Zdroj foto: www.stock.adobe.com
Struma, hrvoľ či zväčšená štítna žľaza, je príznakom, ktorý sa prehliadnuť nedá. Príčin, prečo vznikla, je niekoľko. Môže, ale tiež nemusí súvisieť s abnormálnymi hladinami hormónov štítnej žľazy. Dobrá správa znie: struma je liečiteľná. Najskôr je však potrebné nájsť príčinu, prečo vnikla, a to bez spolupráce s odborníkom nepôjde. Prečo a ako liečiť strumu?
Čo je to struma?
Z akých dôvodov môže vzniknúť?
Máte vysoké riziko zväčšenej štítnej žľazy?
Aké druhy strumy existujú a ako ich liečiť?
Môžete tomuto problému predísť?
Struma vzniká, keď sa začne štítna žľaza zväčšovať. Niekedy rastie celá, inokedy vzniká jedna alebo viac malých hrčiek, ktoré nazývame uzly štítnej žľazy. Aby sme lepšie pochopili celú situáciu, potrebujeme vedieť, že štítna žľaza je malá endokrinná žľaza v tvare motýľa, ktorá sa nachádza pod ohryzkom. Vytvára hormóny tyroxín (T4) a trijódtyronín (T3).
Tieto hormóny zohrávajú dôležitú úlohu pri viacerých telesných funkciách vrátane metabolizmu, telesnej teploty, nálady, srdcového pulzu a trávenia.
Aké druhy strumy poznáme?
Zväčšenie štítnej žľazy a tvorba uzlov môže vzniknúť z rôznych príčin. Od nich závisí aj liečba. Zaujímavé je, že tento stav nie je vždy znamením nedostatku alebo prebytku hormónov štítnej žľazy (hypotyreóza alebo hypertyreóza), môže nastať aj pri zdravých hladinách týchto hormónov (eutyreóza).
Rôzne kategórie zväčšenej štítnej žľazy
Strumy môžu lekári zaradiť do kategórií rôznymi spôsobmi, napríklad vzhľadom na to, či a ako sa žľaza zväčšuje a aké máte hladiny hormónov štítnej žľazy.
Podľa spôsobu rastu rozlišujeme strumy na:
- jednoduché (difúzne) – v tomto prípade celá štítna žľaza opuchne a je hladká na dotyk,
- nodulárne – v štítnej žľaze je pevná alebo tekutinou naplnená hrčka nazývaná uzlík, žľaza je na pohmat hrudkovitá,
- multinodulárne: v štítnej žľaze máte veľa hrčiek (uzlíkov).
Klasifikácia strumy na základe hladín hormónov štítnej žľazy zahŕňa dva typy:
- toxická: štítna žľaza je zväčšená a zároveň produkuje priveľa hormónov,
- netoxická: máte zväčšenú štítnu žľazu, ale hormonálne hladinu sú v norme – nemáte ani hypertyreózu (nadmernú činnosť štítnej žľazy), ani hypotyreózu (nedostatočnú činnosť štítnej žľazy).
Kto má vyššiu pravdepodobnosť strumy?
Ženy majú približne štyrikrát vyššiu pravdepodobnosť zväčšenia štítnej žľazy ako muži. Riziko vzniku strumy rastie aj s vekom – najmä po veku 40 rokov.
Vyššiu pravdepodobnosť vzniku strumy máte tiež, ak trpíte:
- obezitou,
- rezistenciou na inzulín,
- metabolickým syndrómom.
Riziko vzniku strumy rastie aj ožarovaním a ochorením štítnej žľazy v rodine.
Ako zistíte, že máte strumu?
Príznaky zväčšenej štítnej žľazy sa pohybujú od sotva viditeľných až po očividné a citeľné. Väčšina z nich je bezbolestná, ak však máte tyreoiditídu (zápal štítnej žľazy), zvykne aj bolieť.
Hlavné symptómy strumy: hrča v prednej časti krku tesne pod ohryzkom, pocit napätia v oblasti hrdla, chrapľavý hlas, opuch krčnej žily, závrat, keď zdvihnete ruky nad hlavu.
K menej častým príznakom patria ťažkosti s dýchaním, kašeľ, sipot (v dôsledku tlaku na priedušnicu), ťažkosti s prehĺtaním (v dôsledku tlaku na pažerák).
Struma a hypertyreóza
Mnohí pacienti so zväčšenou štítnou žľazou majú zároveň hypertyreózu (nadmernú činnosť štítnej žľazy). K príznakom nadmernej činnosti štítnej žľazy patria:
- rýchla srdcová frekvencia (tachykardia),
- nevysvetliteľná strata hmotnosti,
- hnačka,
- potenie bez cvičenia alebo zvýšenej izbovej teploty,
- tras,
- chorobný nepokoj.
Struma a hypotyreóza
Tento stav však môže súvisieť aj s hypotyreózu (nedostatočnou činnosťou štítnej žľazy). Častými príznakmi sú:
- nadmerná únava,
- zápcha,
- suchá koža,
- nevysvetliteľný prírastok hmotnosti,
- nepravidelný menštruačný cyklus.
