Príznaky
VyšetrenieZdroj foto: www.stock.adobe.com
Všetci sem-tam mávame žalúdočné kŕče alebo hnačku. Ak sa však vyskytujú často a navyše sú závažnejšieho charakteru, vyhľadajte lekára. Je totiž možné, že máte ulceróznu kolitídu, teda chronický zápal čreva. Čím skôr vám ju diagnostikujú, tým rýchlejšie môžete začať s liečbou. Ako vyzerá takéto vyšetrenie?
Pri ktorých symptómoch vyhľadať lekára?
Ako vyzerá prvé vyšetrenie pri podozrení na ulceróznu kolitídu?
Aké ďalšie vyšetrenia stanovia presnú diagnózu?
Ako sa ulcerózna kolitída monitoruje?
Dá sa ulcerózna kolitída odlíšiť od iných podobných chorôb?
Prvé príznaky ulceróznej kolitídy
Medzi prvé príznaky ulceróznej kolitídy patria predovšetkým časté hnačky a prítomnosť hlienu v stolici. Môžu sa objavovať v rôznom počte, od miernych prejavov (3 – 4x denne) až po ťažké (aj 20x za deň). Hnačka je prítomná aj napriek hladovke, keď diéta nepomáha. Vyprázdňovanie sprevádzajú bolesti brucha, ktoré sú zväčša mierne až stredne silné. Po čase sa začne objavovať krv v stolici – môžu to byť drobné krvné zrazeniny, menšie množstvo červenej krvi v stolici, aj samá krv.
Kedy vyhľadať lekára?
Vyhľadať lekára je vhodné:
- Ak máte hnačku, ktorá trvá už pár dní (3 až 5).
- Ak hnačka neprechádza pri dietetických obmedzeniach.
- Ak sa objaví krv v stolici.
Samozrejme, veľmi silné bolesti brucha a nezraziteľná vysoká teplota sú tiež dôvodmi k návšteve lekára. Ak má pacient hemoroidy a pri hnačke na toaletnom papieri po stolici minimum krvi, netreba sa báť. Je to prirodzený prejav dráždenia hemoroidov častou stolicou.
Návšteve lekára najčastejšie bráni predovšetkým strach z vyšetrenia intímnych partií a strach z kolonoskopie – endoskopického vyšetrenia hrubého čreva.
Prvé vyšetrenia pri podozrení na ulceróznu kolitídu
Kým bude ulcerózna kolitída potvrdená alebo vyvrátená, je potrebných niekoľko vyšetrení. Diagnostika sa začína rozhovorom a odberom krvi. Je potrebné vyšetriť krvný obraz a základné biochemické parametre, predovšetkým obličkové parametre, zápalový parameter (CRP) a ionogram, čiže vyšetrenie minerálov z krvi. Inogramom sa zistí, aké závažné sú straty vody a iónov pri hnačke. Infekčné príčiny hnačky sa vylúčia pomocou vzorky stolice. Na záver sa rektoskopom vyšetruje krátky úsek sliznice hrubého čreva (cca 15 až 20 cm), aby sa posúdila prítomnosť typických zápalových zmien.
Zobrazit příspěvek na Instagramu
Ktoré ďalšie vyšetrenia sú potrebné?
Keď sa stav liečbou dostane trochu pod kontrolu, ako ďalší krok vám lekár odporučí vyšetrenie celého hrubého čreva kolonoskopom. Toto vyšetrenie môžete absolvovať aj v celkovej anestézii, zväčša však stačí podať počas výkonu liek proti bolesti intravenózne a nie je nutné podstupovať riziká celkovej anestézie. V prípade komplikácií (podozrenie na perforáciu alebo tvorbu abscesu) sa robí RTG alebo CT vyšetrenie brucha.
Ak je pacientovi predpísaná biologická liečba, pred jej začiatkom lekár pátra po skrytých infekciách, ako sú HIV, hepatitída typu C a B, syfilis, infekcia cytomegalovírusom, Ebstein-Barrovým vírusom. Latentná tuberkulóza sa vylúči pľúcnym vyšetrením.
Pri monitoringu aktivity ochorenia sa stanovuje zápalový parameter v stolici – kalprotektín. Slúži na odhalenie mierneho zápalu čreva, ktoré sa ešte neprejaví klinickými ťažkosťami. Pacienta šetrí pred príliš častým endoskopickým vyšetrením čreva. Takisto sa vykonáva sonografické vyšetrenie hrubého čreva, pričom sa sleduje hrúbka steny, teda prejavy zápalu čreva.
Kedy je potrebná biopsia?
