Hlavným poslaním občianskeho združenia Červený nos Clowndoctors je podporovať psychickú pohodu hospitalizovaných detí, geriatrických pacientov, seniorov, a tým prispievať k zlepšeniu ich zdravotného stavu. Rozprávame sa so Zuzanou Ambro, riaditeľkou „červených nosov“.
Červený Nos Clowndoctors. Kto sa skrýva v tíme?
Náš “červenonosý tím“ tvorí hlavne 47 klaunov po celom Slovensku. Organizačný a podporný tím tvoria moje 3 kolegyne, a ja.
Zdravotné klauniády. Poviete nám čo a kam prinášate?
Hlavným programom občianskeho združenia Červený Nos Clowndoctors sú návštevy chorých detí v nemocničných zariadeniach, tzv. zdravotné klauniády. Pravidelne chodíme za chorými deťmi do nemocníc, na rôzne oddelenia, aby sa po psychickej stránke cítili lepšie. Snažíme sa zmeniť atmosféru v izbe, rozosmiať deti, ktoré často počas pobytu nemajú veľa dôvodov na úsmev. Pacientov chceme zaujať hrou, hudbou či rôznymi situáciami – na chvíľu tak zabudnú na procedúry, ktoré musia absolvovať. Mesačne realizujeme vyše 160 zdravotných klauniád po celom Slovensku.
Klauniáda po prvýkrát. Aké pocity má vtedy klaun?
Ťažko hovoriť za všetkých. Zvyčajne sú tam určité obavy, či sa deti budú smiať, a či klaun zvládne využiť všetko, čo dokáže, a čo sa naučil. Možno aj, či mu detí nebude ľúto. Ale nasadením červeného nosa pominie tréma, a všetky „ľudské“ starosti, ktoré nás trápia, a okamžite sme v pozícii doktorov a sestričiek s červenými nosmi, ktorí prišli do práce, aby priviedli pacientov na iné myšlienky. Svojimi metódami – kontrolou uší, ponožiek, plyšákov v postieľke, či muzikoterapiou (úsmev).
Deti v nemocniciach. Zvládajú liečbu, sú statočné?
Je to veľmi individuálne. Sú deti, pre ktoré je pobyt v nemocnici obrovský stres. Niektoré deti majú bolesti – vidíme, že trpia. Vtedy sa snažíme byť citliví a vnímaví… A sú aj deti, ktoré zvládajú pobyt v nemocnici lepšie, ako ich rodičia, lebo nie vždy si celkom uvedomujú, čo sa vlastne deje, čo všetko sa môže stať. Mamy a otcovia niekedy viac potrebujú rozosmiať a prísť na iné myšlienky, lebo práve na nich leží celé bremeno choroby dieťaťa.
Scénky a vtipy. Máte ich so sebou v zálohe niekoľko?
Sú situácie, ktoré máme nacvičené, a vieme, že fungujú. Okrem toho, veľa improvizujeme a vychádzame priamo z toho, čo sa v izbe deje. Každý klaun je niečím špecifický, a aj to sa na návšteve v nemocnici prejaví. Niekto výborne spieva, hrá na ukulele, robí kúzla, či ovláda pantomímu, a všetko sa snažíme využiť.
Kúzlenie a rekvizity. Je aj generálka, alebo idete naostro?
Predtým, ako klauni začnú pracovať v nemocniciach, absolvujú niekoľko školení a workshopov, kde sa učia, ako sa vlastne správať v nemocniciach. Klauni sa pripravujú na to, čo ich môže stretnúť, a samozrejme najmä to, čo môžu ponúknuť malým pacientom. Takže tých „generálok“ pred návštevou v nemocnici je niekoľko. Na školenia a workshopy chodia zdravotní klauni aj naďalej. Stále viac obohacujú svoj repertoár schopností. Vstupom na oddelenie sa už akékoľvek „generálky“ končia, a klauni sa po celý čas návštevy venujú pacientom…
Program Malý záchranár. Popíšte nám ohlasy z terénu?
