PrevenciaZdroj foto: www.stock.adobe.com
Časový sklz, zhon, kopenie úloh doma aj v práci, ktoré sa označuje moderným slovom – prokrastinácia. Takto neraz vyzerá moderný život, s ktorým ruka v ruke kráča napätie a stres. Hoci si myslíme, že sme naň zvyknutí, neznamená to, že ho budeme zvládať bez problémov donekonečna. Nie nadarmo sú stres či úzkosť pojmy, ktoré sa skloňujú čoraz častejšie. Týmito problémami totiž trpí čoraz viac ľudí a podpisuje sa to aj na výskyte srdcovo-cievnych ochorení. Až k nim totiž život v zhone a v strese môže viesť.
Viete o tom, že stres nemusí byť len zlý?
Aké sú najčastejší príčiny stresu?
Ktoré skupiny obyvateľstva sú najviac stresované a prečo?
Ako nájdeme svoje stresory?
Ani vy neviete relaxovať?
Prečo je dôležité načerpať energiu?
Dobrý aj zlý stres
„Stres je reakcia organizmu na nejakú záťaž. Môže ísť o záťaž, ktorá je predvídateľná, ale je dlhodobejšia, alebo aj o záťaž v zmysle nových okolností, na ktoré organizmus nie je naučený reagovať,“ vysvetľuje klinický psychológ PhDr. Peter Klubert, PhD., zo Psycho Klinik v Nitre. Na stres môže reagovať organizmus rôzne. Často dochádza k začervenaniu v tvári, poteniu, traseniu sa. Mnoho ľudí si v strese ohrýza nechty, cíti búšenie srdca, nechutenstvo alebo, naopak, chuť prejedať sa. Stres je pritom bežnou súčasťou našich životov.
„Stres patrí k životu a dá sa povedať, že to nie je niečo, čo by v živote nemalo byť, respektíve čo by bolo len zlé. Stres nás totiž mobilizuje, aby sme primerane reagovali na záťaž, ktorú nám život prináša. V tomto zmysle je to adaptívna reakcia, ktorá často človeka poháňa, zvyšuje jeho výkon. To, čo pri strese môže byť problematické, je, ak sme dlhodobo zaťažení situáciou, s ktorou si nevieme poradiť,“ dodáva odborník.
Čo nás stresuje najčastejšie?
Keďže každý z nás je iný, existuje nekonečná paleta stresorov, teda podnetov, ktoré nás stresujú. „Pre každého je stresujúca iná vec. Napríklad pre niekoho je úplne prirodzené vystupovať na verejnosti, dokonca si to užíva. Avšak pre iných je to stresujúce. Rovnako aj športový výkon je pre niekoho úplne prirodzený, pre iného ide o stresovú situáciu,“ vysvetľuje psychológ. Vo všeobecnosti sa ľudia dostávajú do stresu v situáciách, ktoré sú neočakávané a nepríjemné. Neraz si však stres navodzujú sami. „Niektorí ľudia majú tendencie fungovať na sto percent a všetko pod touto hranicou berú ako zlé, nedostatočné. Silou-mocou sa snažia podávať stopercentné výkony, čo v bežnom živote veľmi zaťažuje, pretože nik nedokáže plniť všetko stopercentne. Takže to vyvoláva veľkú záťaž,“ uvádza PhDr. Peter Klubert, PhD.
Vytvárate si katastrofické scenáre?
Ďalšou skupinou sú ľudia, ktorí si sami vytvárajú katastrofické scenáre. „Títo ľudia idú doslova hlavou do budúcnosti a vidia rôzne katastrofy, ktoré sa stanú. Pritom často ide o veci, ktoré sa vôbec nemusia udiať a život neraz aj ukáže, že sa nestanú. Napriek tomu sa ich boja, čo následne vedie k úzkosti a stresu,“ dodáva odborník.
„Taktiež sú ľudia, ktorí sa boja byť samostatní a radšej sa opierajú o iných, ako by mali samostatne fungovať. Keď sú následne vystavení situácii, ktorú musia zvládnuť sami, je to pre nich veľmi stresujúce,“ uvádza psychológ.
4 dôležité body, ako odbúrať stres:
1. Poznajte svoje stresory
Základom odbúrania stresu je poznať svoje stresory. „Je potrebné uvedomiť si, ako na ne reagujem a či na ne chcem takto reagovať. Ak nechcem, treba hľadať novšie, adaptívnejšie a zrelšie spôsoby reagovania, ktoré budú viesť k väčšej pohode a stabilite,“ odporúča psychológ. Nejde pritom o jednoduchú vec.
