Banská Bystrica 26. januára (TASR) – Pneumokokové invazívne ochorenia predstavujú skupinu závažných, až život ohrozujúcich chorôb ako zápaly pľúc, zápaly mozgových blán či zápaly stredného ucha, ktoré vyvoláva patogén Streptococcus pneumoniae. Tento typ nákaz je v súčasnosti vo veľkej pozornosti odborníkov, pretože očkovanie proti nim, hlavne čo sa týka povinného očkovania detí, je jedno z najmladších. Bolo zaradené do Národného imunizačného programu a zavedené do očkovacieho kalendára v roku 2009. TASR informovala hovorkyňa banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Mária Tolnayová.
„Máme len tri kompletné ročníky očkovaných detí, pretože predtým sa očkovali len tie, ktoré mali rizikové predispozície. Z pozorovaní za ostatné dva roky môžeme konštatovať, že chorobnosť zapríčinená týmto patogénom u malých detí klesá, a že nie je ovplyvnená chorobnosť adolescentov, mladých ľudí ani dospelej populácie,“ pokračovala vedúca odboru epidemiológie RÚVZ a zároveň zástupkyňa vedúceho Národného referenčného centra (NRC) pre pneumokokové nákazy pri tejto inštitúcii Mária Avdičová. U dospelých sa proti pneumokokom očkujú len osoby s rizikovými ochoreniami a ľudia nad 59 rokov. „Žiaľ, toto očkovanie využívajú tieto skupiny obyvateľstva veľmi málo. Pritom je známe, že až za tretinu komplikácií chrípky zápalom pľúc u starších ľudí sú zodpovedné práve pneumokoky,“ uviedla Avdičová.
NRC pre pneumokokové nákazy začalo pri RÚVZ v Banskej Bystrici fungovať od 1. januára 2011, pričom od vlaňajšieho septembra je v platnosti aj odborné usmernenie na posilnenie surveillance (epidemiologickej bdelosti) pneumokokových nákaz. Jej neoddeliteľnou časťou je skvalitnenie diagnostiky až na úroveň typizácie pneumokokov. Tá sa na národnej úrovni môže vykonávať výhradne len v špecializovanom mikrobiologickom laboratóriu typu NRC. „Je to ešte krátka doba na hodnotenie, ale z analýzy z roku 2011 je jasné, že sme vyhľadali väčší počet ochorení hlavne u dospelej populácie. Za týmto výsledkom je intenzívnejšia spolupráca medzi jednotlivými laboratóriami a NRC pre pneumokoky. Naďalej budeme posilňovať epidemiologickú bdelosť, aby sme mali podrobnejšie údaje, ako sa v budúcnosti bude vyvíjať chorobnosť na pneumokokové nákazy,“ konštatoval vedúci NRC pre pneumokoky a vedúci odboru mikrobiológie banskobystrického RÚVZ Cyril Klement. Dodal, že v tomto NRC zachytili a typizovali omnoho viac kmeňov invazívnych pneumokokových nákaz, takže sa už môže začať mapovať, aké sérotypy kolujú v celej slovenskej populácii, porovnávať stav s predchádzajúcimi pozorovaniami, ako aj sledovať vplyv očkovania na jednotlivé druhy sérotypov. Je to dôležité hlavne preto, že pneumokoky majú asi 90 sérotypov, približne 30 z nich vyvoláva spomínané ochorenia a existujúce očkovacie látky, napr. pre deti, obsahujú len 10 alebo 13 sérotypov.
Podľa Avdičovej je dôležité vedieť, aký sérotyp pneumokoka spôsobil ochorenia, aby mohli analyzovať, ak dieťa ochorie, či zlyhalo očkovanie alebo ochorenie vyvolal sérotyp, ktorý vakcína neobsahuje. „Predbežné výsledky ukázali, že je veľmi dôležité, aby malé deti do prvého roku života boli očkované tromi základnými dávkami, aby boli úplne chránené. Toto očkovanie je veľmi dôležité, lebo aj pneumokokové invazívne nákazy sú sprevádzané vysokou smrtnosťou,“ zdôrazňuje Avdičová.
Priemerná úmrtnosť slovenskej populácie bez ohľadu na vek bola 11 percent, avšak úmrtnosť 0-ročných detí dosiahla až 22 percent. To znamená, že skoro každé štvrté až piate dieťa, ktoré ochorelo, aj zomrelo. Preto sa táto problematika považuje aj z pohľadu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), Európskeho centra pre kontrolu chorôb (ECDC) i všetkých relevantných štruktúr za závažnú a treba ju dôsledne sledovať. Keď je k dispozícii očkovacia látka proti týmto nebezpečným patogénom, treba ju podľa odborníkov využívať nielen u detí, čo je povinné, ale aj u populácie dospelých s rizikovými ochoreniami a ľudí nad 59 rokov.
