Prevencia(Zdroj foto: Shutterstock.com)
Pôrodom prichádza na svet nielen nový človek, ale aj nová matka. Mení sa celá podstata dovtedajšieho jestvovania ženy.
Bonding je evolúciou vyvinutý program, ktorý má matke a dieťaťu túto vážnu zmenu zjednodušiť. Nie je moderným výmyslom hysterických matiek, je to vedecky podložená potreba.
Čo je to bonding?
Počas tzv. „zlatej hodinky“ – 1000 sekúnd po pôrode – je nesmierne dôležitý kontakt matky s dieťaťom. Matka a dieťa sa môžu hneď spoznávať.
Priložením nahého dieťaťa na telo rodičky sa posilňuje sebaistota v novej materskej roli. Matka sa vie na dieťa lepšie „naladiť“, lepšie prečítať signály, ktoré jej dieťa vysiela, vrátane rôznych druhov a príčin plaču.
Ak je matka v plnej narkóze, bonding môže prebehnúť aj s otcom. Samozrejme, bonding s „náhradným“ rodičom prichádza do úvahy len vtedy, keď je otec pri pôrode.
Prečo práve 1000 sekúnd po pôrode?
Po pôrode dochádza v tele matky k veľkým hormonálnym zmenám. Zvyšuje sa tvorba oxytocínu, ktorý je (okrem iného) zodpovedný za nastavenie viacerých centier mozgu. Oxytocín prináša matke pokoj, prebúdza jemnocit a náklonnosť k dieťaťu.
Ako vplýva bonding na matku?
Matky, ktorým neumožnili bezprostredný kontakt s dieťaťom, prežívajú obdobie po pôrode úzkostnejšie. Boja sa dať dieťa do rúk niekomu inému, môžu mať problémy s dojčením, s utišovaním dieťaťa, rozlišovaním jeho potrieb. Sú zneistené, menej si dôverujú. Často sa v nich kumuluje bezradnosť či „pocit zlyhania“, čo je dôsledok prísneho sebahodnotenia a nedostatočnej podpory.
Ako vplýva bonding na dieťa?
Dieťa sa „na matke“ po pôrode upokojí, zažíva pocit absolútneho bezpečia. Vníma tlkot matkinho srdca, spoznáva ju po pachu a hlase. Hľadá bradavku, ktorá má po pôrode rovnakú vôňu ako plodová voda. Prvé prisatie podporuje sací reflex u dieťaťa a stimuluje laktáciu u matky.
Bonding a výskum
Kontakt v prvej hodine po pôrode nastavuje obe bytosti na kvalitnú vzájomnú komunikáciu, od ktorej sa potom odvíja veľa ďalších vecí. Dieťa je v tomto období pripravované do ďalšieho života.
Existuje štúdia, v ktorej boli sledované dve skupiny matiek s deťmi, a to do 1. roku života dieťaťa. Jednu skupinu tvorili matky s deťmi, ktoré mali možnosť bezprostredného kontaktu „koža na kožu“, druhá skupina túto možnosť nedostala. Rozdiely vo vzťahoch boli ešte aj po roku viditeľné.
Kontakt matky s dieťatkom v praxi
„Ale mamička… Vy máte za sebou ťažkú šichtu, vy len oddychujte, spinkajte, o bábätko je postarané.“ Častá odpoveď personálu nemocníc, ak sa ukrivdená matka pýta na svoje dieťa.
„Môj syn bol po narodení úplne v poriadku, napriek tomu ho po pôrode okamžite odniesli. Počas dvoch hodín po pôrode mi ho priniesli iba raz a priložili ho k prsníku. Prisal sa, a bol by sal aj ďalej, ale zdravotná sestra ho chcela hneď odniesť. Po prevezení na oddelenie bol syn so mnou už stále, ale mala som problémy s dojčením.“
Výsledok? Personál rodičku potom nahovoril na dokrmovanie z fľaše a s cumľom.
Bonding ako vrodený program
Matka a otec si chcú dieťa po pôrode dobre obzrieť. Matka obvykle nadvihne hlávku dieťaťa, aby sa mu mohla pozrieť do tváre. Dieťa pri pohybe hlavy reflexívne otvorí oči. Tak dôjde k pohľadu z očí do očí, čo vyvolá silný zážitok – „vidíme sa“.
Matky majú dokonca vrodený inštinkt, nastaviť si dieťa do vzdialenosti, ktorá je optimálna pre zrakovú výbavu novorodenca, približne 20 cm od seba.