„Často náš organizmus na jednotlivé situácie reaguje automaticky. Ide o rokmi automatizované procesy, ktoré si ľudia ani neuvedomujú, nevedia, že ich stresujú. Preto je nutné uvedomiť si, čo ma ako človeka naozaj stresuje, čo je mi napríklad nepríjemné a zažívam to neustále, čo trebárs prispieva k zhoršeniu nálady, k poklesu mojej výkonnosti,“ vysvetľuje PhDr. Peter Klubert, PhD.
2. Zhodnoťte svoje reakcie
Keď už svoje stresory poznáme, je na rade druhý krok. Jednou z možností je, že sa im jednoducho budeme vyhýbať. Ak sa to nedá, treba sa naučiť zhodnotiť svoje reakcie. „Treba vedieť zhodnotiť, či je tá situácia naozaj taká ohrozujúca, ako ju vnímam. Je vhodné popremýšľať, či by to nemohlo byť aj ináč, ako si to predstavujem, či by, napríklad, dôsledky nejakého konania museli byť až také katastrofické, ako ich dopredu vnímam. Človek by mal vedieť zhodnotiť, či je jeho reakcia v podobe úzkosti alebo strachu nutná a či by nemohol prosto zareagovať ináč, pretože reálne sa nič hrozné nedeje. To bude viesť k tomu, že sa ľudia nemusia až tak stresovať a naučia sa byť viac v pohode,“ vysvetľuje PhDr. Peter Klubert, PhD.
3. Zbavte sa stresu: Relaxujte
Relaxácia predstavuje hlboké uvoľnenie napätia na všetkých úrovniach – telesnej, psychickej, nervovej aj emocionálnej. Pomáha obnoviť rovnováhu v organizme a navodzuje mu stav pohody. Relaxačné cvičenia praktizovali ľudia už od nepamäti a pre niektoré národy sú tradičné. Relaxácie vo všeobecnosti napomáhajú upokojeniu organizmu, dočerpaniu energie a zlepšeniu životného štýlu. Sú vhodné pre každého, nielen pre ľudí pociťujúcich stres. Tým však môžu pomôcť vyrovnať sa s jeho následkami. „Relaxačné techniky môžu fungovať najmä ako nešpecifická pomoc – ak som v napätí, uvoľním sa. Ak vysledujem situácie, v ktorých som v napätí, a zistím, ktoré časti môjho tela najviac reagujú, môžem sa snažiť ich takto uvoľňovať, určite je to jedna z možností,“ myslí si psychológ.
Pri relaxáciách treba nájsť vhodné techniky, ktoré individuálne vyhovujú každému z nás – či už rôzne meditácie, dychové cvičenia, dynamickú relaxáciu alebo autogénny tréning. Ani tieto postupy však nie sú všeliekom. „Preto ide o nešpecifickú pomoc. Ak si neuvedomujem stresory, ktoré u mňa vyvolávajú napätie, stres, úzkosť, je veľmi pravdepodobné, že ich zopakujem a budem sa znova stresovať v tých istých situáciách, pretože sa s nimi neviem vyrovnať. Takže relaxácie môžu byť podporou, ale ak človek nepríde k uvedomeniu si, čím sa stresuje, k trvalejšej zmene nedôjde,“ dodáva odborník.
4. Načerpajte energiu
Dôležitou súčasťou života je rovnováha vo všetkých smeroch, aj v príjme a výdaji energie. Nejde o počítanie kalórií, ale o vyrovnanie pomyselnej životnej sily, ktorá nás poháňa.
„Ak mám nejakú záťaž a vydávam na ňu energiu, musím mať aj niečo, z čoho energiu načerpám. Energiu vydávame napríklad aj v práci, ktorá by nás v ideálnom prípade mala napĺňať, no či nás už baví alebo nebaví, musím mať spôsoby, ktorými načerpám energiu späť,“ vysvetľuje psychológ.
Zdroj energie je pre každého iný – ide o to, aby sme vypli myseľ z bežného fungovania, dopriali si v nej pokoj, radosť, uspokojenie. Pre niekoho je takýmto pomyselným dobitím bateriek napríklad chvíľka pri knihe, dobrom filme či televíznom programe, iní ľudia dobíjajú energiu pri prechádzkach či športe. „Ak ľudia zabúdajú na doplnenie energie – čo sa pomerne často stáva, dochádza k nerovnováhe a z dlhodobého hľadiska to vedie k vyčerpaniu, únave, napätiu a celkovej destabilizácii organizmu. Je nevyhnutné a dôležité robiť veci, ktoré ma nejakým spôsobom uvoľňujú, dopĺňajú energiu, stabilizujú a vytvárajú u mňa pohodu,“ dodáva PhDr. Peter Klubert, klinický psychológ zo Psycho Klinik v Nitre.
Zdroj: www.KLUB50.sk, publikované so súhlasom autorky a redakcie
Článok bol pôvodne uverejnený v magazíne Neuro 2/2020.