Biopsia sa robí pri určovaní správnej diagnózy, ďalej pri prebiehajúcej imunosupresívnej liečbe, keď dôjde k zhoršeniu ochorenia, a na vylúčenie oportúnnej infekcie cytomegalovírusom. Takisto je potrebná, ak sa pri vyšetrení nájde lézia podozrivá z nádorovej transformácie. Výskyt nádorov hrubého čreva je u pacientov s ulceróznou kolitídou omnoho častejší, ako u bežnej populácie. Ak má pacient diagnózu stanovenú viac ako 8 rokov, sliznica hrubého čreva sa kolonoskopicky monitoruje v pravidelných 3-ročných intervaloch.
RTG lúče a CT vyšetrenie
Na to, aby sa vylúčili komplikácie pri ulceróznej kolitíde, slúži vyšetrenie röntgenovými lúčmi. Zvykne sa robiť natívna snímka brucha v stoji pod RTG prístrojom – takto sa vylúči prítomnosť voľného vzduchu v brušnej dutine ako prejav perforácie čreva a posúdi sa rozdutie čreva ako príznak veľmi vážneho zápalu, pri ktorom sa pristupuje k chirurgickej liečbe. Pomocou CT vyšetrenia sa presnejšie vyšetria vnútrobrušné orgány – najmä pri podozrení na absces alebo perforáciu čreva a vtedy, keď je potrebné odlíšiť ulceróznu kolitídu od iných ochorení.
Ulcerózna kolitída alebo Crohnova choroba?
Odlíšiť ulceróznu kolitídu od Crohnovej choroby je niekedy veľmi ťažké, až nemožné. Zväčša sa to však dá podľa charakteru zápalových zmien, rozsahu postihnutia zažívacieho traktu a histologického vyšetrenia. Takto sa vylúčia aj prípadné iné alternatívne ochorenia, ako divertikulitída či nádorové ochorenie hrubého čreva.
Ulcerózna kolitída postihuje iba hrubé črevo. Zriedkavo môže byť mierne zápalové podráždenie aj v krátkom úseku tenkého čreva – v mieste, kde sa napája na hrubé črevo, ale nikdy nie zvyšný úsek tenkého čreva, dvanástnik, žalúdok, či pažerák. Crohnova choroba môže postihovať akúkoľvek časť tráviacej trubice.
Čo ešte potvrdzuje ulceróznu kolitídu?
Pri ulceróznej kolitíde je zápal jednoliaty a kontinuálny: od konečníka postupuje po hrubom čreve rôzne ďaleko – niekedy pár centimetrov, niekedy po celom hrubom čreve. Crohnova choroba postihuje zväčša menšie úseky sliznice tráviaceho traktu. Zápal môže byť segmentálny, napríklad je zapálená esovitá kľučka hrubého čreva, okolie slepého čreva a úsek tenkého čreva. Vredy pri ulceróznej kolitíde sú zväčša plytké, je opuchnutá celá sliznica v okolí vredov. Pri Crohnovej chorobe sú vredy hlboké, akoby vyhryznuté zo sliznice čreva a sliznica v okolí vredov je často bez zápalu. Navyše Crohnova choroba omnoho častejšie spôsobuje fistuly, teda zápalom vytvorené spojenie čreva s inou častou čreva, močovým mechúrom alebo s povrchom tela cez kožu.
Na základe týchto pozorovaní sa vytvorí predpokladaná diagnóza. Tú následne potvrdí histopatológ, a to mikroskopickým vyšetrením drobnej vzorky sliznice z miesta zápalu, ktorú získavame pri kolonoskopii alebo rektoskopii.
Ako sa stanovuje závažnosť ulceróznej kolitídy?
Na jednoduché vyjadrenie závažnosti zápalu slúžia indexy aktivity ulceróznej kolitídy, v praxi predovšetkým Mayo skóre. Podľa nich sa následne riadi liečba, či už základná, silnejšia s použitím kortikoidov alebo biologická. Na základe príznakov choroby, ako je počet stolíc a prítomnosť krvi v stolici, sa určuje klinický index. Endoskopický index sa zasa stanovuje podľa nálezu na sliznici čreva (opuch sliznice, fragilita, čiže krvácavosť na dotyk, prítomnosť vredov). Podľa výsledku týchto indexov sa následne nasadzuje alebo upravuje liečba.
Autor: MUDr. Ján Kovács, Gastroenterologické odd. a odd. digestívnej endoskopie, Univerzitná nemocnica – Nemocnica svätého Michala, a. s., Bratislava
Redakčná úprava: Jana Krajčovičová
