Ak porovnáme demografické údaje EÚ a Slovenska, mnohé sú vzájomne podobné. Vo väčšine európskych krajín dochádza hlavne v dôsledku poklesu pôrodnosti, resp. jej stagnácie na nízkej úrovni a spolu so znižujúcou sa mierou úmrtnosti k starnutiu populácie a k predlžovaniu strednej dĺžky života. Európa patrí k oblastiam s najnižším celkovým prírastkom obyvateľov. Počet obyvateľov Európy ako celku sa tak zvyšuje predovšetkým v dôsledku kladného migračného salda. Údaje, ktoré spracovalo Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) boli čerpané z databázy Svetovej zdravotníckej organizácie, programu Zdravie pre všetkých – Európsky región, aktualizácia z júla 2011.
Nepostačí Európa na jednoduchú reprodukciu?
Úhrnná miera plodnosti, vyjadrujúca priemerný počet živonarodených detí jednej žene počas jej reprodukčného obdobia, pri zachovaní úrovne plodnosti sledovaného roka, klesla v krajinách EÚ pod hodnotu 2 ‰, čo je symbolickou hranicou jednoduchej reprodukcie. Pomyselnú čiaru dosahuje iba Írsko (2,1 ‰) a blížia sa Francúzsko, Švédsko a Fínsko (všetky po 1,9 ‰). Ak je úroveň plodnosti pod hodnotou 1,3 ‰, hovoríme o veľmi nízkej plodnosti. Tu ide o zúženú reprodukciu., resp. neschopnosť populácie nahradiť matky dcérami. Najnižšiu hladinu úhrnnej plodnosti vykazuje Rumunsko, Portugalsko a Maďarsko (po 1,3 ‰). SR s Nemeckom, Maltou, Poľskom, Talianskom a Rakúskom (1,4 ‰) sa tesne drží nad touto hodnotou.
Ženy sa dožívajú vyššieho veku ako muži
Vo všetkých krajinách Európy a tým aj EÚ sa ženy dožívajú vyššieho veku ako muži. Oproti roku 2009 sa v toku 2010 hranice intervalu rozdielu v strednej dĺžke života pri narodení mužov a žien v rámci EÚ posunuli na 4,1 roka pri spodnej hranici a na 11,2 roka pri hornej hranici v prospech žien. Najnižší rozdiel evidujú vo Švédsku (4,1 roka), a najvyšší v Litve – 11,2 roka. Vek dožitia u nás sa postupne zvyšuje, napriek tomu SR (priemerný vek dožitia u mužov je 71,6 roka a u žien 78,8 roka) mierne zaostáva za priemernými hodnotami EÚ (priemerný vek dožitia u mužov je 76,6 roka a u žien 82,6 roka).
Pre medzinárodné porovnanie vekovej štruktúry sa obyčajne používa index starnutia definovaný ako pomer osôb vo veku viac ako 65 rokov k počtu detí vo veku 0 až 14 rokov. Podľa takto tohto indexu je v EÚ najmladšou populáciou Írsko (necelých 53 bodov, teda 53 osôb starších ako 65 rokov na 100 detí). Opačným extrémom je Nemecko (viac ako 150 bodov), Taliansko (143 bodov), Grécko (131 bodov), Bulharsko (takmer 130 bodov) a Lotyšsko (viac ako 126 bodov), kde počet osôb vo veku nad 65 rokov vysoko prevyšuje počet detskej populácie do 14 rokov. Slovensko so svojimi 81 staršími obyvateľmi na 100 detí sa radí pred priemer EÚ takmer 111 bodov.
K pozitívnym rysom vývoja v Európe patrí aj dlhodobý pokles dojčenskej úmrtnosti. Slovensko so svojimi 5,7 ‰ prevyšuje priemer EÚ (4,3 ‰ v roku 2009) o viac ako 1 zomreté dieťa do 1 roka veku na 1 000 živonarodených. Špičku EÚ predstavuje Luxembursko (2,1 ‰ v 2008), Slovinsko (2,4 ‰ v 2009) a Švédsko (2,5 ‰ v 2009).