Čo robiť, keď náhle odpadne kamarát? Ako správne zavolať prvú pomoc? Čo to je stabilizačná poloha? Mnohokrát sme si základy poskytovania prvej pomoci opakovali, no napriek tomu v nich neraz tápeme. Práve preto sme sa rozhodli spojiť hru s učením, teda spojiť zdravotných klaunov so záchranárom a zdravotnou sestrou. Deti reagujú výborne, a tým, že oni sú v pozícii poradcov pre zdravotných klaunov, ktorí nevedia, ako správne poskytnúť pomoc, lepšie si celú situáciu zapamätajú. Zdravotní klauni svojou zábavne hranou neznalosťou a školáckymi chybami upozornia malých školákov na to, čo sa nemá robiť, aby potom profesionáli deťom povedali a ukázali, ako to má byť správne. Spätná väzba zo škôl je pre nás veľkou motiváciou, za všetky vyberáme aspoň jednu: „Veľmi sa nám to páčilo, lebo aj my sme si mohli vyskúšať masáž srdca a stabilizovanú polohu. Poučili sa nielen klauni, ale aj my, deti. Úloha Červených nosov v nemocniciach je veľmi prospešná a vážna. Sú poslami dobrej nálady, smiechu a šťastia. My im za to ďakujeme, a tešíme sa na ďalšie stretnutie u nás v škole.“ Pozdravujú deti zo Základnej školy s materskou školou, na Ulici sv. Gorazda v Žiline.
Malé zázraky. Spoznajú ich aj ľudia zo širšej verejnosti?
Pripravujeme špeciálnu edíciu knihy Malé zázraky, v elektronickej podobe, ktorá bude prístupná na našom webe. Neplánujeme ju predávať. Sú to krásne, pravdivé príbehy, plné emócií, ale aj nádeje, a vďaka nim môžu ľudia nazrieť hlbšie do práce zdravotného klauna. Zdravotní klauni zažívajú v nemocnici situácie, ktoré nikto nečaká. Pri návštevách sme súčasťou magických momentov. Často ich zdieľame s kolegami. Toto je však po prvýkrát, čo sme príbehy zozbierali, a vydáme ich pre verejnosť.
Smiech a plač. Stáva sa, že si klauni v súkromí poplačú?
Najťažšie je to pre našich klaunov na oddeleniach dlhodobo chorých detí. O to viac je dôležité, myslieť na to, že ľútosť nikomu nepomôže, ale povzbudenie dokáže priniesť novú chuť do života. Aj choré dieťa je dieťaťom, chce sa hrať, a tak k tomu pristupujú i zdravotní klauni. V každom prípade, určite je to záťaž na psychiku. Klauni mávajú regionálne stretnutia, kde sa stretávajú so svojimi kolegami a kolegyňami, a navzájom zdieľajú pocity, skúsenosti, vymieňajú si cenné rady. Samozrejmosťou sú pravidelné stretnutia s psychologičkou, čo im lepšie pomáha vyrovnať sa s ťažšími chvíľami. A ďalším dôležitým elementom je ich klaunské JA. V nemocnici sa pohybujú ako klauni doktor Quido Bublanina, sestrička Tableta Popletená, asistent Blška… Majú svoje kostýmy, svoj osobitý klaunský charakter…
Sponzori a nemocnice. Vedia vaše vystúpenia zaplatiť?
Nemocnice, liečebné zariadenia, domovy seniorov či školy nám neplatia nič. My prichádzame potešiť, vypočuť, poučiť, no peniažky si hľadáme inde. Či už cez našich individuálnych, firemných darcov, granty, alebo vďaka 2 % z dane.
Štúdie o tom, že smiech pomáha liečiť… Uskutočnili sa?
Áno, uskutočnili, a podľa štúdie, ktorú vypracovala Univerzita Zürich, dokážu klauni v nemocniciach rozdávať ľuďom také emócie, ktoré ich napĺňajú šťastím a povzbudením. Dobrá nálada, chuť hrať sa, spievať a veselý smiech, sú niečo, čo ľudia v nemocnici väčšinou nezažívajú. Takéto rozptýlenie so sebou prináša mnohé pozitívne účinky. Tým najväčším je, že pacient lepšie znáša často nepríjemnú liečbu, a zotavuje sa rýchlejšie. Zdravotným klaunom sa darí odblokovať strach z vyšetrení, či procedúr, a to hlavne u detí. A o skutočnej hodnote úsmevu by mohli rozprávať rodičia, ktorí vidia radosť v tvári svojho chorého dieťaťa len výnimočne.
Fotografie: archív o.z. Červený nos Clowndoctors
