Interview(Zdroj foto: Shutterstock.com)
Nečestné jednanie, bezprávie, korupcia.
Deje sa to všade okolo nás, či už skryto, alebo otvorene, v bezprostrednom okolí, ale aj v širšej spoločnosti. Zanadávame si za dverami nášho bytu, búrlivo diskutujeme na stretnutiach s priateľmi. No na verejnosti zostávame potichu.
Prečo?
Aby sme mali pokoj, nezosmiešnili sa, nestratili prácu. Ale takisto kvôli presvedčeniu, že s tým aj tak nič nezmôžeme.
Najmä vďaka ľudskej ľahostajnosti sa korupčné správanie či bezprávie na Slovensku nestretáva s väčším odporom. Alebo žeby predsa? Existujú na Slovensku ľudia, ktorí sa neboja otvárať témy, o ktorých sa „povinne“ mlčí?
Dokument Zdravie za milión
Od apríla tohto roku uvádza RTVS každý pondelok o 21.20 na svojich obrazovkách sériu dokumentov pod názvom Biele vrany a hrdinovia medzi nami. Všetky snímky hovoria o občianskej statočnosti jednotlivcov, ktorí sa nebáli postaviť proti nefunkčnosti systému, zaužívaným praktikám alebo bezbrehej trúfalosti investorov.
Jednotlivé časti série sú venované konkrétnym spoločenským fenoménom. My sme si vybrali Lenku Moravčíkovú – Chovanec, režisérku dokumentu Zdravie za milión, ktorý ešte len bude odvysielaný (25. 6. 2018).
S akými problémami ste sa stretli pri príprave dokumentu, ktorý pootvoril dvere do slovenského zdravotníctva?
Nájsť lekárov, zdravotníckych pracovníkov, ale aj zástupcov ministerstva, ktorí ochotne a bez problémov vyjadria svoj názor na kameru, to bol hlavný problém. Problematické bolo aj to, ako získať ilustračný filmový materiál z prostredia nemocnice. Názov Biele vrany nám dvere skôr zatváral, ako otváral.“
Prečo je také ťažké, preniknúť v zdravotníctve veciam na koreň?
Práve preto, že zdravotný stav každého človeka podlieha lekárskemu tajomstvu. A to je správne. Liečenie je tiež aktivita, ktorá sa nedá úplne normovať, ako povedzme procesy v stavebníctve. Navyše treba mať na pamäti, že viac ako 90 % zariadení v slovenskom zdravotníctve sú neštátne subjekty, čiže podliehajú „biznis“ tajomstvu. No, a všeobecne?
Ľudia majú predovšetkým strach. Bohužiaľ, človek komunikujúci s médiami je často okolím označený za chtivého popularity, a nie za človeka, volajúceho po zmene. Lekári vám, ako novinárovi, ochotne poskytnú informácie o určitej chorobe a liečbe, ale keď sa ich pýtate, čo im komplikuje prácu, narazíte na obrovské bariéry. Je to paradox, lebo zlepšenia sa doteraz dosiahli často práve v spolupráci s novinármi.
A pre mňa je záhadou, z čoho majú strach zdravotné sestry. Je ich veľa, no hanblivo kryjú praktiky, ktoré škodia nielen pacientom, ale aj im. Obdivujem ich prácu, robia totiž za 1,5 českej či rakúskej sestry, za 3-násobok nemeckej sestry, ale len za pätinu ich platu. Nerozumiem ich konformite so šikanou, ktorej sú obeťami. Systém ich umlčuje pracovným preťažením a hrozí stratou práce. Je to len moja predstava, že pri nedostatku sestier, si sestra ľahko nájde prácu v inej nemocnici. Úprimne sa obávam o slovenské sestry. A taktiež o celý rezort, ktorý nerieši svoje zlyhávania. Akoby v zdravotníctve platilo heslo „mlčať je zlato“.
Jeden z protagonistov filmu však hneď v úvode konštatuje, že v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku robia pri ochrane života a zdravia slovenskí lekári neraz zázraky.
Vo filme hovoríme o tom, že systém kladie kvalitným odborníkom pasce. Verejnosť je zavádzaná vyjadreniami, že pacient je v bezpečí. Ak chýba v nemocnici personál, je slovenský pacient ohrozený. Je neskoro správne diagnostikovaný, neskôr liečený, prichádza k nenávratným škodám, k odvrátiteľnej invalidite, i zbytočnej smrti. Štatistiky to potvrdzujú.
Cez príbehy aktérov dokumentu sa vám nakoniec podarilo podať aspoň čiastočnú správu o našom zdravotníctve.
