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska) a v Bratislave (Sofia, o.z.). Oslovuje ma aj ekológia – som aktívny dobrovoľník u Greenpeace a Zelenej hliadky. Cez Greenpeace sa zúčastňujem na infostánkoch, pomáham v kancelárii, tiež pravidelne navštevujem rôzne školy, kde žiakom/študentom vysvetľujem, prečo si máme prírodu chrániť… Zelená hliadka sa zaoberá čistením sídlisk od odpadu, ale aj likvidáciou nelegálnych skládok v okrajových častiach Bratislavy. Ak je to potrebné, dokážem seba aj môj tím aktivizovať do služieb viacerých organizácií. Ak mi vychádza čas, snažím sa zapojiť do dobrovoľníckych aktivít, poukazujúcich na nerovné zaobchádzanie s ľuďmi pre iné náboženstvo, národnosť, farbu pleti…
Darí sa vám zadeliť si čas medzi rodinu, partnerský vzťah, prácu a dobrovoľníctvo?
Asi áno, priateľka je podobne ladená ako ja. Má pre tieto aktivity pochopenie, a účasťou na nich je to zároveň náš spoločne zdieľaný čas. Menej ako v minulosti som s priateľmi, ale snažím sa čas zadeliť primerane.
Stretávate sa s rovnako zmýšľajúcimi dobrovoľníkmi?
Občas mám to šťastie. Sú to dlhodobejší dobrovoľníci v iných organizáciách. Stáva sa mi, že v niekom to nadšenie drieme, a plne sa prejaví už po prvom zapojení sa do akcie.
Zapájate sa do zbierok, ktorá súvisia so zdravím?
Áno. Ako som už spomínal, do zbierok pre ľudí so zrakovým postihom a ľudí so skúsenosťou s duševnou poruchou. Robím to rád, a oni s nefalšovanou radosťou pomoc prijímajú. Nemám pocit, že by som s tímom robil niečo naviac. Iba sa snažíme zmierniť handicap, ktorý vyplýva z ochorenia, pomáhame im žiť v dnešnom svete. Keď týmto ľuďom podávame pomocnú ruku, uvedomujem si pritom, že vždy budeme na tom lepšie. Osobne by som nebol ochotný vymeniť svoj zrak za vodiaceho psa, ktorého – paradoxne – niektorí zdraví ľudia dokážu nevidiacim závidieť…
Vítate medializáciu a spätné uznanie spojené s angažovaním sa?
Medializácia je dobrá vec, najmä v sledovaných médiách: k verejnosti sa dostane informácia o činnosti organizácií v treťom sektore a ich dobrovoľníkoch. Žiaľ, u nás sa pozitívnych informácií do médií dostáva málo. Ak by nebolo Vianoc, domnievam sa, že časť populácie by ani nevedela, čo je to pomoc iným. Pri spätných väzbách vnímam reakcie môjho tímu, čo ma posúva vpred. Naopak, podľa možnosti sa snažím nevšímať si negatívne reakcie okolia. Sú o neporozumení.
Sledujete prácu dobrovoľníkov v iných krajinách?
Priznám sa, že nie, som pracovne pomerne vyťažený. Niekedy sa ku mne dostanú informácie o možnostiach za hranicami – tie rád posuniem ďalej.
Čo vám dáva rola koordinátora dobrovoľníkov?
Určite je to sociálny kontakt s ľuďmi, ktorých mám dôvod si vážiť. Zlepšil sa môj rozhľad, verbálny prejav, riadiace schopnosti. Objavil som v sebe potenciál, o ktorom som ani netušil.
Podelíte sa s nami o jednu zo zapamätateľných chvíľ?
O jednu? (úsmev). Je ich veľmi veľa… Na mňa zapôsobia situácie, kedy sú dobrovoľníci ochotní vzdať sa prestávky. Napríklad pri zbierke, aby dosiahli čo najlepší výsledok. Pred dvomi rokmi mi odmietli dievčatá položiť pokladničku a ísť sa najesť, pretože iná dvojica práve dostala 100 eurovú bankovku do priesvitnej pokladničky. Nepamätám si, či ich vtedy dobehli, ale určite to bol vďaka prístupu dobrovoľníčok jeden z najúspešnejších dní.
Je niečo, čo chcete odkázať „slovenskému pacientovi“?
Áno. Prajem mu silu nevzdávať sa. Človek dokáže reálne oveľa viac, ako si myslí.
Ďakujem za rozhovor.
