Liečba
Prevencia
PríznakyZdroj foto: www.stock.adobe.com
Aj vy si myslíte, že ochorenia horných dýchacích ciest sú menej závažné ako choroby dolných dýchacích ciest? Pravdou však je, že zahŕňajú pomerne široké množstvo diagnóz – počnúc nezávažnými stavmi, s ktorými si imunita poradí aj bez liekov, až po život ohrozujúce stavy vyžadujúce okamžitý lekársky zásah. Horné dýchacie cesty najčastejšie postihujú infekcie.
Viete, čo sú horné dýchacie cesty?
Ktoré ochorenia najčastejšie napádajú horné dýchacie cesty?
Ako sa brániť proti chorobám horných dýchacích ciest?
Kedy vyhľadať lekára?
Kedy stačí teplý čaj a posteľ?
Čo sú horné dýchacie cesty
Dýchanie je pre nás akousi samozrejmosťou. Zvyčajne až dovtedy, kým sa neobjavia ťažkosti s orgánmi, ktoré naše dýchanie zabezpečujú. Horné dýchacie cesty tvoria nos, nosová dutina, nosohltan a hrtan, v ktorom sú umiestnené hlasivky. Niektorí autori zaraďujú hrtan k dolným dýchacím cestám.
Aké infekcie horných dýchacích ciest sú najčastejšie?
Prechladnutie a nádcha
Ide o nezávažné ochorenie, s ktorým si imunita väčšiny ľudí poradí. Spôsobujú ho zvyčajne vírusy: rinovírusy, adenovírusy či koronavírusy, nie baktérie. Teda ide o virózy.
Typickými príznakmi bývajú:
- riedky bezfarebný výtok z nosa,
- malátnosť a únava,
- upchatý nos,
- niekedy aj mierne zvýšená teplota, najmä u detí.
Zápal prínosových dutín
Ruka v ruke s nádchou ide v rôznej miere aj sinusitída, čiže zápal prínosových dutín. Najčastejšie vzniká, ak sa bežná nádcha komplikuje, zápal sa rozšíri aj na vzdialenejšie prínosové dutiny a často už býva spôsobený baktériami, a nie vírusmi.
Typicky tak po klasickej nádche pocítite zhoršenie stavu:
- nový alebo výraznejší vzostup telesnej teploty,
- bolesti hlavy, najmä pri predklone,
- dutiny bývajú na dotyk alebo poklep bolestivé,
- výtok z nosa už nebýva priesvitný, ale skalený a hustý, žltý alebo zelený,
- niekedy vaše okolie pociťuje zápach vášho dychu,
- hlas býva zastretý, zmenený, zahuhňaný.
Zápal prínosových dutín sa nemusí objaviť len v súvislosti s nádchou. Príčinou môže byť aj stav vášho chrupu alebo zákrok u zubára – preto zbystrite pozornosť, ak pociťujete ťažkosti len na polovici hlavy, výtok len z jednej strany nosa a podobne.
Streptokoková angína
Ide o infekciu spôsobenú streptokokmi skupiny A (Streptococcus pyogenes). Angína, čiže zápal hltana, je nebezpečná, ak ju nepreliečite vhodnými antibiotikami.
Príznaky angíny:
- bolesť pri prehĺtaní,
- horúčka zvyčajne nad 38,5 stupňov Celzia,
- zväčšené mandle s hnisavými belavými povlakmi,
- zväčšené krčné uzliny,
- neprítomnosť nádchy a kašľa,
- huhňavý slabý hlas.
Neliečená či nedoliečená angína môže viesť k zriedkavým, ale vážnym komplikáciám – k akútnemu neinfekčnému zápalu obličiek (postreptokoková glomerulonefritída), zápalu srdca pri reumatickej horúčke či zápalu kĺbov. Tieto komplikácie sa objavujú až po prekonaní samotnej angíny s odstupom dní až týždňov. Nespôsobuje ich už samotný streptokok, ale chybne regulovaný imunitný systém.
Infekčná mononukleóza spôsobená vírusom EBV typicky prebieha tiež pod obrazom angíny. V takom prípade antibiotiká nezaberajú, pri podaní niektorých antibiotík dochádza k výsypu na koži.
Epiglotitída
Je to závažná infekcia s rýchlym priebehom, ohrozuje chorého na živote a vzniká náhle, z plného zdravia. Najčastejšie sa objavuje u detí vo veku 1 až 5 rokov a býva spôsobená baktériou Haemophillus influenzae typu B. Je zriedkavá, očkovanie proti H. influenzae patrí medzi povinné detské očkovania.
