Prevencia(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Chodítko, chodúľka, pavúk – to sú len niektoré názvy jednej pomôcky pre deti, ktorú používali už naše mamičky.
Vtedy ešte nevedeli, že „odkladaním“ do pavúka, môžu svojim ratolestiam skôr uškodiť, ako pomôcť.
Žiaľ, nevedia to ani mnohí dnešní rodičia. Každú mamičku predsa poteší pomôcka, ktorá ju aspoň na čas oslobodí od nonstop kontaktu s dieťaťom.
Chodítko vyzerá ako ideálna pomôcka. Dieťa doň jednoducho postavíte, či skôr posadíte, okolo seba má hračky, takže – o zábavu má postarané.
Navyše sa môže presunúť všade, kam to šírka koliesok dovolí. Zdanlivo bezpečné, však? Vy máte voľné ruky na varenie, vešanie bielizne, na inú prácu, či na oddych. Lenže…
Je chodítko bezpečné a zdraviu prospešné?
Medzi mamičkami neustále kolujú dohady na túto tému. Jedny na chodítka nedajú dopustiť a presviedčajú všetkých, že ich deťom neublížili, naopak – pomohli im chodiť skôr. Druhé sú však zásadne proti a tvrdia, že „pavúk“ deformuje detské telíčko.
Čo na to hovoria odborníci?
Ak si myslíte, že dieťa sa takto naučí rýchlejšie chodiť, alebo že je v úplnom bezpečí, mýlite sa. Poloha dieťaťa v chodítku je neprirodzená, nepodporuje zdravé držanie tela, ani dieťa neučí, ako správne používať svaly, ktoré bude neskôr potrebovať pri samostatnej chôdzi.
Okrem toho, stávajú sa aj mnohé úrazy. Najmä kvôli tomu, že dieťa sa dostane na šikmú plochu a kolieska naberú rýchlosť, alebo sa dieťa s chodítkom prevráti, či do niečoho narazí. Najčastejšie sú úrazy hlavy, krku, či zlomeniny nôh a rúk.
Naučí sa dieťa rýchlejšie chodiť?
Ako sme už naznačili, štúdie nepreukázali v tomto smere žiaden pozitívny efekt chodítka. Naopak, deti, ktoré pomôcku používali, začali chodiť v porovnaní s ostatnými o 2 týždne až pár mesiacov neskôr.
I keď nejde o významný časový posun, autori štúdií, fyzioterapeuti a pediatri nepodporujú používanie chodítok. Sú presvedčení o tom, že tieto zábavné pomôcky nepomáhajú v zdravom vývoji detí, ale naopak, spomaľujú zdravý vývoj svalov a správneho držania tela.
Ako a prečo chodítko spomaľuje vývoj chôdze?
Príliš časté používanie chodítka ukrajuje z času, ktorý by dieťa mohlo stráviť na zemi, kde si môže precvičovať svaly, ktoré bude potrebovať na vzpriamený postoj, a neskôr i chôdzu.
Dieťa v chodítku chodí po špičkách, prstami na nohách sa odráža. Navyše, v chodítku skôr sedí, ako stojí, a chrbtica zostáva ochabnutá, lebo dieťa nie je nútené, aby ju držalo vystretú. To rozhodne nie je spôsob, akým chodíme.
„Pavúkovému“ dieťaťu chýba hlavne nácvik stavania sa. Taktiež nevie chodiť popri stabilných predmetoch, pretože v chodítku je od nich vždy vzdialené na trištvrte metra. Čo hrozí pri dlhodobom používaní chodítka:
- nesprávny návyk chôdze,
- chybné držanie tela,
- skolióza,
- zlé postavenie bedrových kĺbov a driek,
- ploché nohy.