Takže matky aj deti majú v sebe programy, ktoré sa chcú prejaviť, keďže sa milióny rokov evolúcie vyvíjali ako niečo, čo je dôležité pre zdravý vývoj.
Bonding v prostredí slovenských nemocníc
Bonding podporujú nemocnice, ktoré sa pýšia titulom Baby Friendly Hospital (BFH) – nemocnice priateľské k deťom. Tento titul udeľuje Svetová zdravotnícka organizácia a UNICEF.
Nemocnice sa stávajú súčasťou BFHI (Iniciatívy nemocníc priateľských k deťom), predtým však musia splniť 10 bodov programu, ktoré súvisia s pôrodom, popôrodnou starostlivosťou a (medziiným) s bondingom.
Na Slovensku sa k tejto iniciatíve pripojila viac ako polovica nemocníc – celkom 30 z 53 pôrodníc.
Dostupnosť informácií o bondingu v nemocniciach
V nemocniciach s titulom BFH by mal byť (na viditeľnom mieste) vyvesený plagát o podmienkach úspešného dojčenia a bondingu. Nájdete tam presný postup bondingu, na ktorý sa môžete odvolať.
Pomoc pri bondingu, ktorú vykonáva personál, príp. školené laktačné sestry
Čo treba urobiť s dieťaťom bezprostredne po pôrode, ak plače a začne správne dýchať?
- Dieťa utrieme, okrem jeho rúk.
- Nahé, utreté dieťa položíme na hruď matky (medzi prsia), kontaktom „koža na kožu“.
- Zabezpečíme, aby dieťa nespadlo.
- Dieťatko môžeme prikryť.
- Kontakt „koža na kožu“ by mal trvať ideálne najmenej 2 hodiny po pôrode, alebo do ukončenia prvého dojčenia.
- Umožníme samoprisatie, nevynucujeme jeho urýchľovanie – NETLAČÍME dieťa na prsník! (mohla by vzniknúť averzia dieťaťa k dojčeniu).
Väčšina detí sa prisaje sama do 30 – 60 minút.
Titul priateľských nemocníc a realita
Začiatkom roku 2015 vypracovali občianske združenia Mamila a Ženské kruhy prieskum, ktorým mapovali situáciu v pôrodniciach z hľadiska podpory dojčenia a bondingu. V pôrodniciach s titulom BFH len 18 % opýtaných rodičiek, ktoré vybrali náhodným výberom, potvrdilo, že im po pôrode priložili dieťa „kožou na kožu“ a mohli s ním zotrvať aspoň hodinu.
Slovenské nemocnice s BFH sa neváhajú priznať, že namiesto kontaktu „kože s kožou“, dávajú novorodencov na 2 hodiny po pôrode na termolôžka (Topolčany). Iné sa odvolávajú na nedostatočné priestorové možnosti na oddelení matiek po pôrode (Banská Bystrica).
Bonding si treba vyžiadať
Pri konzultáciách s pôrodnicami sa zistilo, že tieto poskytujú záväzky desatora (10 bodov programu BFHI, a teda aj bonding) iba na vyžiadanie rodičiek, ak, pravda, majú na to vytvorené podmienky.
Dôvody, prečo zlyháva kontrola BFH zariadení
- Ministerstvo zdravotníctva prijalo podporu dojčenia a iniciatívu BFH medzi prioritné úlohy, ale finančne či personálne tieto snahy zatiaľ nepodporilo.
- Kontrola v nemocniciach sa nevykonáva osobne, ale len prostredníctvom dotazníkov.
- Zdravotné sestry mali byť v oblasti laktačného dojčenia zaškolené, napriek tomu nie sú schopné podať pomoc a ich podpora v praxi značne pokrivkáva.
- V prípade, že si mamičky prizvú na oddelenie svoju laktačnú sestru, personál nemocnice na to reaguje podráždene, príp. odmietavo.
Zdroje:
(I. Aldana, a kol.: Ešte netlačte – Bonding a výskum)
(I. Aldana, a kol.: Ešte netlačte – Pôrod na Slovensku)
(I. Aldana, a kol.: Ešte netlačte; Ide o novú generáciu: Doc. MUDr. Jozef Hašto, PhD.)
(Úspešné dojčenie vďaka najnovším poznatkom a podpore: Daniela Miklovičová, Monika Veselská, Miriam Gajdošová, Branislav Gajdoš, Andrea Poloková, II. detská klinika LFUK a DFNsP, Bratislava, OZ MAMILA)
