Marcela „Maca“ Fogdová je od mája 2012 líderkou Združenia Sofia Bratislava. Ľudí zo Sofie si našla sama minulý rok prostredníctvom letáku v ambulancii. „Maca“ vedie sporadicky svojpomocné stretnutia ľudí so skúsenosťou s duševným ochorením v združení, ktoré vzniklo v roku 1997, a je jediné svojho druhu na území Bratislavy. Donedávna bola podpredsedníčkou združenia: priniesla tipy na iné akcie, premenila ich na skutočnosť, sedia jej hlavne terénky. Okrem združenia sa (popri práci v spoločnosti Ikea) venuje dobrovoľníctvu v početných mimovládnych organizáciách. Sama vraví, že ju baví robiť veci pre iných. Prvýkrát sa zaregistrovala ako dobrovoľníčka už v 16-tich rokoch, keď pomáhala s deťmi v detských domovoch. To bolo pred 9 rokmi. „Maca“ sa angažuje aj v Unicef-e, v Nota Bene, vypomáha v OMD-éčku (Organizácia muskulárnych dystrofikov), Slobode zvierat. Podieľa sa na rôznych zbierkach a happeningoch. V roku 2009 sa zúčastnila Európskej dobrovoľníckej služby v Belgicku. Snaží sa pomáhať všade tam, kde je to aktuálne potrebné. Motto združenia „Pomáhame si navzájom“ je pre ňu naplneným poslaním. Položili sme jej zopár otázok.
Maca, čo podniknete vo funkcii novozvolenej predsedníčky združenia?
„Pripravujem pre členov nové aktivity, napr. softbal a lezecké techniky. Teda niečo, čo ešte nemali možnosť zažiť. Rozpracovanú mám aj mestskú hru, kde budú členovia združenia outdoorovou formou spoznávať Bratislavu – začneme pri Dunaji, a presunieme sa k centru mesta….no viac už neprezradím, aby členovia neprišli o špeciálne prekvapenie (smiech).“
Plánujete zásadné zmeny v združení?
„Nie, zmeny majú prichádzať postupne, aby to združeniu neuškodilo. Zásadné zmeny určite nie, len menšie, operatívne, aby sme si na ne mohli spoločne zvyknúť.“
Ako vychádzate s členmi?
„Veci si hovoríme otvorene, nemám problémy s prijatím kritiky. K členom pristupujem individuálne, a dokážem byť diskrétna. S ľuďmi v Sofii vychádzam dobre.“
Máte skúsenosti s podobnou pozíciou inde?
„V minulosti som pôsobila ako animátorka mládežníckych akcií. Bola som Dobrovoľníčkou roka na Linke detskej istoty. Toto je moja premiéra v práci s dospelými. Doteraz som pracovala hlavne s deťmi a mládežou. V Belgicku som bola členkou tímu, ktorý organizuje medzinárodný tábor, čo je pre mňa tiež veľká skúsenosť.“
Prezradíte nám Vaše očakávania?
„Očakávam, že sa do aktivít združenia bude zapájať stále viac ľudí, a že vďaka funkčnej webstránke združenia a pozitívnym osobným referenciám pribudnú aj noví členovia. V súčasnosti máme cca 30 aktívnych členov.“
Na čo sa môžu tešiť členovia Sofie ešte tento rok?
„Okrem spomínaných, čakajú nás aj ďalšie, skupinou vyžiadané akcie: hipoterapia, opekanie v prírode s gitarou, plávanie v jazere, divadelné predstavenie.“
Aké sú vaše skúsenosti so sponzoringom?
„Sponzori sú veľmi opatrní, keď sa to týka duševného zdravia – duševné poruchy a psychiatria sú na Slovensku stále tabu. Mám aj neštandardnú skúsenosť, keď sa mi sponzor sám ponúkol, že nás podporí. To ma veľmi potešilo a posunulo ďalej.“
Počas vášho pôsobenia v Sofii ste už koordinovali niektoré akcie…
„Minulý rok som koordinovala Dni dobrovoľníctva, zbierku Dni nezábudiek a Radničkine trhy.“
Máte niekoho, kto to v združení „ťahá“ s Vami?
Áno. Myslím si, že tento rok máme v predsedníctve dobrú zostavu. Veľmi mi pomáhajú najmä nová podpredsedníčka a jej dospievajúci syn, s ktorými si dobre rozumiem.“
Ste motivovaná pracovať pre združenie na dobrovoľnej báze?
„Áno, som. Motivuje ma, keď vidím, že sa ľudia spájajú, oslovujú ma. Robím to pre nich.“
Ďakujeme za rozhovor.