Príznaky epiglotitídy sú:
- rezavá bolesť hrdla,
- bolesť či ťažkosti pri prehĺtaní, pocit hrče alebo cudzieho telesa v krku,
- tichý hlas alebo strata hlasu,
- dieťa býva pokojné, pretože plač je bolestivý,
- slinenie,
- dýchavica,
- úľavová poloha v sede,
- horúčka, únava, malátnosť,
- suchý kašeľ alebo bez kašľa,
- náhly rozvoj ochorenia, v priebehu niekoľkých hodín.
Laryngitída, laryngotracheitída
Laryngitída, čiže zápal hrtana, patrí k najčastejším infekciám horných dýchacích ciest. Strašiakom je najmä pre rodičov malých detí. Tie kvôli odlišným pomerom v dýchacích cestách môžu mať ťažký až život ohrozujúci priebeh laryngitídy. U dospelých zvyčajne ide o nezávažné ochorenie. Spôsobujú ho vírusy.
Príznaky laryngitídy u detí:
- náhly začiatok – dieťa sa celý deň môže hrať bez jediného zakašlania, nadránom ho prebudí laryngitický záchvat so štekavým kašľom až dusením,
- teplota do 38,5 stupňov Celzia,
- dusenie až s modraním pokožky,
- pískanie pri vdychu,
- nepokoj.
Prvá pomoc pri laryngitíde u detí spočíva v dýchaní studeného vzduchu. Dieťa zabaľte do deky a vyneste von na vzduch, zároveň volajte 112. Ak máte doma čapík s kortikoidmi, vložte ho dieťaťu do konečníka.
Príznaky laryngitídy u dospelých:
- náhly začiatok, postupne sama odznie,
- suchý dráždivý kašeľ, ktorý môže prejsť do produktívneho, najmä pri bakteriálnej superinfekcii.
Liečba infekcií horných dýchacích ciest
Vírusové infekcie, ak nespôsobujú príznaky vyžadujúce návštevu lekára, u inak zdravých ľudí riešime len liečbou príznakov.
Vykašliavanie či odchod hlienov z dutín môžete podporiť mukolytikami a expektoranciami. Pomôžu aj bylinky – skorocel, materina dúška či prvosienka jarná.
Na upchatý nos môžete siahnuť po kvapkách či sprejoch do nosa – pozor, neužívajte ich príliš dlho, inak vzniká začarovaný kruh a nebudete bez nich vedieť normálne dýchať.
Lieky proti teplote pôsobia aj proti bolesti, užívajte ich len po prečítaní príbalového letáku alebo porade s lekárom či lekárnikom, najmä ak užívate aj iné lieky.
Dôležitý je odpočinok a dostatočný príjem tekutín.
Ak si vzhľadom na priebeh choroby nie ste istí, či potrebujete antibiotiká, poraďte sa s lekárom. Vyšetrenie zápalových parametrov spolu s klinickým vyšetrením dá odpoveď na túto otázku.
Infekcie horných dýchacích ciest – kedy navštíviť lekára?
Akútne potrebujete lekársku pomoc, ak pri infekcii horných dýchacích ciest pozorujete:
- ťažkosti s prehĺtaním,
- dýchavičnosť,
- bolesti na hrudníku,
- bolesti hlavy spojené so stuhnutosťou šije a precitlivenosťou na svetlo,
- drobné zakrvácania do kože – najmä dolných končatín,
- namahové dýchanie u detí – vťahovanie nozdier, krčnej jamky, medzirebrových priestorov,
- pískanie pri dýchaní.
K obvodnému lekárovi choďte, keď máte kašeľ trvajúci viac ako 3 týždne, vykašliavate krv, máte príznaky infekcie, ktoré sa nelepšia ani po niekoľkých dňoch, ste zachrípnutí viac ako 3 týždne, cítite pretrvávajúcu bolesť hrdla, prípadne zväčšenie krčných uzlín či jednostranné zväčšenie mandle.
Infekcie horných dýchacích ciest – prevencia
Ak vás trápia častejšie infekcie horných dýchacích ciest, vyhýbajte sa prašnému prostrediu, nebezpečným materiálom či chemikáliám, nefajčite. Podporte imunitu rozumným otužovaním, pohybom vonku a vyváženou stravou. Pri návšteve hromadného podujatia používajte rúško alebo respirátor. Spite vo vyvetranej neprekúrenej miestnosti.
Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Jana Straková, praktická lekárka pre dospelých s atestáciou z endokrinológie, členka výboru Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.
Zdroje:
https://www.gponline.com/respiratory-tract-infections-red-flag-symptoms/respiratory-system/article/1310931
https://medlineplus.gov/ency/imagepages/19378.htm
https://www.wikiskripta.eu/w/Akutn%C3%AD_epiglotitida
https://www.microbiologybook.org/Slovak/slovak-bact-chapter12.htm