Prečo vzniká struma
1. Nedostatok jódu
Najčastejšou príčinou zväčšenia štítnej žľazy je nedostatok jódu. Čím menej ho máte, tým pravdepodobnejšie vznikne aj struma. Prečo?
Štítna žľaza potrebuje na tvorbu hormónov jód. Ak neprijímate dostatok jódu v strave, začne tvoriť viac buniek (a rastie) v snahe zvýšiť produkciu hormónov štítnej žľazy. Jód obsahujú morské plody, mliečne výrobky a jodizovaná soľ.
Užívanie výživových doplnkov s jódom sa vo všeobecnosti neodporúča, pretože vyššie množstvá jódu, ako potrebujete, majú na zdravie negatívne účinky.
2. Gravesova-Basedowova choroba
Gravesova-Basedowova choroba je autoimunitné ochorenie. „Pomýlený“ imunitný systém útočí na štítnu žľazu a spôsobuje jej zväčšovanie. Tento stav vyvoláva aj hypertyreózu, ktorú treba liečiť.
3. Hashimotova choroba
Hashimotov zápal štítnej žľazy je autoimunitné ochorenie. U niektorých pacientov sa kvôli kompenzácii funkcií štítna žľaza zväčší. Tento typ strumy sa zvyčajne zlepší sám od seba. Avšak niektoré prípady Hashimotovej choroby vyžadujú liečbu hormónom štítnej žľazy.
4. Rakovina štítnej žľazy
Za zväčšenou štítnou žľazou sa však môže skrývať aj rakovina štítnej žľazy.
Čo vás čaká u lekára?
Prítomnosť strumy naznačuje, že máte problém so štítnou žľazou – o tom sa nedá pochybovať. Na odborníkoch je, aby zistili, v čom je problém.
Testy na diagnostiku zväčšenej štítnej žľazy
Vyšetrenie pohmatom – lekár najskôr skontroluje veľkosť, citlivosť a štruktúru štítnej žľazy prstami.
Krvný test – zoberie vám krv na test hladiny hormónov štítnej žľazy, z krvi sa dá urobiť aj test na protilátky vznikajúce pri niektorých formách strumy.
Ultrazvuk štítnej žľazy – „sono“ štítnej žľazy zahŕňa kontrolu jej veľkosti, uzlov a celkovo rôznych anomálií.
Biopsia – ak je to potrebné, lekár vám navrhne biopsiu tkaniva, zoberie vzorku z uzlov alebo zdurenín, ktorú vyhodnotí laboratórium.
Biopsiu štítnej žľazy lekári odporúčajú najmä v prípade veľkých uzlín, na vylúčenie rakoviny.
CT vyšetrenie alebo MRI (magnetická rezonancia) štítnej žľazy – ak máte veľkú alebo rozšírenú strumu, lekár vás pošle na CT, prípadne na magnetickú rezonanciu. Potrebuje vedieť, kam až zasahuje a aké orgány obmedzuje vo fungovaní.
Ako sa lieči struma
Liečba strumy závisí od prvotnej príčiny, od veľkosti a typu zdurenia. Ako vás bude endokrinológ liečiť?
Najčastejšie používaným liečivom na problémy, ktoré súvisia so zväčšenou štítnou žľazou, je levotyroxín. Nahrádza nedostatočnú činnosť štítnej žľazy (hypotyreóza). Ak máte hyperaktívnu štítnu žľazu (hypertyreózu) liečba zahŕňa metimazol, propyltiouracil alebo pri zápale aspirín a kortikosteroidy.
Liečba rádioaktívnym jódom
Pri nadmerne činnej štítnej žľaze vám môže lekár odporučiť užívanie rádioaktívneho jódu. Jód zabíja bunky štítnej žľazy, čím ju zmenšuje. Po liečbe rádioaktívnym jódom je však zvyčajne po celý život potrebná substitučná liečba hormónmi štítnej žľazy.
Vyoperovanie štítnej žľazy
Aj to je riešením. Avšak len v niektorých prípadoch. Operácii, ktorá odstraňuje štítnu žľazu, hovoríme tyreoidektómia. Lekár vám ju odporučí, ak je struma veľká a máte problémy s dýchaním a prehĺtaním. Chirurgický zákrok sa niekedy používa aj na odstránenie uzlín.
Operáciu potrebujete aj vtedy, ak výsledky testov potvrdili rakovinu.
Podčiarknuté a zrátané
Štítna žľaza je dôležitou žľazou endokrinného systému a hormonálnej rovnováhy. Ak sa zväčší, znamená to problém. Dobrou správou je, že struma je liečiteľná a niekedy zmizne sama. V každom prípade – keď si zmenu všimnete, porozprávajte sa s lekárom.
Zdroje:
https://my.clevelandclinic.org/health/diseases/12625-goiter
https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/goiter/symptoms-causes/syc-20351829
https://www.nhs.uk/conditions/goitre/