Vývoj sa nedá preskočiť, dôležitý je každý míľnik
Každá etapa v živote dieťaťa má svoje opodstatnenie. Dieťa by si malo postupne rozvíjať hrubú i jemnú motoriku. Trojmesačné dieťa udrží hlavičku, šesťmesačné sa udrží v sede, testuje si sily plazením a lozením poštvornožky, a nakoniec sa začne stavať.
Ale opäť potrebuje nejaký čas na to, aby dosiahlo správne držanie tela, a hlavne istotu, že dokáže nezávisle, bez akejkoľvek pomoci stáť. A takisto sa musí naučiť padať – na zadoček. Stačí, keď zmení ťažisko tela, a bude v bezpečí!
Až keď dieťa nadobudne tieto znalosti, je pripravené na výučbu chôdze. Až vtedy vie udržať rovnováhu pri chôdzi, hoci to vyzerá možno nemotorne. No dieťa už chodí samostatne a nezávisle.
Nemyslite si, že ak posadíte do chodítka polročné dieťa, naučí sa zrazu chodiť. Je to preň iba zbytočná záťaž, pretože nemá vyvinuté svaly ani mozgové funkcie, aby správnu chôdzu zvládlo.
Samozrejme, je rozdiel, keď dieťa dáte do chodítka na štvrť hodinu, a keď v ňom trávi viac hodín denne. Ak máte pochybnosti, konzultujte používanie chodítka s pediatrom, alebo priamo s ortopédom.
Aby sa dieťa naučilo správne chodiť, musí zvládnuť tieto míľniky:
- vie sa prevrátiť, nemá problémy s „valcovaním“ na zemi – vo všeobecnosti by malo tráviť najviac času na zemi,
- udrží sa v sede, vie sa samo posadiť,
- plazilo sa, či štvornožkovalo – pravda, niektoré deti jedno alebo druhé preskočia,
- vie sa postaviť s oporou,
- kráča popri nábytku alebo stene.
Dieťa potrebuje vidieť svoje nôžky
Zaujímavé výsledky priniesla štúdia zo State University of New York v Buffale. Aby sa dieťa naučilo hýbať, chodiť, bežať, skákať, potrebuje vizuálnu kontrolu svojho pohybu. Len vďaka spätnej väzbe si dieťa vytvorí správny obraz o reakcii vlastných končatín, keď im vysiela signály z mozgu.
Ak dieťa posadíme do chodítka, nevidí prácu svojich nôh, a takisto nevie zabrániť chodítku, aby sa nerozbehlo po šikmej alebo mokrej ploche. Navyše, nezabrzdené chodítko sa môže „zachovať“ rôzne, keď dieťa napríklad nadskočí, alebo náhle zmení ťažisko tela, keď sa za niečím naťahuje.
Tieto situácie naznačujú, že chodítko nie je dokonale bezpečná pomôcka. Na strane druhej, dieťa je priveľmi chránené pred pádmi. Takáto ochrana však nie je pozitívna, naopak, je to skôr jeden z nepodarených symbolov „helikoptérového rodičovstva“.
Kto sú to helikoptéroví rodičia?
V skratke to znamená, že sa snažíme dieťa neustále chrániť pred okolím a skúsenosťami, ktoré preň môžu byť problematické, či dokonca bolestivé. Týmto štýlom vychovávame deti „vo vatičke“ – zachraňujeme ich najskôr pred pádmi, neskôr pred „zlými spolužiakmi“, či „zlými učiteľmi“.
Každé dieťa potrebuje aj negatívne zážitky. V živote nie je všetko ružové a hladké. Aby sa dieťa posunulo ďalej, naučilo sa brániť, vedelo riešiť zložitejšie situácie, alebo aby sa nezľaklo prvého problému či bolesti, musíme ho „nechať žiť“.
Úrazov v chodítkach je stále veľa
Vo viacerých krajinách je predaj detských chodítok už zakázaný. Napríklad v Kanade od roku 2004, v Kostarike od roku 2017. Dôvod je jednoduchý – považujú ich za nebezpečné.
