Minimalizovanie zdravotných a sociálnych rizík, spojených s užívaním drog, so zameraním nielen na užívateľov, ale aj ich sociálne okolie, je agenda Prima. o. z., už od roku 1998. V rámci mobilného streetworku, ktorý robia od roku 2000, nadväzujú kontakty so závislými, a motivujú ich, aby sa liečili, a v ďalšom živote úplne abstinovali.
V júni tohto roku „odmakali“ 21 služieb – 71 hodín v kontaktnom centre, alebo v teréne. Za toto obdobie ľudia vyhľadali ich služby 490-krát.
Na víkendovom festivale Bažant Pohoda 2014 mali vlastný stánok, kde si záujemcovia mohli dať zmerať hladinu alkoholu v dychu. O činnosti Prima, o.z., sa rozprávame s jeho výkonnou riaditeľkou, Barborou Kuchárovou (na fotografii).
Prečo HIV nie je na Slovensku rozšírený, ako v iných štátoch?
Je to vďaka včasnej intervencii nielen nášho združenia, ale ja združení Odyseus a Storm. Začali sme robiť skorú výmenu materiálu za čistý, napríklad kondómy, injekčné striekačky, a tiež silnú osvetu. Bola tu aj prevencia s ľuďmi, ktorí poskytujú sexuálne služby – máme mužov, ktorí berú drogy, a poskytujú služby iným mužov, väčšinou z Rakúska. V Bratislave, na Kramároch, máme centrálnu inštitúciu (Národné referenčné centrum pre HIV-AIDS, kde spolupracujeme s docentkou Danicou Stanekovou), ktorá sleduje a testuje pacientov.
HIV je dnes (podľa analýzy centra) šírený prevažne heterosexuálnou komunitou. Z rizikových profesií sú to, napríklad, letci, alebo tí, ktorí chodia na dovolenky do južných krajín, kde sú Afroameričania, a s nimi tam majú príležitostný sex.
Aké boli vaše začiatky, keď o tých veciach nikto nechyroval?
Stretávali sme sa s nepochopením, odmietaním. Podľa sociologických prieskumov, mladí ľudia dnes vnímajú HIV ako tú chorobu 80-tych rokov, spojenú, povedzme, s kapelou Queen (spevák a homosexuál Fredie Mercury zomrel na AIDS v roku 1991; pozn. red.). Ich ostražitosť klesá. Jedna vec je, že kondómami zabránime počatiu, no spôsoby prenosu sú aj iné – prostredníctvom análneho alebo orálneho sexu.
Kde vidíš najväčšie nebezpečenstvo? Na čo sa sústreďujete?
Boli sme na Pohode, kam chodia hlavne mladí. Dávali sme im fúkať do dregrov. Bol to výborný priestor na rozhovor o šírení infekčných ochorení. Cieľová skupina vždy bola, a aj bude: mladí ľudia… V Európe je zanedbateľný počet tých, ktorí sa infikujú transfúziou krvi alebo prenosom z matky na plod. A to je veľký úspech. A klesá HIV pozitivita medzi homosexuálnymi mužmi, ktorí vstupujú do psychoterapie.
Čo je za tým, keď HIV pozitívni ľudia šíria smrteľné ochorenie?
Hovoril o tom už rakúsky psychoanalytik Sigmund Freud – ide o jeden z mechanizmov vytesňovania. Človek sa zľakne, potiera realitu. Je to dôsledok post traumatickej stresovej reakcie. Chorý všetko zneguje; je to motív vendety, alebo obyčajnej ľudskej nezodpovednosti. Mohli by sme to nazvať aj sexuálnou šikanou.
Môže v tomto štát podniknúť účinné kroky, a robí to?
Je dobré, ak sa prevencia robí už v 8., 9. ročníku základnej školy, pretože dnes začínajú tínedžeri sexuálne žiť omnoho skôr. A naozaj pracovať s rizikovými skupinami – to by malo byť v rukách tretieho sektora. No sme katolícka krajina, a s tým treba rátať.
Existuje veľká nevôľa štátu, vpúšťať triezvu sexuálnu výchovu do škôl, čo je rizikové. Sexuálna výchova je v kríze. Máme populáciu, ktorá volí isté prejavy sexuálneho správania, a bodka. Je tam veľká medzera, je to brzdené zo strany ministerstva školstva – metodickými listami… Je to téma pre organizácie, zamerané na LGBT (homosexuálne) komunity. Systematicky sa sexuálnemu zdraviu nevenuje na Slovensku žiadna organizácia – vykrývame to, sčasti, my. Musíme to brať rovnako, ako tému obchodovanie.
Odkaz pre našich čitateľov. Je HIV u nás vážnym ohrozením?
Bola by som rada, keby HIV vnímali ako neustále existujúci a hroziaci problém v každej chvíli. Môže dôjsť k pandémii, lebo najviac rizika nesie spoločnosť, ktorá sa uspokojí s dosiahnutými výsledkami.
Sexuálna výchova a HIV
HIV je vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti. Vírus napáda imunitný (obranný) systém človeka, hlavne T-lymfocyty, a znižuje tak obranyschopnosť organizmu voči ochoreniam.
T-lymfocyty ochraňujú telo pred vírusmi, parazitmi, baktériami a plesňami. Čím viac T-lymfocytov HIV napadne, tým ťažšie telo bojuje s nákazou.
Inkubačná doba a príznaky
Celý proces môže trvať niekoľko rokov. Človek ľahšie podľahne iným ochoreniam, baktériám a vírusom.
Prvé príznaky HIV infekcie sa môžu (ale aj nemusia) objaviť 2 až 3 týždne od infikovania. Pripomínajú chrípku, alebo mononukleózu:
- celková únava, malátnosť,
- nauzea (nutkanie na zvracanie),
- bolesť kĺbov a svalov,
- zvýšená teplota, až horúčka,
- vyrážky,
- bolesť hrdla,
- hnačka,
- zväčšenie lymfatických uzlín.
Ide o dosť nešpecifické príznaky, ktoré sa po pár týždňoch stratia.
U mnohých ľudí prejde toto štádium bez toho, aby sa príznaky objavili. Medzi infikovaním vírusom HIV a vypuknutím choroby AIDS u neliečených pacientov môže uplynúť niekoľko rokov.
Slovenská štatistika
Od r. 1985 do 31.12.2013 sa infekcia HIV/AIDS potvrdila u 512 občanov SR a 127 cudzincov.
71 osôb ochorelo na AIDS, a 41 na AIDS zomrelo.
Fotografia: online archív Barbory Kuchárovej