Vo filme spomíname kanály, ktorými unikajú zo zdravotníctva peniaze, na škodu slovenského pacienta. Prostredníctvom príbehov sú vo filme zachytené tri kauzy – predražený nákup CT prístroja v piešťanskej nemocnici, bielenie zdravotnej karty malého pacienta z Nitry a ututlaný prípad predražených nákupov v zinscenovaných verejných obstarávaniach v 90. rokoch. Tento príbeh sa napokon stal námetom divadelného predstavenia Karpatský thriller. Zámerom filmu bolo exponovať tri hlavné témy, ktorými naše zdravotníctvo trpí ako chronickými chorobami – trestuhodné predražovanie, smrtonosné šetrenie a nevyvodzovanie zodpovednosti za zistené chyby či úmyselné škody.
Aké posolstvo vysielate smerom k divákom, ale aj pacientom?
Posolstvom je vznik diskusie. Som za pravdivosť v prvom rade k sebe a neodovzdávanie zodpovednosti za zdravie do cudzích rúk. Túžim však, aby aj systém ľuďom otvoril oči v tom, čo dokáže financovať a čo nie. Hovorme o tom, že na zdraví človeka má zdravotníctvo podiel len 15 % – a môže to viesť k väčšej pacientskej disciplíne. Avšak, keď už sme zo zákona poistení a systém všetci svorne financujeme, prečo, pri tých istých investíciách, benefitujeme v chorobe menej, ako pacienti v iných krajinách?! Medicína je špičková, a napriek tomu prichádza k poškodeniu pacienta, nenávratnej škode pre rodiny, strácame aktívnych ľudí zo stredu života.
Keby bol film dlhší, upozorním na nozokomiálne nákazy, striehnuce na pacienta v nemocnici, a na riziko preležanín, ktorým sa dá jednoducho predísť, ale ich liečenie stojí tisíce. Prečo sa v našich nemocniciach tak hromadia zápaly pľúc?! Prečo 90 % žien reportuje nedôstojné podmienky pri pôrode?!
Film, dúfam, naznačuje, že bez aktivity diváka sa systém nezmení. Môj názor je prirodzene laický, preto berte s rezervou domnienku, že naše zdravotníctvo miluje pacientov tak, že ich dokonca samo vyrába. Náš systém nepredchádza ochoreniu, naopak, prijme do seba človeka a realizuje výkony. Dá sa to riešiť len odvahou vzdelaných a skúsených zdravotníkov, ktorí navrhnú zmeny. Úprimne, nečakajme od pacienta, že bude poukazovať na nefunkčnosť systému.
Fakty použité v dokumente Zdravie za milión:
- Za 25 rokov sa vystriedalo 14 ministrov zdravotníctva.
- Len na poistnom odvedieme do zdravotných poisťovní ročne 5,5 – 6,5 miliardy eur.
- V Slovenskej republike sú výdavky na jedného pacienta 1 500 eur ročne. Priemer výdavkov na pacienta v Európskej únii je 2 800 eur ročne.
- Podľa štatistík úmrtí, ktorým sa dalo predísť, na Slovensku ročne zbytočne zomiera 11 000 pacientov. V štátoch Európskej únie je to v priemere 8 000 pacientov. Tento údaj nás zaraďuje v európskych štatistikách na druhé najhoršie miesto (za Estónskom).
- Ľudia sú najviac ochotní podplácať v zdravotníctve.
Zoznam jednotlivých častí série Biele vrany a hrdinovia medzi nami
Korupčná výchova (režisér Róbert Šveda), 30. 4. 2018, 20.35 hod.
Dokument o tom, čo prežívajú slovenskí whistlebloweri, keď sa nekalosti dejú tam, kde právo, demokracia a kresťanské hodnoty figurujú priamo v názve inštitúcie.
Neviditeľné deti (režisér Marek Franko), 21. 5. 2018, 21.20 hod.
Film sa zaoberá opakovaným zlyhávaním štátu v ochrane detí pred násilím.
Na hranici (režisér Dominik Jursa), 28. 5. 2018, 21.20 hod.
Téma odlivu mozgov a hľadanie odpovedí na otázku, ako môže mladá generácia pomôcť vybudovať lepšiu krajinu.
Xenofóbia (režisérka Barbora Sliepková), 4. 6. 2018, 21.20 hod.
Film o tom, ako sa zakorenený strach z cudzieho stáva nástrojom manipulácie s verejnosťou.
Pezinská skládka (režisérka Lena Kušnieriková), 11. 6. 2018, 21.20 hod.
Silný príbeh o občianskej odvahe, ktorá zabránila vybudovaniu veľkej skládky len 400 metrov od historického centra mesta.
Biomasaker (režisérka Jana Bučka), 18. 6. 2018, 21.20 hod.
Biomasaker sa venuje téme devastácie životného prostredia, resp. tomu, že príroda sa nevie sama ozvať.
Zdravie za milión (režisérka Lenka Moravčíková – Chovanec), 25. 6. 2018, 21.20 hod.
Film sa venuje otázke, prečo majú slovenskí občania za rovnaké peniaze, ako okolité štáty, menej zdravia.
Viac o sérii nájdete na webovej stránke projektu http://hrdinoviamedzinami.sk
Dokončenie všetkých častí môžete podporiť na https://darujme.sk/2321/.