Americká štúdia, zverejnená v odbornom časopise Pediatrics, ukázala, že v rokoch 1990 až 2014 bolo na pohotovostiach v USA liečených viac ako 230 000 detí mladších ako 15 mesiacov – kvôli zraneniam, ktoré utrpeli pri používaní chodítok!
Najčastejšie zranenými miestami boli hlava a krk. Väčšina úrazov sa stala pri páde zo schodov. Keďže v USA žijú mnohé rodiny v poschodových rodinných domoch, táto skutočnosť môže štatistiku mierne navyšovať.
Problematické nie sú len schody
Veľa zranení vzniká tak, že dieťa „pavúkom“ niečo zachytí a prevrhne na seba – horúce tekutiny, chemikálie, či ostré predmety. Vyskytli sa aj prípady utopenia, keď deti s chodítkami spadli do bazéna.
Samozrejme, výrobcovia sa snažia reagovať na potreby rodičov a požiadavky bezpečnosti. Napriek tomu, k zraneniam stále dochádza. Odborníci preto upozorňujú rodičov, že chodítka môžu vyvolať falošný pocit bezpečia.
Myslíme si, že nemusíme byť pri dieťati – predsa je v chodítku dobre chránené? Pritom opak je pravdou. Vedeli ste, že nezabrzdené chodítko sa dokáže rozbehnúť až rýchlosťou 1,2 metra za sekundu?
Kedy dieťa rozhodne nedávajte do chodítka?
- ak nevie samostatne sedieť,
- ak nemáte nad ním nonstop dohľad,
- ak chodítko používalo už viacero detí,
- ak je chodítko poškodené,
- ak nemá brzdový mechanizmus,
- ak máte otvorené dvere, ktoré vedú do priestoru mimo váš pohľad,
- ak neviete zabezpečiť absolútne rovný povrch.
Ak nemáte inú možnosť a potrebujete použiť chodítko, nedávajte doň dieťa na viac ako 15 minút. Určite nie na hodinu, či dve!
Sú aj lepšie riešenia: Učiace veže
Niektoré mamičky sú smutné z toho, že ich dieťa chodítko odmieta. Ak sa vám to stalo, vedzte, že vaše dieťa si vybralo správne. Dohľad nad dieťaťom bude pre vás síce náročnejší, najmä sa staráte o viac malých detí, ale nezúfajte si.
Namiesto pohyblivého chodítka vyskúšajte statické pomôcky, v ktorých sú deti v bezpečí – kresielka, ohrádky, vysoké stoličky alebo detské učiace veže. Ani tak však deti nenechávajte bez dohľadu!
Ako správne držať dieťa pri chôdzi?
A sme pri ďalšom probléme. Mnoho rodičov stále vodí svoje dieťa nesprávne. Držia ho za ruky tak, že ich má úplne vzpažené, alebo dokonca zapažené, takže na dospelých rukách visí ako opička.
Ideálne by sme mali držať dieťa tak, aby mohlo chodiť prirodzene. Poďme teda do mierneho predklonu – áno, radšej nech trpia naše kríže! Len takto poskytneme dieťaťu oporu, aby nemalo ruky natiahnuté ako na škripci. Navyše mu môžeme aj ublížiť, napríklad natiahnuť nejaký sval v ruke, či na chrbte.
Ak chcete dať dieťaťu väčšiu samostatnosť, podporujte ho v samostatnej chôdzi popri stene alebo nábytku, ktorý je dobre uchytený a má zabezpečené otváranie dvierok. Samozrejme, sledujeme pohyb dieťaťa, nenechávame ho úplne bez dozoru.
Zdroje:
- ncbi.nlm.nih.gov,
- magonlinelibrary.com,
- health.harvard.edu,
- pregnancybirthbaby.org.au,
- healthline.com,
- ncbi.nlm.nih.gov,
- researchgate.net.
