Zdá sa, že inštinkt už nevedie ľudstvo ako kedysi k svojpomoci, ktoráje u zvierat bežná. Keď psy či mačky cítia potrebu liečiť sa, trhajú a žujú niektoré rastliny. Opice zase rozbíjajú kôstky z ovocia a vyberajú odtiaľ mäkké semienka. V prírodných látkach hľadajú pomoc aj divoko žijúce zvieratá. Mnohí ľudia však pri liečení siahajú radšej po chemických látkach,podceňujúc tým liečivú silu prírody.
Pomôcť môže amygdalín
Biochemik Ernst T. Krebs ml. nevidel v rakovine dielo vírusu, baktérie či jedu, ale nedostatok nevyhnutnej zložky potravy v jedálničku moderného človeka. O terapeutických účinkoch derivátov z horkých mandlí vedeli už starí Číňania. Potom až v 19. storočí chemik Bohn zistil, že pri destilácii tekutiny z horkých mandlí sa uvoľňuje kyanovodík, a roku 1830 dvaja francúzski chemici oddelili z marhuľových jadier kryštalickú látku amygdalín. K rebs pri v ýskume pokračoval v ich stopách. K amygdalínu Ernst T. Krebs ml. prišiel náhodou, keď si jeho otec chcel vylepšiť chuť ilegálnej whisky. Krebs neskôr otcov extrakčný proces upravil, a tak vznikol laetril, ktorý obsahuje aj polosyntetickú molekulu amygdalínu, vyskytujúcu sa v prírode v 1200 druhoch jedlých rastlín. Nachádza sa najmä v horkých mandliach a v kôstkach marhúľ, a obsahujú ju aj čerešne, nektárinky, broskyne, slivky, hrušky, jablká, černice, maliny, strukoviny, kukurica, ľanové semienka, proso či mnohé potraviny, ktoré vymizli z jedálnička dnešnej civilizácie.
Hunzovia nepoznajú rakovinu
Americký spisovateľ a producent dokumentárnych filmov G. Edward Griffin vo svojej knihe Svet bez rakoviny o.i. vierohodne popisuje účinok Laetrilu v malom himalájskom kráľovstve Hunza, ktoré navštívil. Mnohí Hunzovia sa dožívajú vyše 100 rokov, tešia sa zo sviežosti, a predlžujú si svoju mladosť pomocou vitamínu B17. Z marhuľových jadier získavajú a používajú výživný olej, jedia veľa zeleniny, pohánku, proso, a do ich života vôbec nevstupuje rakovina. Ich prirodzená strava obsahuje totiž viac než 200-násobok vitamínu B17 ako pri priemernej diéte vo v yspelých k rajinách. V spomínanej knihe sú tiež krátke príbehy onkologických pacientov, ktorí mali pred sebou údajne len pár mesiacov života. Po zaradení do tejto „kategórie“ začali mnohí užívať Laetril ( čo je vyčistený vitamín B17) a ich stav sa obdivuhodne zlepšil. Že je vitamínová terapia pri liečbe rakoviny účinná, dokazuje celý rad konkrétnych prípadov, ktoré G. Edward Griffin popisuje. Väčšinou ide o ľudí, ktorí najskôr vyskúšali klasickú liečbu, a až po jej neúspechoch prešli na Laetril. V knihe sú názory lekárov a odborníkov z oboch táborov. Cenná je tiež výzva, aby liečbu rakoviny vždy viedli zdravotnícki profesionáli.
Príroda podáva pomocnú ruku
Každá vec má zvyčajne dve stránky. Molekula B17 obsahuje dve jednotky glukózy, jednu molekulu benzaldehydu a jednu molekulu kyanidu. Kyanid, ktorý môže byť veľmi toxický, dokáže z molekuly B17 uvoľniť len enzým zvaný beta-glukosidáza. Ten sa, zhodou okolností, vyskytuje v hojnom množstve v rakovinových bunkách. To znamená, že B17 v nich uvoľní svoju toxickú zložku, ktorá rakovinové bunky „otrávi“. Príroda sa navyše proti beta-glukosidáze poistila „ochranným“ enzýmom, ktorý dokáže kyanid neutralizovať, a e šte ho dobre zužitkovať pre výživu orgánov. Takýto enzým rakovinovým bunkám chýba. Príroda nám však podáva pomocnú ruku aj inak. Dalo by sa povedať, že ak budeme jesť ovocie obsahujúce B17 celé (vrátane semiačok a jadierok), zachránime sa. Príjem čistej prírodnej formy vitamínov je určite vhodnejší, avšak nie vždy vyhovujúci. Napríklad, marhuľové jadrá sú horkasté a tvrdé. Je preto jednoduchšie stanoviť si vhodné dávky pomocou tabletiek s obsahom vitamínu B17 – obsahujú nielen marhuľový olej s B17, ale aj hlivu ustricovú, rakytník rešetliakový a ďalšiu liečivú hubu reishi s vysokým obsahom betaglukánu na posilnenie imunity.
