Blog(Zdroj foto: AdobeStock.com)
V boji s melanchóliou, ako sa v minulosti označovali duševné ochorenia, mu pomáhal humor.
Dnes by slávny americký prezident Abraham Lincoln dostal diagnózu klinická depresia.
Mladý Abraham Lincoln
Keď 24-ročný Abraham v roku 1833 stretol krásnu 18-ročnú Ann Rutledgeovú s výraznými modrými očami, jemnou pleťou a pieskovými vlasmi, bola to láska jeho života. Šťastie snúbencov však netrvalo dlho – Ann ochorela a zomrela na horúčku neznámeho pôvodu.
Lincolnov partner v právnickej kancelárii William H. Herndon neskôr napísal, že počas Anninej choroby Lincoln nejedol, nespal a po jej smrti zostalo jeho srdce smutné, zlomené a pochované v jej hrobe. Budúci americký prezident hovoril dokonca o samovražde.
Trvalo roky, kým sa zotavil. V decembri 1839 stretol Mary Toddovú, dcéru bohatej rodiny, obchodujúcej s otrokmi. Práve toto bol dôvod, že Lincoln v zime 1840 – 1841 zasnúbenie zrušil.
Udalosť u neho vyvolala ďalšie vážne záchvaty depresie – alebo teda melanchólie, ako sa vtedy týmto prejavom hovorilo. Znova nevstával z postele a hovoril o smrti.
Napokon sa cesty Abrahama Lincolna a Mary Toddovej opäť spojili a pár sa 4. novembra 1842 zobral. V tomto vzťahu však často dochádzalo k hádkam, čo zrejme spôsobili odlišné charaktery manželov.
Život plný strát
Dnes vieme, že úmrtie blízkej osoby môže viesť k nástupu depresívnych stavov, ktoré môžu trvať roky. Lincoln do tohto obrazu určite zapadá – vzhľadom na mnohé straty, ktoré utrpel. Život mladého muža, ktorý sa stal 16. americkým prezidentom, bol plný smútku a strát.
Mal iba 9 rokov, keď jeho matka náhle zomrela. Kým dosiahol 20 rokov, pochoval tetu, strýka, sestru a novorodeného brata. So svojím otcom – farmárom a tesárom – nikdy nemal dobrý vzťah, a podľa spomienok Lincolnovho bratranca Johna Hanksa uňho pracoval ako otrok.
Genetika a vplyv okolia
Hoci sú výskumu depresie v posledných desaťročiach venované veľké zdroje, chorobu nevieme úplne vysvetliť. Vieme však opísať jej všeobecné charakteristiky. „Vďaka“ utrpeniu mnohých ľudí vieme veľa o tom, čo majú spoločné.
Hlavnými faktormi depresie sú vplyvy prostredia a biologická predispozícia. Niektorí ľudia sú náchylnejší na depresiu – jednoducho od narodenia. U človeka, ktorý má jedného rodiča alebo súrodenca s depresiou, je 1,5 – 3x vyššia pravdepodobnosť vzniku depresie, ako u ostatnej populácie.
Smutní Lincolnovci
Zdá sa, že aj depresia Abrahama Lincolna má rodinnú históriu. Jeho rodičia, Thomas a Nancy Lincolnovci z Virgínie, pochádzali z rodín, ktoré na konci 18. storočia prešli cez Apalačské hory do Kentucky. V roku 1806 sa vzali a mali 3 deti: Sarah, Abrahama a Thomasa.
Hoci sú naše informácie len útržkovité, prinajmenšom obaja rodičia vykazovali známky melanchólie. Takmer všetky opisy Nancy, charakterizovali Lincolnovu matku ako smutnú. Napríklad jej bratranec John Hanks povedal, že v jej povahe bola láskavosť, miernosť, neha, smútok. A sám Lincoln opísal svoju matku ako intelektuálnu, citlivú a trochu smutnú.
Asi najvýraznejší dôkaz duševných problémov v rodine Abrahama Lincolna pochádza od jeho otca a predkov z jeho strany. Tom Lincoln bol spoločenským mužom s talentom na vtipy a príbehy, ale aj on mal svoju pochmúrnu stránku. Podľa suseda z Kentucky mal často smutnú náladu a podivné prechodné obdobia, počas ktorých chcel byť sám.
Jeho správanie bolo také čudné, že sa ľudia pýtali, či Tom Lincoln „nestráca rozum.“
Medzi melanchóliou a mániou
Lincolnov strýko Mordecai Lincoln mal zasa veľké výkyvy nálad, ktoré pravdepodobne zintenzívnilo silné pitie. Duševné choroby neobišli ani Mordecaiovu rodinu. Všetkých troch jeho synov, ktorí sa fyzicky podobali svojmu bratrancovi Abrahamovi, považovali za melancholických mužov.
Podľa osadníka, ktorý poznal budúceho prezidenta i jeho bratrancov, boli pre nich typické dve veci – výkyvy nálad a veľký zmysel pre humor. Jeden z týchto bratrancov divoko kolísal medzi melanchóliou a mániou a občas unikal od reality písaním listov a poznámok, ktoré naznačujú šialenstvo.
Dcéru ďalšieho bratranca umiestnili v psychiatrickej nemocnici. 39-ročná Mary Jane Lincolnová sa tam dostala po rozhodnutí súdu, ktorý poznamenal, že jej choroba trvá 13 rokov.
Keď neboli antidepresíva
K štandardným liečebným postupom patrilo v tej dobe agresívne čistenie tela, hladovanie, odoberanie krvi, prehltnutie ortuti alebo iných toxických látok – na vyvolanie zvracania, hnačky. Vieme, že Lincoln vydržal ošetrenie, ktoré spočívalo v ponorení do ľadovo studenej vody až po krk.
Abraham Lincoln, podobne ako ďalší slávni ľudia s depresiami, napríklad Winston Churchill či Mark Twain, používal ako „protijed“ humor. Na zlepšenie svojej nálady rozprával vtipy a vtipné príbehy. Sám Lincoln povedal:
„Keby nebolo týchto príbehov a vtipov, zomrel by som; sú pre mňa ventilom, odháňajú moje nálady a chmúrnosť“.
Humor v istej miere ochránil Lincolna pred duševnými búrkami. Rozptýlil ho, poskytol mu úľavu a potešenie, pomáhal mu pri nadväzovaní vzťahov s ľuďmi.
Lincoln používal na boj s depresiou aj ďalšie recepty, ako lásku k poézii a silné presvedčenie, že jeho život mal dôležitý cieľ.
Článok vyšiel v tohtoročnom Neuro magazíne číslo 2. Ak máte záujem o celý časopis, môžete si ho objednať po kliknutí na obrázok.
Zdroje:
